Týždenník Trend v stredu publikoval článok o nízkej kvalite vedeckých rád slovenských univerzít. Článok porovnáva vedecké výstupy slovenských funkcionárov s medzinárodným priemerom. Ak by mali interpretovať novo nastavované štandardy Akreditačnej agentúry práve tieto vedecké rady, máme problém.
Veľmi oceňujem prácu a ambíciu agentúry. Tlačí na nastavenie vnútorných systémov kvality na univerzitách. Chce tiež zmeniť pravidlá pre schvaľovanie študijných programov a s tým súvisiace minimálne kritériá pre docentov a profesorov, ktorí tieto programy garantujú. Je to určite krok správnym smerom.
Kde je teda problém?
V návrhu kritérií nájdeme formulácie ako:
- citácie v renomovaných databázach
- relevantné výstupy s významným autorským vkladom uchádzača
- časopisy s medzinárodným uznaním
- publikácie vydané renomovaným vydavateľstvom
- aspoň niekoľko publikácií
Kto bude tieto kritériá interpretovať? Univerzity sa budú usilovať získať toto právo a následne akreditovať študijné programy, vytvárať docentov a profesorov. Bude veľmi dôležité sledovať komu Akreditačná agentúra toto právo udelí a kto bude univerzity posudzovať.
V kritériách kvality sme ambicióznejší
Vo vysokom školstve hovoríme o troch hlavných témach: kvalite, internacionalizácii a dofinancovaní vedy a vysokých škôl. Keď hovoríme o garantoch máme dva návrhy – jasné kritériá a definitívne prepojenie pozícií docenta a profesora na funkčné miesto.
Jasnými kritériami myslím presne stanovené pravidlá koľko minimálne musí mať akademik publikácií, citácií, atď. za posledných 3-5 rokov v konkrétne vymedzenom medzinárodnom systéme kvality, napr. Web of Science. Takto stanovené pravidlá by značne zúžili priestor pre ich tvorivú interpretáciu vedeckým radám. Habilitačné práce by v takto nastavenom systéme stratili zmysel.
Pod definitívnym prepojením titulov s pozíciami mám na mysli odstránenie pravidla, podľa ktorého si musí akademik na funkčnom mieste docenta, alebo profesora do 3 rokov „dorobiť“ titul. Kvôli tomuto detailu majú v súčasnosti funkčné miesta len veľmi obmedzenú „funkčnosť“. Vedecké rady kontrolujú udeľovanie titulov a regulujú tak počet a kvalitu garantov, ktorí sú kľúčoví pre študijné programy. Niekedy nového docenta nevymenujú aj keď spĺňa predpoklady, aby starý nemal konkurenciu. Inokedy vymenujú aj takého, ktorý nemusí nutne spĺňať predpoklady, a to len preto, aby im mal kto garantovať študijný program.
Čo od nášho riešenia očakávame?
- Zvýšime konkurenciu a nastavíme zdravé motivácie pre medzinárodné vedecké výkony. Ľudia, ktorí budú môcť na základe objektívnejších kritérií kvality garantovať študijné programy, získajú na hodnote.
- Univerzitám pomôžeme zbaviť sa „zabetónovaných“ garantov, ktorí nie sú kontinuálne vedecky aktívni na medzinárodnej úrovni.
- Zvýšime kvalitu študijných programov, nakoľko budú garantované ľuďmi, ktorí dosiahli medzinárodne uznané vedecké výkony.
- Otvoríme sa zahraničným akademikom. Slovenské štandardy na pozíciu docenta a profesora (napr. habilitačná práca, nutnosť byť docentom pred tým ako človek získa profesúru) musia byť nahradené medzinárodnými. Nesmieme zbytočne limitovať vstup zahraničných akademikov do nášho VŠ systému.
Chcem zdôrazniť, že hovoríme o nastavovaní minimálnych kritérií a vedecké rady budú mať stále možnosť nastaviť si vlastné, vyššie, či špecifické štandardy. Tie by mali realisticky vedieť splniť aj slovenskí akademici a musíme im pre to vytvoriť prechodné obdobie.
Bolo by totiž absolútne nefér ihneď očakávať od slovenských akademikov a vedcov, ktorí pôsobia vo výrazne podfinancovanom a často neprajnom prostredí, medzinárodné výkony na úrovni ich zahraničných kolegov.
Mojim snom je pomôcť jednej slovenskej univerzite, aby sa dostala medzi top 100 svetových univerzít do 10 rokov. Som presvedčený, že tento sen je reálny. Nemám však ilúzie, že zázračne začneme na všetkých univerzitách hrať tú najvyššiu svetovú ligu. Potrebujeme však začať hrať aspoň ten istý šport s tými istými pravidlami.
Uvedomujem si, že sa nám naviazanie na medzinárodné štandardy nepodarí napríklad pri umeleckých smeroch, či špecifických odboroch. Taktiež nemusíme vyžadovať vysoké vedecké výkony pri garantovaní profesijných bakalárskych programov. Najprv je potrebné začať tam, kde sa to dá. Musíme motivovať a finančne podporovať tých, ktorí sú medzinárodne konkurencieschopní.
Približne 18 % študentov zareagovalo na nižšiu kvalitu vzdelávania na Slovensku odchodom do zahraničia. Tento trend musíme zvrátiť. Študenti majú cestovať, aby zažili nové prostredie a priniesli inšpiráciu domov. Nie z núdze.
