Najdôležitejšie prekladiská v strednej Európe sú v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku. Slovenské ani maďarské logistické terminály však nemôžu konkurovať tým, ktoré majú napojenie na poľský prístav Gdansk v Baltskom mori a na rumunský prístav Konstanza v Čiernom mori. Hoci napojenie na lodnú dopravu je nenahraditeľné, predsa majú slovenské prekladiská strategický význam. Ak si to však štát včas neuvedomí a nezvýši ich konkurencieschopnosť, príde východné Slovensko o významný biznis.
Terminály so strategickým významom
Aby štát udržal pri živote logistické terminály pri ukrajinských hraniciach, treba investovať viac financií do obnovy železničnej a cestnej infraštruktúry. Spolu so súkromnými firmami, ktoré vlastnia či spravujú prekladiská, by politici, štátni úradníci a manažéri mali myslieť aj na modernizáciu prekladísk. V opačnom prípade hrozí ich postupný úpadok.
Platí to najmä vtedy, ak Ukrajina postaví na svojom území sieť koľají európskych rozmerov od Čopu cez Užhorod až po Ľvov a vybuduje moderné prekladiská. V takom prípade môžu Ukrajinci vo veľkej miere prevziať biznis v rámci prepravy tovaru a surovín z východnej Európy a Ázie smerom do západnej Európy.
V súčasnosti sú podľa rezortu dopravy strategické prekladiská na TEN-T koridore. Príkladom je terminál v Čiernej nad Tisou/Dobrá. Okrem štátnej Železničnej spoločnosti (ZSSK) Cargo Slovakia a firiem s jeho kapitálovou účasťou pôsobí v tomto regióne viacero súkromných podnikov, ktoré využívajú infraštruktúru Železníc SR a štátneho karga.
Súkromné logistické terminály sú okrem iného aj na trati Maťovce – Haniska pri Košiciach. Celkovo na tejto trase fungujú štyri súkromné prekladiská a jedno prekladisko ZSSK CARGO.
Treba naplno využiť potenciál
Čo sa týka toku tovaru, ročne sa medzi Slovenskom a Ukrajinou prepraví okolo 16 miliónov ton nákladu. To predstavuje 40 percent železničnej nákladnej dopravy u nás. Ako pripomína bývalý štátny tajomník rezortu dopravy a expert na železničnú dopravu Jaroslav Kmeť, prekladiská sa využívajú prevažne na sypké substráty.
Železničné nákladné terminály na východnom Slovensku čelia mnohým výzvam. Jednou z nich je, že kým z Ďalekého východu a späť do Európy sa cez Bielorusko a Poľsko prepravuje okolo 12-tisíc vlakov, tak cez terminál v Dobrej ich ide len niekoľko desiatok. „Je to preto, že okolité štáty podporujú tento segment významnými dotáciami,“ uvádza expert.
Ďalším problémom je zastaralá infraštruktúra, ktorá už nie je schopná zvládnuť ďalší nárast objemu prepravovaných tovarov medzi Slovenskom a Ukrajinou. Absencia najmodernejších technológií spôsobuje zdržania v procesoch nakladania a vykladania. To má za následok dlhšie čakacie lehoty a zvýšené náklady.
„Aj tu platí, že čas sú peniaze. Štát by mohol pomôcť investíciami do modernizácie infraštruktúry a technológií. Napríklad zavedenie elektronickej výmeny údajov medzi železnicami a colnými úradmi Slovenska a Ukrajiny by mohlo výrazne skrátiť čas potrebný na prechod hraníc. Tým by sa zefektívnil celý logistický proces.“
Jednoduché aj lacné riešenia
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?