Dostanú zamestnanci napokon od budúceho roka v práci papierové gastrolístky alebo finančnú hotovosť? A kto o tom bude rozhodovať – zamestnávatelia či zamestnanci? Odpovede na tieto a ďalšie otázky budú už čoskoro jasnejšie.
Novinky v medzirezortnom konaní
Zámer vlády Igora Matoviča upraviť stravné lístky naberá čoraz konkrétnejšie kontúry. Zmeny v oblasti stravovacích poukážok sľubovali vo svojich volebných programoch tri zo štyroch strán súčasnej vládnej koalície (OĽaNO, Za ľudí, SaS). Je teda viac-menej jasné, že tento návrh podporia.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 – 2024 uviedla, že zamestnancom umožní vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu. Tento záväzok konkretizovala 24. júna, kedy zaviazala ministra práce predložiť do konca októbra príslušnú novelu zákonníka práce. Tá aktuálne prebieha medzirezortným pripomienkovým konaním.
Rezort práce po novom navrhuje, aby mal zamestnanec možnosť vybrať si medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístkom) a finančným príspevkom na stravovanie podľa toho, ako mu to vyhovuje, a nie podľa toho, akú formu mu určil zamestnávateľ. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak plánuje zaviesť lehotu, počas ktorej nebudú môcť zamestnanci meniť výber straveniek, a to či už na hotovosť alebo ich papierovú či elektronickú formu.
Uznáva, že pri širšom výbere stravného bude mať zamestnávateľ každý mesiac administratívu navyše. A práve to chce zmeniť. Uvažujeme o 18-mesačnej, ročnej či dvojročnej lehote, počas ktorej by zamestnanec mohol platiť firme len jednou zvolenou formou, avizoval M. Krajniak.
Po novom si zamestnanci budú môcť pravdepodobne od marca budúceho roka vybrať hotovosť, prevod finančného príspevku na účet, stravné lístky v papierovej podobe alebo stravné lístky v elektronickej podobe. Ďalšou možnosťou bude dovoz teplého jedla do firmy.
Výhrady aj z biznis prostredia
So zmenou nesúhlasia viacerí podnikatelia, a to aj vzhľadom k nejasným dopadom tohto návrhu na prax v situácii, kedy krajinu ohrozuje druhá vlna pandémie koronavírusu.
Podľa názoru hovorkyne iniciatívy Pomoc pre gastro Magdalény Koreny, zdobrovoľnenie gastrolístkov bude nesystémová zmena, ktorá prebehla bez odbornej diskusie. „Jej dopady na gastrosektor a jeho zamestnanosť, ale aj na príjmy do štátneho rozpočtu, nikto nateraz neodhadol. Podľa našich odhadov môže dôjsť k ohrozeniu fungovania mnohých reštaurácií,“ poznamenala pre TREND.
Novela Zákonníka práce má riešiť gastrolístky aj výkon práce z domu
M. Koreny požaduje, aby sa legislatívne zmeny, ktoré môžu tak zásadne ovplyvniť výšku tržieb v gastrosektore, nerobili minimálne rok či dva, kým sa situácia počas pandémie nestabilizuje.
Svoj názor na túto tému pred pár dňami prejavila aj Iniciatíva za zachovanie stravovacích poukážok slovami zakladateľa Ľubomíra Sečkára. „Prišlo nám prirodzené zamyslieť sa nad tým, či to, čo sa pripravuje, nemôže ľudí nejako obrať, alebo či to nie je len medzikrok k zrušeniu tohto benefitu na stravu," vyjadril sa pre médiá.
K podobnému kroku sa podľa neho uchýlilo napríklad Maďarsko. „Tiež sa pohrávalo s touto legislatívou a nakoniec to dospelo až k zániku benefitu vo forme stravovacieho poukazu a vôbec ako nejakého finančného príspevku," dodáva Sečkár.
To, že ministerstvo navrhuje obmedziť možnosť voľby zamestnancom na maximálne raz za dva roky podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) v praxi veľmi nepomôže. Firmy totiž prijímajú a prepúšťajú ľudí častejšie.
„Reálne to nevyrieši jednorazový obežník raz za dva roky. Zároveň bude musieť zamestnávateľ viesť evidenciu k akému dátumu si daný zamestnanec naposledy zvolil svoju preferenciu. Aby náhodou zamestnávateľ odmietnutím zmeny preferovanej formy neporušil Zákonník práce a nebol vystavený pokutám,“ upozorňuje generálny sekretár AZZZ SR Oto Nevický. Očakával by skôr, že na stôl vlády príde návrh, ktorý stravné dotuje oslobodením od daní a odvodov.
Zbytočná záťaž nevyhovuje každému
Možnosť výberu medzi gastrolístkami a príspevkom na stravu však na druhej strane podporujú viacerí zamestnávatelia. Dôvodom je aj výška provízií pre vydavateľov gastrolístkov či gastrokariet.
Napríklad Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tvrdí, že gastrolístky ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov i poskytovateľov stravovania o poplatky emitentom poukážok a znižujú tak hodnotu stravnej jednotky. Vnímajú tiež nemalú administratívnu záťaž spojenú s manipuláciou s lístkami.
„Gastrolístky dnes predstavujú zákonom garantovaný biznis pre niekoľko málo emitentov, ktorí každoročne na úkor desiatok tisíc firiem a ich zamestnancov zarábajú desiatky miliónov eur. Významne na to doplácajú predovšetkým reštaurácie a iní poskytovatelia stravovacích služieb, ktorí musia platiť emitentom provízie často vyššie ako 5 %," uvádza RÚZ. Preto navrhuje, aby provízie emitentov boli zákonom obmedzené do výšky maximálne 2 %.
„Presadzujeme zavedenie princípu dobrovoľnosti a možnosti výberu medzi gastrolístkami a peňažným príspevkom na stravu zamestnancov. Možnosť výberu by zostala na zamestnancoch a to buď prostredníctvom rozhodnutia ich zástupcov, alebo sa na forme dohodne väčšina zamestnancov “, objasňuje Jozef Špirko, viceprezident RÚZ. Podobný kritický názor ku gastrolístkom zastáva aj Zväz obchodu (ZO) SR.
Zákonník práce vydavateľovi umožňuje účtovať si províziu vo výške maximálne 3 % z hodnoty stravovacej poukážky. Reštaurácie a obchody zase platia poplatky za spätné odkúpenie gastrolístkov (3 až 5 %).
Gastrolístky pri svojom podnikaní od zákazníkov neberie napríklad ani Martin Labanc, prevádzkujúci viac ako šesť rokov koncept pouličného občerstvenia Poľná Kuchyňa. „Ignorujeme stravovacie poukážky, preferujeme vždy plnú platbu. Nie je to pre nás zaujímavé," spresnil pre TREND.
Kantíny môžu mať problémy
Voľba vhodnej formy pri gastrolístkoch zo strany zamestnanca je presný opak vládou avizovaného znižovania administratívy a s ňou spojených nákladov, myslí si Miriam Filová, hovorkyňa AZZZ SR.
„Zmena v gastrolístkoch možno povedie k zániku kantín vo veľkých firmách, pretože ak sa čo i len 10 percent zamestnancov rozhodne pre hotovosť, ekonomicky sa zamestnávateľovi nemusí oplatiť ju prevádzkovať. Tento návrh priamo likviduje závodné stravovanie,“ dodáva hovorkyňa pre TREND s tým, že najlepšou možnosťou je pre nich nahradiť papierové stravné lístky elektronickými možnosťami, teda plnou digitalizáciou.
Rezort práce má však zrejme na vec iný pohľad, na ktorý bude v novele prihliadať. Keď bude mať podnik na výber k dispozícii kantínu alebo jedáleň, bude to priorita. Pokiaľ nebude mať jedáleň, vtedy sa bude môcť zamestnanec rozhodnúť o tom, ktorá možnosť mu viac vyhovuje.
Zmeny v gastrolístkoch. Ľudia budú mať na výber, ale opäť na tom niekto zarobí
„Právo výberu sa má vzťahovať len na zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom zmluvnom stravovacom zariadení. Zároveň sa navrhuje ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde už doteraz bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie," uvádza sa v novele Zákonníka práce.
Zasiahnutý bude aj maloobchod
Podľa Asociácie moderných benefitov (AMOBE), príspevok na stravu pre zamestnancov sa návrhom vlády absolútne minie svojmu účinku. „Miesto kvalitného teplého obeda pôjde na splácanie dlžôb," upozornil prezident AMOBE Štefan Petrík s tým, že hotovostný príspevok môže takto ľahko splynúť so mzdou.
Hotovostným príspevkom na stravu podľa asociácie utrpia rôzne odvetvia. „Zavedenie hotovosti zasiahne zásadným spôsobom najmä gastrosektor a maloobchod s potravinami, keďže reálne hrozí, že prídu o viac ako 300 mil. eur tržieb. Súvisí to s tým, že príspevok v hotovosti môžu ľudia použiť aj na iné ako obed v reštaurácii, či potraviny,“ dodal pre TREND Š. Petrik.
Ďalšiu stratu tržieb môžu obchody očakávať pre cezhraničné nákupy. Tie sa prejavia aj na príjmoch štátu, keď okrem odpustených daní a odvodov z príspevku príde štát aj o daň z pridanej hodnoty z nákupov v zahraničí.
Napríklad v prieskume 2muse začiatkom tohto roka potvrdilo 41 percent z dnešných užívateľov stravných lístkov, že by hotovostný príspevok od zamestnávateľa použilo na osobné potreby, platenie účtov alebo chod domácnosti, ďalších 10 percent by si ho ušetrilo.
Ťažkosti môžu nastať aj vtedy, ak by bol zamestnancovi vyplácaný príspevok v hotovosti, alebo na účet, predmetom exekúcie. „Takže zamestnávateľ by prispieval namiesto na vyváženejšie stravovanie na splácanie dlhov, čo nie je účel, pre ktorý prispieva zamestnancovi, ani účel, pre ktorý príspevok na stravovanie štát oslobodzuje od daní a odvodov,“ spresnil na záver Š. Petrik.
