Vláda hrá s firmami ruskú ruletu. Smrtiaca špirála sa roztáča, tisíce Slovákov budú na dlažbe

Príliš veľa prázdnych fráz a príliš málo skutkov. Takýto dojem majú dlhodobo firmy na Slovensku, keď im vláda predstavuje akési formy pomoci či podpory v energetickej kríze.

Stále sa niečo analyzuje, stále sa niečo pripravuje, ale realita má od sľubov veľmi ďaleko. Aj preto už mnohým, najmä energeticky náročným podnikom v poslednom období dochádzajú sily a kvôli enormným cenám energií ohlasujú hromadné prepúšťanie ľudí, pozastavenie výroby, prípadne jej presun inde.

TREND zistil, že už päť veľkých závodov s tisíckami zamestnancov sa zmieta v problémoch s vysokými cenami energií, ktoré nemajú šancu zvládnuť svojpomocne a rad za radom ohlasujú, že ich zamestnanci sa ocitnú na dlažbe a skončia aj desiatky tisíc drobných firiem, ktoré sú naviazané na ich výrobu. Je to len otázka pár týždňov, kedy sa špirála začne naplno roztáčať, ľudia prídu o prácu a živnostníci o zákazky, ktoré im ponúkajú živobytie.

Neúspešné hľadanie riešení bez výsledku

Politici vlády Eduarda Hegera sú v politických diskusiách, najradšej bez oponentov, veľmi odvážni v sľuboch. Ceny elektriny pre domácnosti by sa v roku 2023 nemali výrazne zvyšovať, prezradil najnovšie v relácii v Politike pre TA3 predseda vlády Eduard Heger. Zvýšenie vraj nebude kopírovať nárast cien na trhu. „Aj v prípade ceny za plyn sa hľadajú riešenia a pripravuje sa viacero opatrení,“ uviedol, pričom to isté má platiť aj v otázke cien pre firmy.

Lenže sľuby sa sľubujú a firmy musia prežívať realitu bežných dní. Slovenskí podnikatelia pri hodnotení prvého polroka 2022 vnímajú najväčšie zhoršenie situácie v oblasti stability cien (94 %), ako vyplynulo z indexu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Nadpolovičná väčšina opýtaných pociťuje aj zhoršenie v oblasti stability dodávok a kvality výrobných vstupov (74 %), v dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily či v prístupe k finančným zdrojom ako úvery (53 %).

„Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému. Pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a v zahraničí Slovensko zaostáva,“ povedal ešte na začiatku energetickej krízy Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP).

Dohoda nepadla, firmy sú bez pomoci

Aj preto firmy podľa neho očakávajú, že vláda bude presadzovať kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení.

Odvtedy prešlo pol roka a nič sa v pomoci firmám nezmenilo. Ceny elektriny i plynu pritom za posledné týždne stúpli na rekordnú úroveň a len tak skoro neklesnú. Rovnaké vážne problémy hlásia aj iné veľké závody v Európe, avšak s úplne odlišným prístupom vlád. A v tom je zásadný rozdiel.  Ohrozených je zhruba desaťtisíc pracovných miest, rozviazanie kontraktov neminie ani ďalšie tisícky malých podnikateľov. 

Podnikom a ani domácnostiam nechce vláda kompenzovať vysoké ceny energií cez tzv. kurzarbeit, ale cez nejakú inú schému, o ktorej ešte bude diskutovať. Uviedol to okrem iného minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR 23. augusta.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga navrhol, aby sa pri kompenzáciách použilo nemecké riešenie vysokých cien energií. 

„Nedávno bol schválený Európskou komisiou (EK) stimulačný balík, asi 5 miliárd eur pre Nemecko, ktoré sa rozhodlo v tejto ťažkej situácii kompenzovať firmám, ktoré zaznamenajú v danom mesiaci stratu pre vysoký medziročný rast ceny energie, 50 % a najviac 25 miliónov eur. Pre energeticky náročný priemysel je to pomoc vo výške 70 % a najviac 50 miliónov eur," uviedol M. Kiraľvarga. Podľa jeho slov je potrebné aj na Slovensku nájsť podobné riešenie na vysoké ceny energií.

Tisíce ľudí i dodávateľov na dlažbe

Pred pár dňami hlinikáreň Slovalco definitívne ohlásila odstavenie výroby, prepustí 300 zamestnancov a zruší zhruba tisícku externých dodávateľov. Jej konkurencieschopnosť klesla na úroveň tretích krajín v dôsledku slabej podpory od štátu. Už takmer dva roky má jasné problémy, trápia ho privysoké ceny energií a príliš nízke štátne kompenzácie, preto od septembra zatvára.

Nie je jediná fabrika v problémoch. Spoločnosť OFZ – výrobca ferozliatin z Oravy – ohlásila ešte v júni hromadné prepúšťanie, čo sa dotkne približne 150 zamestnancov. Generálny riaditeľ podniku Branislav Klocok uviedol, že sizuáciu nedokážu vyriešiť bez toho, aby dostali podporu od štátu aspoň na takej úrovni, ako je to v iných členských štátoch Európskej únie.

O mesiac neskôr sa ozýva aj ďalší strategický podnik. Jediná slovenská chemička Duslo Šaľa pred týždňom odstavila svoju prevádzku a počas septembra sa rozhodne, či výrobu vôbec spustí alebo nie. Nádej je v súčasnej situácii prázdnych politických sľubov a vládnej krízy mizivá.

„Chemické fabriky už odstavili v podstate všetci naši konkurenti po celej Európe, pretože pre rapídne rastúce ceny elektriny a plynu jednoducho nemôžu normálne fungovať. Nevieme, aký bude ďalší scenár vývoja. Ak budú ceny stúpať a vláda neposkytne kompenzácie, určite výrobu rozbiehať nebudeme,“ prezradil pre TREND Petr Bláha, generálny riaditeľ spoločnosti Duslo Šaľa.

Je draho a bude ešte drahšie

Celá Európa, konkrétne výroba v chemických závodoch produkujúcich čpavok a následne minerálne hnojivá, prakticky zastala. Vo firme pracuje aktuálne 1 960 zamestnancov, ďalších tisíc drobných firiem funguje ako drobní dodávatelia. „Ich činnosti nebude nikto potrebovať. Bude to mať dominový efekt nielen na tuzemský, ale aj európsky trh,“ dodal P. Bláha.

Pred rokom sa cena elektriny obchodovala za približne 60 až 70 eur za megawatthodinu (MWh), v súčasnosti je to viac ako 500 eur/MWh. Ceny zemného plynu v Európe pred pár dňami zaznamenali nový rekord, pohybujú sa na úrovni okolo 240 eur/MWh, pred rokom to bolo 28 eur/MWh.

Ďalšou firmou v problémoch je už od vlaňajška Novácky chemický závod Fortischem, ktorý sa ocitol pod dočasnou ochranou a chystá veľké prepúšťanie. Jeden z najväčších zamestnávateľov na hornej Nitre s takmer 700 zamestnancami sa nachádza už dlhšie v zlej ekonomickej situácii a má miliónové dlhy.

Keď sa chce, záchrana podnikov existuje

Európske štáty sa v neľahkej situácii snažia svojim podnikom pomáhať. Od októbra v Nemecku znižujú DPH z 19 na 7 percent, čo má platiť až do marca 2024. Francúzi zastropovali ceny elektrickej energie pre firmy na 140 eurách za MWh, Španieli a Portugalci na 160 eurách, Švédi na 120 eur. Rakúsko schválilo okamžitú pomoc 2 mil. eur firmám, pričom pre energeticky náročné podniky ponúka pomoc až do 50 mil. eur. Slovenská vláda je opäť v pomoci na chvoste, pretože firmám neposkytuje v tomto smere žiadne kompenzácie.

A aká je teda situácia v jednotlivých krajinách? Hlasno sa ozývajú nemeckí výrobcovia automobilových súčiastok, chemické závody či oceliari. Nie sú v tom sami. „Ak bude musieť priemysel prejsť na skrátený pracovný týždeň a znížiť platy kvôli energetickej kríze, začnem byť nervózny,“ uviedol člen rady riaditeľov poradenskej spoločnosti S-RM Intelligence & Risk Consulting Martin Devenish pre Bloomberg. Dodal, že existuje riziko sociálnych nepokojov, ktoré sa podceňuje.

Agentúra Bloomberg rovnako upozorňuje, že ceny energií začínajú ochromovať strategické výroby v celej Európe. Nemecký chemický koncern BASF oznámil už koncom júla ďalšie znižovanie produkcie amoniaku s potenciálnymi dôsledkami pre viaceré oblasti – od agrosektora až po výrobcov sýtených nápojov. Amoniak hrá kľúčovú úlohu pri výrobe priemyselných hnojív, technických plastov, dôležitý je však aj v automobilovom a mäsovom priemysle a pre výrobcov sýtených nápojov.

Postupne zatvárajú fabriky ďalšie a ďalšie firmy aj v okolitých štátoch. Ako uvádza poradenská spoločnosť CRU Group so sídlom v Londýne, v júli donútila kríza 10 európskych výrobcov znížiť či zastaviť produkciu. Výrobu odstavil napríklad nemecký výrobca SKW Stickstoffwerke Piesteritz, ktorý patrí medzi najväčších producentov hnojív a amoniaku v EÚ. Podobne riešila situáciu aj chorvátska prevádzka Petrokemja Kutina a maďarský závod Nitrogénmuvek. Rakúsky producent Borealis zas vyrába na jednej linke z dvoch.

K veľkým chemickým spoločnostiam, ktoré kvôli rastúcim nákladom na energie obmedzili výrobu, patrí aj nórska Yara. Tá už v júli 2022 obmedzila výrobu čpavku a močoviny v závode v meste Ferrara na severe Talianska, uvádza portál agris.cz. Európa môže stále dovážať hnojivá z iných oblastí sveta, kde sú ceny plynu nižšie, ale akékoľvek zníženie produkcie bude mať pravdepodobne negatívny vplyv na globálnu ponuku.

Priemysel stále čelí veľkému tlaku

Najväčšie priemyselné podniky na Slovensku dlhodobo čelia nielen nárastu cien energií, ale aj kvôli emisným povolenkám. Cena európskych povoleniek aktuálne 19. augusta vyskočila nad 99,22 eura za tonu oxidu uhličitého a existuje riziko, že naďalej porastú. „Výsledkom je, že sa podniky dostávajú na hranu konkurencieschopnosti, a to nielen v porovnaní s tretími krajinami, ale aj s konkurenciou v rámci EÚ,“ tvrdí tajomník (RÚZ) Martin Hošták.

Na kompenzáciu priemyselných podnikov slúži Envirofond, ktorý mal minulý rok k dispozícii osemsto miliónov eur získaných z predaja emisných kvót, no podniky dostali vo forme podpory z neho len zanedbateľnú čiastku (3,5 %). Iné štáty poskytujú až 25 percent. Financie z fondu sa pritom využívajú na pokrytie deficitu v ďalších oblastiach štátneho rozpočtu.

„Tento problém sa týka všetkých energeticky náročných odvetví – výroby ocele a ferozliatin, cementu či chemického priemyslu. Pre udržanie konkurencieschopnosti musí priemysel dostávať späť prostriedky ako podniky v západných krajinách, v opačnom prípade hrozí zatváranie fabrík, prípadne ich odchod zo Slovenska,“ dodáva tajomník RÚZ.

Pre priemysel je extrémne náročné reagovať na skokové navýšenie cien, dopĺňa Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). „Podniky ich nedokážu operatívne premietať do zakontrahovaných zákaziek, čiže výroba beží v strate. Kým domácnostiam pomáhame regulovanými cenami, priemyselné podniky nechránime vôbec.“

Ďalšie dôležité správy