Z vyjadrení vládnych politikov sa zdá, akoby v školstve nebolo dosť peňazí, a krátko pred voľbami sa už žiadne peniaze pre učiteľov a školy nájsť nedajú. No opak je pravdou. Ministerstvo školstva sa práve chystá minúť 81 miliónov eur (67,5 milióna bez DPH) na pripojenie škôl do internetu a nákup extrémne predraženého Wi-Fi. Predraženie je odhadované na viac ako 70 miliónov eur. Súťaž má uzávierku štyri dni pred voľbami a od začiatku má jasného favorita.

Čo je EDUNET ?

Projekt celým menom EDUNET_SK je pokračovaním projektov Infovek a Infovek 2, ktorými štát centrálne nakúpil pre základné a stredné školy pripojenie do internetu, a neskôr aj prístupové body Wi-Fi a prepojenie škôl virtuálnou privátnou sieťou (VPN). Nejde o výstavbu telekomunikačných liniek, ale o ich prenájom od jedného vybraného poskytovateľa.

V roku 2004, keď bola podpísaná prvá Infovek zmluva, pripadla realizácia tohto projektu prevádzkovateľovi najväčšej celoštátnej telekomunikačnej siete, dnešnému Slovak Telekomu. Pokračovanie pod názvom Infovek 2 bolo v roku 2010 priklepnuté opäť tej istej firme za finálnu cenu 28,6 milióna EUR. Bez súťaže bola so Slovak Telekomom uzavretá ďalšia súvisiaca zmluva z roku 2015 za 5,8 milióna EUR na preklenutie prechodu medzi skončením Infoveku 2 a začiatkom nového EDUNET_SK.

Nový EDUNET_SK sa na rozdiel od svojich predchodcov už dočkal verejného obstarávania, no zo súťažných podkladov je zrejmé, že oproti Infoveku 2 sa až tak veľa nezmenilo. Aj pri EDUNETe požadované parametre nápadne pripomínajú parametre služieb a technické možnosti Slovak Telekomu.

Hoci ceny telekomunikačných služieb aj zariadení neustále klesajú, objem peňazí vyčlenený na projekt stúpol oproti Infoveku 2 viac ako dvojnásobne. Aj keď sú drahé Wi-Fi prístupové body z Infoveku 2 stále funkčné a prevádzkyschopné, za desiatky miliónov EUR sa majú nakúpiť nové.

Rovnako ako pri Infoveku, ak si bude chcieť škola pre lepšie fungovanie zakúpiť inú prípojku, EDUNET nebude môcť zrušiť a na iné pripojenie peniaze nedostane. Keď ministerstvo školstva toto obstarávanie dotiahne do konca, školy majú veľkú šancu získať na ďalšie 4 roky síce pomalé, ale zato riadne predražené pripojenie.

Základný problém týchto projektov je v tom, že ministerstvo hľadá jediného dodávateľa pre celé územie SR. Necháva všetky moderné (no rozsahom menšie) siete bokom a nakupuje služby od toho, kto má sieť síce starú a pomalú, no všadeprítomnú. V takto zadefinovaných podmienkach obstarávania, kde sa súťaže môže zúčastniť minimum uchádzačov, letia potom ceny služieb do astronomických výšok. Pozrime sa na tieto ceny bližšie – v súťažných podkladoch sú uvedené na strane 59 a 60 a v ďalšom texte ich budem uvádzať doplnené o DPH.

Pripojenie do siete

Súčasná cena pevného pripojenia k internetu sa pohybuje približne medzi 10 EUR a 25 EUR mesačne pri 24-mesačnej viazanosti. Za túto cenu možno kúpiť pripojenie s rýchlosťou v desiatkach až stovkách megabitov za sekundu.

Ministerstvo školstva očakáva, že za 10 Mbit/s bude platiť 85 až 91 EUR mesačne pri 48-mesačnej viazanosti (strana 59, pravidelný mesačný poplatok dátových služieb), a za 200 Mbit/s je očakávaná cena do 231 EUR mesačne.

To je ďaleko-ďaleko nad bežnými cenníkovými cenami ktoréhokoľvek poskytovateľa v SR. Pri nákupe 7073 pripojení by šikovný nákupca vyjednal značnú množstevnú zľavu, no tu to skôr vyzerá na brutálnu množstevnú prirážku.

Očakávam reakciu, že pripojenie pre školy nie je možné porovnávať s bežnými cenníkovými cenami služieb pre domácnosti či malé firmy. A preto hneď dopĺňam, že takéto porovnanie nielenže možné je, ale je aj legitímne. V prvom rade, telekomunikační poskytovatelia podľa zákona nemôžu odmietnuť poskytnutie cenníkovej služby žiadnemu záujemcovi, a teda ani škole. A po druhé, z vlastných údajov o využívaní internetu v tisíckach domácností a firiem a desiatkach škôl viem jednoznačne povedať, že nároky škôl sa nijak významne nelíšia od nárokov ostatných používateľov.

Na samotné pripojenie je v obstarávaní plánovaných 34,9 milióna EUR (31,6 milióna na mesačné poplatky a 3,3 milióna EUR na zriadenie). Keď takúto službu oceníme cenami od 15 EUR mesačne za 10 Mbit/s, po 50 EUR mesačne za 200 Mbit/s (čo je oproti priemerným cenníkovým ponukám skôr vyššia než nižšia cena), a uvážime, že pri 48-mesačnej viazanosti by nemal byť problém dostať zriadenie zadarmo, dostávame sa k výslednej cene 6,4 milióna EUR za 48 mesiacov.

Odhadované predraženie je 28,5 milióna EUR. Alebo inými slovami, cena v obstarávaní je takmer 6-krát vyššia oproti situácii, kedy by si školy pripojenie nakúpili samé podľa bežných cenníkov. A za nižšiu cenu by zrejme dostali aj niekoľkonásobne vyššiu rýchlosť ako v EDUNETe, pretože by si mohli vyberať z ponúk všetkých poskytovateľov, nielen jedného celoštátneho.

MegaTunel cez Wi-Fi

Ďalšia časť projektu EDUNET, ktorá spočíva v dodaní a prevádzkovaní Wi-Fi prístupových bodov pre školy, sa nedá nazvať inak než obrovský tunel.

Wi-Fi už bolo dodané na školy v rámci projektu Infovek 2. Nakúpené zariadenia Cisco patria (prinajmenšom cenovo) k špičke, boli k nim vybudované kabeláže a celý komplet bol uvedený do prevádzky. Wi-Fi prístupové body prešli môžu podľa dodatku zmluvy prejsť do majetku rezortu školstva a technicky ani morálne ešte nedožili. Ich rýchlosť 54 až 108 Mbit/s je dostačujúca aj pre nový projekt EDUNET, kde sa uvažuje s pripojením škôl nižšou alebo podobnou rýchlosťou, akú umožňujú tieto zariadenia.

Ak by si na ministerstve brali k srdcu výrok premiéra o tom, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, nemalo by ich ani napadnúť kupovať nové Wi-Fi. Ministerstvo však v obstarávaní očakáva, že bude potrebovať celkovo 9788 prístupových bodov.

Wi-Fi prístupové body sú bežnou výbavou pomaly každej domácnosti. Tie najlacnejšie sa dajú kúpiť za cenu okolo 20 EUR, alebo prenajať za 1-3 EUR mesačne. Samozrejme, to najlacnejšie nemusí byť dostačujúce. Ministerstvo si pre EDUNET vymyslelo centrálnu správu Wi-Fi a centrálne overovanie užívateľov (hoci aj nepružnosť centrálnej správy viedla mnohé školy k tomu, aby si popri povinnom Infoveku zaobstarali aj iné pripojenie a Wi-Fi).

Pre splnenie požiadaviek na centrálnu správu musíme siahnuť do vyššej cenovej kategórie. Skutočne kvalitné produkty sa pohybujú medzi 50 a 100 EUR za kus, v ďalších výpočtoch použijem hornú hranicu tohto intervalu. Ministerstvo by teda mohlo kúpiť 9788 prístupových bodov za 978-tísíc EUR a pripojiť ich k existujúcej kabeláži (tá nedožila ešte celkom určite).

Rozšafní manažéri na Ministerstve školstva si však naplánovali 20,7 milióna EUR za zriadenie a prevádzku 9788 prístupových bodov Wi-Fi, teda 2115 EUR za každý prístupový bod. Cena v obstarávaní je 20- až 40-násobkom trhovej ceny skutočne kvalitných Wi-Fi prístupových bodov a 100-násobkom toho, za čo si kupujú Wi-Fi bežní používatelia.

Centrálna správa

Skutočne asi jedinou časťou projektu EDUNET, ktorú má zmysel obstarať centrálne, je prevádzka centrálneho uzla siete. Tento má obsahovať centrálny dohľad siete, overovanie používateľov a filtrovanie nevhodného obsahu. No aj pri tomto sa obstarávateľ riadne rozkokošil. Po započítaní prepínačov, ktoré je potrebné inštalovať na strane škôl, sa na prevádzku centrálneho uzla očakáva cena 23,5 milióna EUR za 4 roky.

Napríklad na IT administrátorov je plánovaná maximálna cena od 8 167 EUR do 10 800 EUR mesačne na osobu. Podľa prílohy 8 uvedenej na strane 102 súťažných podkladov sa požaduje, aby mali minimálne jednoročnú prax v odbore. Radšej nechcem vedieť, koľko by stáli skúsenejší ľudia. (Učitelia nech si vystačia s 500-700 eurami.)

Skutočné čaro je však v 135-tisíc eurách mesačne za centrálny monitoring, centrálne riadenie prevádzky a centralizovaný riadený prístup do internetu, čo si po 20-rokoch v telekomunikačnej a IT branži neviem skutočne vysvetliť inak, ako „malú domov“.

Centrálny monitoring siete aj riadenie prevádzky totiž vykonáva každý telekomunikačný poskytovateľ. Bez neho by ťažko poskytoval služby a riešil poruchy. Táto činnosť je obvykle priamo zahrnutá v cenách služieb (napr. pripojenia). Legitímny je akurát riadený prístup do internetu (filtrovanie obsahu), ktorého náklady budú nanajvýš pár tisíc EUR mesačne.

Ak teda s najlepším vedomím a svedomím spočítam náklady na opodstatnené sieťové zariadenia a potrebné činnosti, dostávam sa na úroveň približne 2,3 milióna EUR za 48 mesiacov – teda desatinu sumy, ku ktorej sa dopracoval obstarávateľ. Odhadované predraženie je teda 21,2 milióna EUR.

Rekapitulácia

Po zvážení všetkých okolností si dovolím tvrdiť, že zo sumy 81 miliónov EUR je až 70,4 milióna EUR plánovaných neefektívne a zbytočne, a že celý takto naplánovaný projekt by sa dal obstarať za približne 10 miliónov EUR.

Aby bola predstava, čo všetko sa dá spraviť za zvyšných 70 miliónov EUR:

- jeden z najväčších poskytovateľov v SR údajne za trochu nižšiu sumu postavil celoštátnu optickú chrbticovú sieť,

- združenie SANET by za podobnú sumu mohlo zakopať optickú prípojku do všetkých 7000 škôl, a školy by mali 1000 Mbit/s pripojenie s takmer nulovými prevádzkovými nákladmi (priemerné náklady SANETu na vybudovanie takýchto prípojok sú niečo málo nad 10-tisíc EUR na školu),

- 100-tisíc pracovníkov v školstve by mohlo dostať pekný trinásty plat,

- oligarchovia by si mohli tieto peniaze rozdeliť na viac ako 110 predražených piešťanských CT-čiek.

Takže, pán premiér a pán minister, skutočne pred voľbami už nie sú v školstve žiadne voľné peniaze? No bodaj by boli, keď sa takto... obstaráva.

Viac k téme EDUNET nájdete aj na platforme slovensko.digital.