Značka je to, čo firme zostane, keď náhodou vyhorí továreň. Niektorí producenti to nechápu

Podiel privátnych značiek na pultoch slovenských obchodov je približne štvrtinový, pričom mnohé z týchto produktov vyrábajú slovenské podniky. Pre niektoré z nich sa stali privátne značky nosným biznisom. V rozhovore s výkonným riaditeľom Slovenského združenia pre značkové výrobky (SZZV) Ľubomírom Tuschscherom sa dozviete, v čom spočíva najväčšie riziko takéhoto prístupu k podnikaniu a čo by mala firma robiť, aby privátna značka nezačala požierať jej vlastný brand.

Ako vnímate konkurencieschopnosť slovenských výrobcov potravín?

Väčšinový pohľad sa na Slovensku, bohužiaľ, zameriava na sebestačnosť v čo možno najširšej skupine potravín. Zabúda sa na elementárne ekonomické pravidlá a cieľ dosiahnuť úsporu z objemu pri zameraní sa na konkurencieschopné projekty, ktoré by boli úspešné na viacerých trhoch. Poľské či maďarské potravinárstvo sú silné aj vďaka množstvu medzinárodných investícií s exportným rozmerom. Mám obavu, že toto nie je prioritou štátu. Kedy naposledy štát oznámil príchod významného potravinárskeho investora?

Ak sa pozrieme na sektor potravín na rastlinnej báze, ktorý rastie vo svete aj u nás, počet relevantných hráčov na Slovensku s exportnými možnosťami je možno do desať, zatiaľ čo v Dánsku má miestne združenie pre potraviny na rastlinnej báze viac ako 100 členov a štát definoval tento sektor ako strategický podporou naprieč politickým spektrom.

Mnohí producenti predávajú výrobky prostredníctvom privátnych značiek reťazcov. V čom je takáto spolupráca výhodná pre výrobcu a v čom pre reťazec?

Mnohí výrobcovia sa rozhodnú ísť cestou výroby takzvaných privátnych produktov s cieľom maximalizovať vyťaženosť svojich výrobných kapacít. Tento prístup zníži náklady na marketing a výskum, avšak znamená závislosť na väčších objemoch u jedného odberateľa.

Je výroba produktov privátnej značky pre firmy vo všeobecnosti jednoduchšia, keďže si nevyžaduje postupnosť, históriu a dlhoročné budovanie?

Môže sa to tak javiť. Ak je firma výrobcom v kategórii, kde je jej produkt de facto komoditou, svoju výrobnú kapacitu ľahšie naplní tým, že staví na kartu privátnych značiek. Po preukázaní schopnosti plniť očakávania lokálne, či už z hľadiska kvality, ceny či logistiky, sa jej pri obchodných reťazcoch, ktoré fungujú regionálne aj medzinárodne, ľahšie otvárajú dvere na okolité trhy.

Na druhej strane, značka výrobcu skutočne často odkazuje na desiatkypostupných krokov , ktoré viedli k tomu, aby sa dostala tam, kde je dnes. Navyše, pod svojou vlastnou značkou prinášajú výrobcovia novinky, pri ktorých obchodníci nemusia mať ochotu riskovať.

V čom to má pri snahe dostať svoje produkty do zahraničia ťažšie firma, ktorá buduje vlastný brand?