Vyspelé krajiny podnikateľov odškodňujú, lebo na to majú prostriedky. Omyl, ktorý stále panuje

Tri ministerstvá ponúkli Horeca segmentu pomoc po tom, čo pandémia vo vysokej miere znemožnila podnikanie. Finančné odškodňovacie balíky sú na prvý pohľad štedré, podmienky na ich získanie však mnohým podnikateľom znemožňujú k pomoci prístup.

Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR eviduje k utorku viac ako 2 700 žiadostí od malých a stredných podnikateľov, ale aj veľkých firiem. Kladne vybavených bolo 300. „Z tohto počtu sme vyplatili 147, druhá polovica čaká na prevod,“ informoval Ivan Rudolf, poradca ministra Andreja Doležala.

Komplikácie vraj nie sú

Od 16. decembra môžu poškodení podnikatelia podávať svoje žiadosti prostredníctvom formulára, ktorý je na stránke MDV SR. Podľa slov ministerských pracovníkov by malo ísť zatiaľ všetko hladko. „Aktuálne neevidujeme žiadne komplikácie, postupne vybavujeme žiadosti s cieľom dodržať tridsaťdňovú lehotu ich vybavenia,“ vysvetľuje I. Rudolf.

Najčastejšími chybami sú žiadosti o sumu presahujúcu hranicu stotisíc eur alebo chýbajúci zápis v registri partnerov verejného sektora. Chybou je aj to, ak podanie podala za žiadateľa iná osoba, no nedoložila plnú moc na tento úkon. Prekážkou zamietnutej žiadosti o štátnu pomoc bývajú aj nevyrovnané vzťahy so štátnym rozpočtom.

Z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR prichádza k žiadajúcim podnikateľom a živnostníkom dotácia z Prvej pomoci +. K utorkovému dňu bolo podľa informácií z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR podporených 130 811 podnikateľských subjektov v celkovej sume 755 922 275 eur. Rozpočet je ale o niečo vyšší, vyplácať sa teda bude ďalej, s trvaním do konca decembra 2021.

„Jeho výška stanovuje 1 382 500 000 eur a tieto finančné prostriedky predstavujú spolu zdroje Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,“ uvádza Martina Šebová z ÚPRSV SR v Bratislave.

Strop finančnej pomoci v prípade oboch ministerstiev je stanovený zmluvou s Európskou úniou, respektívne jej výnimkami.

MDV SR vo svojej schéme pomoci s názvom de minimis ponúklo pomoc s finančným limitom 200-tisíc eur. Suma má byť spojením pomoci dvoch rezortov – okrem peňazí z rezortu dopravy sa má k nej zarátavať aj pomoc preplácaním časti nájomného, ktoré prináša ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka.

„Pre mikro a malé podniky limit 200-tisíc eur zväčša problém nepredstavuje. Pre podniky, ktoré túto hranicu dosiahnu, pripravujeme schému s maximálnou výškou čerpania tri milióny eur,“ hovorí I. Rudolf. Všeobecne je podľa neho spätná väzba zatiaľ pozitívna. Ak sú výhrady, väčšinou pochádzajú od spoločností, ktoré nepatria priamo pod cestovný ruch. Tým potom prekáža všeobecne menšia výška pomoci zo strany štátu.

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) v prípade tento pomoci považuje za pozitívne, že pomoc je tu možné čerpať aj spätne, za mesiace od apríla 2020, ale aj to, že o pomoc budú môcť žiadať podniky až do konca roka 2021. Predpokladá sa, že cestovný ruch zaznamená aj v tomto roku vysoké straty a naďalej bude potrebovať finančnú podporu.

Rôzne dopady covidu na rôzne biznisy

Každá schéma pomoci je špecifická a orientovaná na niektorú časť nákladov. Väčšina schém a nástrojov pomoci štátu bola plošná, nie cielená na konkrétny problém. „Niektorí zamestnávatelia alebo SZČO ju využili viac, iní menej. Nie je preto možné ich porovnávať alebo hodnotiť,“ uvádza Marek Harbuľák, generálny manažér AHRS. O schému pomoci pre cestovný ruch žiadala vládu aj asociácia, preto ju považujú za adresnú, a teda namierenú konkrétne odvetviu cestovného ruchu.

Od 1. januára chce AHRS žiadať aj o úpravu a následné prijatie zmien v Prvej pomoci + z dielne MPSVR SR. „Mnohé podniky avizujú, že nedokážu zaplatiť 20 percent ceny práce pri takmer nulových tržbách,“ pokračuje M. Harbuľák s tým, že s pritvrdením lockdownu sa situácia skomplikovala ešte omnoho viac.

Odškodnenie s podporou lockdownu

Finančné odškodňovanie po vzore západných krajín navrhli predstavitelia z horeca segmentu ešte predchádzjúcej vláde Petra Pellegriniho a neskôr aj súčasnej vláde Igora Matoviča. Zatiaľ neúspešne. „Konkrétne sme navrhovali, aby sa existujúci systém tzv. rekreačných poukazov, či príspevkov na rekreáciu, upravil. Aby štát refundoval zamestnávateľom vyplatený príspevok na rekreáciu, keďže určitá časť zamestnávateľov má povinnosť zo zákona poskytnúť zamestnancom takýto príspevok,“ vysvetľuje doposiaľ neuskutočnené plány M. Harbuľák.