Zatiaľ čo médiá premýšľajú o tom, kto bude novým ministrom životného prostredia, skúsme uvažovať o tom, čo bude minister riadiť a aké akútne problémy na riešenie ho čakajú. Aspoň krátky výber z podstatných politík:
Ochrana prírody
Minister László Miklós bol európskym rekordérom v "nakupovaní" chránených území do siete NATURA 2000, čím musel od bruselských úradníkov dozaista utŕžiť nejeden škodoradostný úškrn. Zostali po ňom dlhy - desaťtisíce hektárov chránených území, ktoré nemôžeme právne zrušiť. Ak by sme ich chceli zakonzervovať podľa záujmu radikálnych ochrancov prírody, vzrastú naše náklady na vyplácanie náhrad za obmedzenia hospodárenia do astronomických výšok a vidiek ostane de facto bez práce.
Čo čaká nového ministra? Zreformovať Štátnu ochranu prírody (ŠOP SR, príjmy zo štátneho rozpočtu okolo 5 mil. eur). So serióznymi ochranárskymi združeniami dohodnúť finančný model fungovania ochrany prírody na Slovensku. Do majetku ŠOP SR previesť štátne lesy v najvzácnejších územiach. Transformovať ŠOP SR na modernú agentúru ochrany prírody, striktne odpolitizovať menovanie vedenia agentúry. Agentúre prideliť širšie kompetencie pri nakladaní s jej majetkom a s príjmami z vlastnej činnosti. Sprísniť kontrolu hospodárenia v chránených územiach. Dôsledne rešpektovať práva vlastníkov pozemkov. A na dôvažok, sieť NATURA 2000 "skryť" pod taký režim ochrany, ktorý si budeme môcť dovoliť zaplatiť.
Vodné hospodárstvo
Slovenský vodohospodársky podnik patrí medzi najväčšie podniky na Slovensku (výnosy v 2008 cca 123 mil. eur - pozn. aut.). S trochou nadsádzky môžeme povedať, že tento gigantický podnik si robí čo chce. Má množstvo prebytočného majetku (napríklad reštauračné zariadenia, vodné nádrže a elektrárne) a obstaráva obrovské investície bez akéhokoľvek záujmu verejnosti či médií. Podnik treba zviditeľniť a zásadne zmeniť štruktúru jeho financovania, tak, aby plnil výhradne funkciu správcu tokov a zabezpečoval protipovodňovú ochranu. Financovanie protipovodňovej ochrany je potrebné čiastočne odpojiť zo štátneho rozpočtu a prepojiť ho s priamou spoluúčasťou verejnosti. V tomto podniku sa bez riadnej verejnej kontroly "prehadzujú" ročne desiatky miliónov eur. Nehovoriac o ďalšom veľkom štátnom podniku v područí MŽP SR, Vodohospodárskej výstavbe. Prečo ten nebol podnes sprivatizovaný, to je naozajstnou záhadou.
Fondy
Environmentálny fond (príjmy v 2009 48 mil. eur) a Recyklačný fond (príjmy min. rok 15 mil. eur) sú "vysávače" peňazí občanov, používané na zbytočné investície. Envirofond vznikol na popud Lászlóa Miklósa, celkom iracionálne práve v čase, keď vláda rušila ostatné štátne fondy. Recyklačný fond je (opäť Miklósov) dotačný nástroj, ktorý v systéme odpadového hospodárstva vo svete nemá obdobu a ktorý spôsobmi prideľovania dotácií podstatne prispel k deformovaniu trhu spracovateľov a predraženiu odpadového hospodárstva. Oba fondy sú dnes celkom nezmyselnou záťažou pre občanov, navyše sú dávno nahradené oveľa "výkonnejšími" štrukturálnymi fondami. Treba ich zrušiť.
Odpadové hospodárstvo
Odpady a služby na nich naviazené dnes majú trhovú hodnotu niekoľkých stoviek miliónov eur. Trh s nimi je obrovský a prudko rastie, pretože je protekčným dieťaťom vlád na celom svete. Okrem problému Recyklačného fondu sa u nás negatívne prejavuje i mnoho rokov ignorovania osvedčených západných modelov organizovania tohto vládou vnúteného trhu.
Treba zrušiť Recyklačný fond. Napokon, to sa dostalo i medzi programové tézy koalície. Financovanie zhodnocovania odpadov treba nahradiť vo všetkých druhoch odpadov najmä súkromnými systémami, ktoré majú záujem o lacné a efektívne riešenia. Treba doriešiť financovanie obcí, najlepšie zreálnením poplatkov občanov. Najmä však treba prinútiť obce, aby obstarávali služby lacnejšie. Otvoriť treba tiež zásadnú debatu o tom, či majú obce v systéme zhodnocovania odpadov vôbec svoje opodstatnenie. Treba zrušiť exportné bariéry pre zhodnocovanie odpadu - nezmyselné opatrenie, ktoré je v rozpore so základnými normami EÚ. Treba zásadne sprísniť kontrolu materiálového toku; odstrániť problém čiernych pasažierov a tzv. free-riders, dovozcov, ktorí systém využívajú napriek tomu, že do neho neplatia. A napokon - keďže ide o vládou vnútený a čiastočne financovaný trh, Slovensko potrebuje mať rámcovú stratégiu pre zhodnocovanie odpadov. Potrebujeme lacné a ekologické riešenia, ktoré budú alternatívou voči strategicky "vytláčanému" skládkovaniu. Energetické zhodnocovanie odpadov k nim bezpochyby patrí.
Ministerstvo a príspevkové organizácie
Ministerstvo má osem príspevkových organizácií, ktorých výnosy mimo tržieb z rozpočtu predstavujú cca 10
mil. eur. Príspevkové organizácie sú de facto podnikateľské subjekty s podporou štátu, vďaka ktorej môžu neférovo vytláčať z trhu súkromné firmy. K tomu treba prirátať predovšetkým rozpočet na chod ministerstiev, ich organizácií a na iné bežné transfery a kapitálové výdavky. Spolu ide približne o 50 mil. eur (údaje spracované hrubým prepočtom). Samostatnou kapitolou sú štrukturálne fondy. Výdavky MŽP z operačných programov v roku 2009 predstavovali cca. 140 mil. eur (tieto čísla sú flexibilné a závisia od čerpania počas celého obdobia operačných programov).
Ministerstvo treba zúžiť o kompetencie, ktoré sú zbytočné, najmä zrušiť alebo sprivatizovať prebytočné príspevkové organizácie. Zlúčenie kompetencií ministerstva s inými oblasťami (napríklad s energetikou, či s hospodárstvom) nie je zlé riešenie. Sila rezortu totiž spočíva najmä v tom, že určuje pravidlá (a čiastočne ovláda i hospodárenie) na veľkých trhoch: s odpadmi, emisiami a povrchovou vodou.
Pod kontrolou
Nová vládna koalícia si nasadila latku reforiem pomerne vysoko. Pre vládu, ale aj pre samotný Most-Híd bude ťažkou úlohou vysporiadať sa s rizikom, že podstatná časť voličov Most-Híd nepožaduje v oblasti životného prostredia reformy a už vôbec nie krátenie výdavkov v rezorte. Most-Híd však nie je totožná SMK a skúsenosti s osemročným pôsobením SMK v rezorte (v rokoch 1998-2006) preto nemusia znamenať vôbec nič. Nádej na zmenu tu je.
Táto vláda stojí za to, aby sme poukazovali na každý cent, ktorý občania platia zbytočne. Existuje dobrá šanca, že verejná kontrola vytvorí tlak na výmenu každého ministra, ktorý plytvá s našimi peniazmi. A tá kontrola bude.
