Zombie Juraja Širokého prežíva len za cenu čoraz masívnejších rozpredajov majetku

Vlani svoju stratovosť Plastika medziročne znížila z 2,7 milióna eur už len na 905-tisíc eur. Podrobnejší pohľad do nedávno zverejneného účtovníctva firmy však o jej reálnom pozviechaní už nehovorí. Práve naopak, podnik J. Širokého naďalej padá.

Vlani sa totiž tržby Plastiky výrazne zosunuli z 9,2 na 5,9 milióna eur. Naďalej prudko padá hlavne záujem o jej plastové rúry, ktoré boli ešte donedávna jej kľúčovým produktom. Minulý rok predaje rúr po prvýkrát plnili chudobné účty Plastiky menej ako jej ostatné plastové dielce pre stavebný či automobilový priemysel.

Cesta na dno

Stratu vlani znížila nitrianska firma teda nie kvôli vylepšeniu svojich predajov, ale iba vďaka stále masívnejším rozpredajom svojho majetku. Zatiaľ čo predvlani Plastika predala iným vlastníkom svoj majetok za dva milióny eur, tak vlani už za takmer štyri a trištvrte milióna eur. Firma predáva zo svojho bývalého rozľahlého areálu socialistického veľkopodniku tak pozemky, ako aj výrobné haly i administratívne budovy.

Pád Plastiky je pritom mimoriadne hlboký. Pred desiatkou rokov ešte vykazovala tržby až na úrovni zhruba 40 miliónov eur a vyrábala takmer 20-tisíc ton plastových produktov ročne. No po nástupe finančnej i realitnej krízy jej biznis rýchlo padal a padá dodnes. Vlani už jej výroba činila len niečo viac ako 2 200 ton.

„Firma nedosahuje potrebné tržby na pokrytie nákladov i splácanie záväzkov. Existuje neistota, ktorá môže vyvolať pochybnosti o schopnosti firmy naďalej nepretržite pokračovať v činnosti,“ uvádza v najnovšej výročnej správe Plastiky za uplynulý rok aj jej audítor – firma Interaudit Group.

Ťažký optimista Široký

Zároveň však audítor v správe uvádza, že firma má vypracované strategické postupy, vďaka ktorým sa chce zastabilizovať. Tým audítor potvrdzuje iba to, že viera vo vylepšenie biznisu Plastiky je už jej majiteľovi dlhšie vlastná. Od pokrízového pádu si podnik v každej jednej svojej výročnej správe naplánuje oveľa lepšie výsledky, ako napokon naozaj dosiahne. Najnovšie Plastika trebárs očakáva, že už tento rok svoje tržby takmer zdvojnásobí na desať a pol milióna eur a po ôsmich rokoch sa zasa vráti k zisku na úrovni 58-tisíc eur.

Realita je, že firma už dlhšie prežíva nielen vďaka rozpredajom majetku, ktoré sa rozbehli pred štyrmi rokmi, ale aj vďaka finančným výpomociam jej majiteľa, ktorými sa snaží sem-tam dostavať do kladných pásiem záporné vlastné imanie firmy. Aj k záveru vlaňajška ho mala Plastika v mínuse štyri a pol milióna eur.

Strach z vracania eurofondov

J. Široký ako-tak drží Plastiku pri živote a stále v nej má aj posledných vyše 130 zamestnancov preto, že verí v širší rozbeh dobudovávania slovenských kanalizácií.

Ale do konca vlaňajška pre neho bolo iste motiváciou aj to, že v priebehu rokov 2008 až 2011 využil na modernizáciu Plastiky aj takmer päť miliónov eur z eurofondov. Pravidlá ich čerpania sú pritom také, že výroby, čo sú nimi podporené, musia byť v chode minimálne ďalších päť rokov. Ak to tak nie je, musí podnikateľ eurofondy vrátiť. Práve vlani J. Širokému v Plastike táto ochranná lehota na efektívne využitie eurofondov ubehla. Realitou však tiež je, že Plastika z eurofondov nakúpené technológie vo svojich slabých rokoch nikdy ani zďaleka naplno nevyužila.

A už aj bez bankárov z Penty

Novinkou minulého roku je v Plastike navyše aj to, že prišla už aj o svoju poslednú komerčnú banku. Privatbanka skupiny Penta bola donedávna jej posledným súkromným finančným partnerom. Aktuálne už nitriansky podnik má úvery len od štátnych bánk – Eximbanky a Slovenskej rozvojovej a záručnej banky.

Istým pozitívom okolo Plastiky je aspoň to, že v posledných rokoch už nedlží na sociálnych odvodoch.