Debata o pritvrdení pravidiel prideľovania odstupného vo verejnej správe podľa mňa nezašla dostatočne ďaleko. Ak sa nad odstupným (aj v súkromnej sfére) zamyslíme hlbšie, zistíme, že nemá veľký zmysel ako také. Tu sú tri dôvody:
1. Zvyšuje náklady v čase krízy. Potrebné reštrukturalizácie sú v čase krízy pre odstupné drahšie, čo demotivuje postihnuté firmy a inštitúcie, aby optimálne znížili stav svojich zamestnancov. Ďalšie firmy odstupné vyššími nákladmi zasa demotivuje naberať nových pracovníkov. Tým sa kríza predlžuje, prípadne prehlbuje.
2. Je predmetom politického tunelovania. Tento argument už asi netreba znova siahodlho rozoberať. V skratke: pán Podhorský si v teplárni tvrdo odmaká 40 dní a pri odchode dostane 90 tisíc navyše.
3. Nedáva zmysel. Prečo by mal niekto dostávať peniaze za to, že je vyhodený? Čím si zaslúžil odmenu navyše? Mohli by na to byť teoreticky dva dôvody: a) prilepšenie k už obdržanému príjmu alebo b) pomoc pri prekonaní dočasnej nezamestnanosti.
Pádnejší je asi prvý argument: nízke tabuľkové platy vo verejnej správe nie sú pre odborníkov dostatočne atraktívne a kvalitní ľudia by pre štát možno inak nikdy nepracovali. Tento problém by však pre prvé dva dôvody proti odstupnému bolo lepšie riešiť v samotnom systéme mesačného odmeňovania. Odpadli by tak aj komplikácie so stanovovaním výšky odstupného v závislosti na dĺžke zamestnania (t.j. akoby bola časť započítaná za každý odrobený mesiac v samotnej výplate).
No a ak má byť cieľom odstupného prekonanie prípadnej dočasnej nezamestnanosti, tak na to už predsa nástroje máme: výpovednú lehotu, poistenie v nezamestnanosti, alebo individuálne sporenie. V praxi to znamená, že nový nezamestnaný dnes "zarába" viac, ako keď pracoval (má niekoľkomesačné odstupné plus dávku v nezamestnanosti), čo nedáva logiku.
Pozn.: Ak som nejaký argument za odstupné (alebo aj proti nemu) prehliadol, budem rád, ak ho spomeniete v diskusii.
