Tajné továrne, inkognito firmy a kľúče od surovín. Svetová vojna čipov naberá na sile

Technologický gigant Huawei údajne buduje v Číne tajnú sieť závodov na výrobu čipov, tvrdí svetová Asociácia polovodičového priemyslu. Dôvodom majú byť sankcie Spojených štátov, ktoré sa vzťahujú na takmer celé podnikanie firmy.

Asociácia združujúca najväčších svetových hráčov v tomto odvetví cíti silnejúcu konkurenciu aj nových firiem, keďže Huawei sa pustila do výroby čipov len vlani. Združenie tvrdí, že čínska vláda mu na tento účel poskytne približne tridsať miliárd dolárov, potvrdzuje agentúra Bloomberg.

Celkovo by malo ísť o päť nových závodov, čo je dostatočná kapacita, aby Huawei a Čína ešte viac zamiešali kartami svetového trhu s čipmi.

Z čipov je spravodajská hra

Čínska technologická firma sa učí kľučkovať medzi sankciami, ktoré na ňu doliehajú. Americké ministerstvo obchodu ju totiž ešte v roku 2019 zaradilo na sankčný zoznam firiem a výrazne jej tým sťažilo prístup k súčiastkam a komponentom ponúkaným americkými firmami. Tým, že je spoločnosť Huawei na čiernej listine Spojených štátov, nemôže jej väčšina dodávateľov posielať tovar a technológie.

To ovplyvnilo biznis Číňanov na Západe a dnes si pripravujú pôdu na protiúder. Nové podniky Jinhua Integrated Circuit a PXW, ktoré sú pod vplyvom Huawei by mali byť výrobňami polovodičov a dodávateľmi aj pre západné trhy.

Ak Huawei vyrába zariadenia pod menami iných spoločností, ako tvrdí Združenie polovodičového priemyslu, potom by mohol byť schopný obísť obmedzenia americkej vlády a nepriamo nakupovať zariadenia na výrobu čipov v Spojených štátoch. Aj preto sa podľa najnovších informácií už aj tieto firmy ocitli na sankčnom zozname.

Podľa agentúry Reuters americké úrady naďalej sprísňujú kontroly, aby zabránili spoločnosti nakupovať alebo navrhovať polovodičové čipy, ktoré sú súčasťou väčšiny jej výrobkov.

Medzi členov Združenia polovodičového priemyslu patria výrobcovia čipov, ako sú Intel, Samsung, Nvidia a TSMC, ale tiež firmy dodávajúce zariadenia na výrobu čipov, ako sú Applied Materials či ASML Holding.

Amerika dobieha zameškané

Aj táto kauza je príkladom, že Bidenova administratíva pokračuje v tvrdom postoji voči Číne a jej technologickému vplyvu. Začiatkom mesiaca americký prezident Joe Biden podpísal nariadenie, ktoré zakazuje určité investície Spojených štátov do citlivých technológií v Číne a vyžaduje, aby vláda oznamovala financovanie v iných technologických odvetviach.

Súčasťou tých sú práve polovodiče a mikroelektronika, kvantové informačné technológie či niektoré systémy umelej inteligencie. V oblasti citlivých technológií a produktov, ktoré majú zásadný význam pre vojenské, sledovacie alebo kybernetické kapacity, dodal.

Odpoveďou na rastúci vplyv Číny v oblasti čipov tak mal byť Bidenov dekrét Chips Act, ktorého súčasťou je aj investičný program s objemom 50 miliárd dolárov. Cieľom toho je podporiť americký výskum, vývoj a výrobu polovodičov a zabezpečiť vedúce postavenie Ameriky v technológii, ktorá tvorí základ všetkého od automobilov cez domáce spotrebiče až po obranné systémy.

Dnes Spojené štáty vyrábajú len asi desať percent celosvetovej produkcie polovodičov. Ázijské trhy však dominujú s takmer trojštvrtinovým podielom.

Nové sféry vplyvu