Na vodíkovú revolúciu bude v nasledujúcich rokoch len necelých 60 miliónov eur

V rozvoji vodíkových technológií sa bude Slovensko pridržiavať strategických cieľov ukotvených v Akčnom pláne opatrení úspešnej realizácie Národnej vodíkovej stratégii do roku 2026.

Skromný plán vlády odborníkov

Dokument na návrh ministra hospodárstva Petra Dovhunala schválila vláda 12. júna 2023, pritom prijatý mal byť pred dvoma rokmi, teda v čase, kedy rezort ešte pod vedením Richarda Sulíka presadil Národnú vodíkovú stratégiu (NVS). Tá obsahovala len rámcové ciele.

Ako uvádza pre Trend poradca ministra hospodárstva pre vodíkové technológie Juraj Sinay, obsah dokumentu sa v porovnaní s pracovnými verziami podstatne zmenil. Jednou zo zmien je, že v odobrenom pláne sa už nehovorí o žiadnych miliardách eur určených na podporu využívania vodíka.

Opatrenia zamerané na využívanie vodíka by mali v najbližších troch rokoch získať len 59,6 milióna eur. Po vyhodnotení plnenia plánu v rokoch 2023 až 2026 bude vypracovaná jeho aktualizácia pre roky 2027 až 2030.

Napriek tomu, že na rozvoj a vývoj vodíkových technológií má byť vyčlenených oproti pôvodným plánom oveľa nižšia suma, J. Sinay verí, že schválením plánu sa „otvorili dvere“ pre konkrétne aktivity všetkých zainteresovaných inštitúcii, firiem a výskumných pracovísk pre realizáciu vodíkových aplikácií.

Ambiciózne plány boli osekané

Prijatie Akčného plánu napriek výraznému zníženiu investícií označil za víťazstvo predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Ján Weiterschütz. Ako poznamenal pre TASR, naša krajina musí v prvom rade pripraviť legislatívu a cestovnú mapu využitia vodíka.

"Zatiaľ nevieme stanoviť, akým spôsobom sa dosiahne méta v roku 2030, čo sme v pôvodnom znení akčného plánu mali, to je vyrobiť aj spotrebovať ročne 45-tisíc ton vodíka, lebo ešte nie sú definitívne jasné ani európske rámce," dodal J. Weiterschütz.

Oveľa kritickejší už bol exminister R. Sulík, podľa ktorého súčasný minister hospodárstva nepochopil skutočný význam vodíkových technológií. Zároveň vyzval Akčný plán upraviť, a to aj v súvislosti s čerpaním starých eurofondov.

"Na jednej strane to okrešú a na druhej strane prepadnú štyri miliardy eur. Radšej to dám do vodíkových technológií, ako nechať to úplne prepadnúť," zdôraznil pre TASR exminister hospodárstva R. Sulík.

Pôvodná, oveľa ambicióznejšia pracovná verzia Akčného plánu skutočne počítal s tým, že na Slovensku bude do roku 2030 jazdiť 4000 osobných automobilov na vodík, 260 autobusov, 600 ľahkých úžitkových vozidiel, 600 ťažkých úžitkových vozidiel, komunálnych vozidiel a pracovných strojov. Dokonca sa počítalo aj s dvanástimi vlakovými súpravami na vodíkový pohon.

Podobne sa mal postupne zvyšovať aj počet čerpacích staníc na vodík. Do roku 2030 malo byť k dispozícii v rámci slovenskej vodíkovej infraštruktúry 25 takýchto zariadení.

Vzhľadom na to, že súčasný vládny kabinet mieni do vodíkových technológií investovať do roku 2026 len necelých 60 miliónov eur, asi sa len ťažko realizujú pôvodné plány, ktoré presadzovalo ešte ministerstvo hospodárstva pod vedením R. Sulíka.

Strategická úloha štátu ostáva

Presadzovanie vodíka ako obnoviteľného zdroja energie vrátane vodíkových technológií bude mať pod patronátom v prvom rade rezort hospodárstva.