Svet po korone: Pandémia je katalyzátorom zmien. Cesta späť je pre firmy zarúbaná

Pandémia sa pre mnohé firmy stala istým katalyzátorom zásadných zmien, tie menšie nevynímajúc. Obmedzenia, ktoré vláda za posledný rok prijala v záujme ochrany verejného zdravia, sa nutne odrazili na ekonomike.

Akákoľvek zmena vytvorila nové príležitosti, ale priniesla i isté riziká. Úspešní sú tí, ktorí vedia na zmeny včas zareagovať a využiť ich vo svoj prospech, prezrádza v rozhovore pre TREND Marián Bíž, vedúci partner EY v Slovenskej republike, ktorá vyhlásila 16. ročník  medzinárodnej súťaže EY Podnikateľ roka.

V rozhovore sa dočítate:

• Ako si nastaviť fungovanie v biznise do ďalších mesiacov
• Čo prináša „zelený balíček“ z Bruselu v oblasti nových daní pre Slovensko
• Ako aj malé podniky môžu využívať princípy lepšej udržateľnosti
• Prečo by už štát nemal zasahovať regulačnými opatreniami do podnikania

Tento rok bol dosť náročný pre malé a stredné podniky kvôli pokračujúcej pandémii. Pred rokom bola pomoc štátu pre nich ešte dosť intenzívna, teraz sa už postupne utlmila. Ako prežili predchádzajúce mesiace?

Najťažšie to mali najviac postihnuté sektory, ktoré boli zasiahnuté aj počas 1. a 2. vlny pandémie. Cestovný ruch, služby, gastro. Retail, logistika, online sektor, situáciu zvládajú dobre. Čo bolo viditeľné aj rok predtým, že letná sezóna sa im celkom vydarila.

Mnoho biznismenov nám potvrdilo, že to nebolo také ako pred pandémiou, ale aspoň boli na nule. Firmy sa už nebáli protipandemických opatrení. Vedeli, že sa musia prispôsobiť, neraz išlo o ich existenciu. Fungovali síce často len v obmedzenom režime, ale fungovali.

Mnohé podniky v súčasnosti nemôžu fungovať ako predtým. Stále sú obmedzené covid semaforom, ktorý musia týždenne sledovať...

Štát nemá vzhľadom k napnutému štátnemu rozpočtu veľmi páky na to, ako situáciu riešiť.. Využíva skôr spôsob presviedčania na zvýšenie tempa očkovania. Sám premiér Eduard Heger tvrdí, že kým sa miera preočkovanosti populácie nezvýši, nemôžeme uvoľniť opatrenia. Ide o istý nástroj tlaku na bežných ľudí, ale trpí tým najmä ekonomika a biznis podnikateľov.

Do akej miery táto situácia vplýva na tých najmenších z radov živnostníkov?

Niektorí podnikatelia, najmä z radov živnostníkov, skončili s podnikaním, ale nezaznamenali sme významné krachy podnikov. Nové biznisy sa naopak rozbehli, napríklad pokiaľ išlo o start-upy. My v poradenskej spoločnosti EY sme počas koronakrízy riešili prioritne akvizície podnikov, ktoré sa veľmi rozbehli ku koncu jari 2021.

Aj v súčasnosti je veľa biznisov na predaj, obavy z pandémie sa vytrácajú, dochádza k výraznejšiemu pohybu kapitálu v rôznych sektoroch. Teraz sa ukázalo, ktoré podniky sú viac či menej životaschopné a ktoré majú v sebe vnútorné zdravé jadro na ďalšiu expanziu.

Keď hovoríme o akvizíciách, išlo o nejaké konkrétne oblasti podnikania?

Podniky otvorene pristupovali k akvizíciám najmä v rámci svojich sektorov, v čom bolo badať istú opatrnosť. Pristupujú k tomuto kroku racionálne a bez unáhlených záverov. Niektoré firmy boli pod vplyvom pandémie finančne poddimenzované a zháňali kapitál na ďalší rozvoj biznisu. Zaujímavým trendom bol návrat ľudí do kancelárií, teda akým spôsobom chcú podniky ďalej fungovať.

Podniky otvorene pristupujú k novým akvizíciám najmä v rámci svojich sektorov racionálne a bez unáhlených záverov.

Musia si nanovo nastaviť vnútrofiremné pravidlá, riešiť schopnosť ľudí pracovať z domu, ale istý problém pretrváva napríklad pri cezhraničnom zamestnávaní kvôli rezervám v rámci legislatívy.

Zdroj: ROBO HUBAČ

Zákonník práce sa od začiatku pandémie viackrát novelizoval, nestačilo to z vášho pohľadu?

Iste, zamestnávateľovi a zamestnancovi stanovil od roku 2021 napríklad „mantinely“ pre prácu z domu a teleprácu. Rok 2020 urýchlil prechod na home office, prinútil firmy pristúpiť k digitalizácii. A konečne sa režim práce z domu prispôsobil požiadavkám tejto doby.

Lokálna legislatíva na tieto trendy ešte dokáže celkom pružne reagovať, ale z pohľadu OECD, ktorá je viazaná medzinárodnými zmluvami, ide o pomalší proces. Pravdepodobne už nikto nečaká návrat do predcovidového obdobia, ako ho firmy poznali predtým. Musia analyzovať novú štruktúru práce svojich zamestnancov, vedieť, ako ich efektívne riadiť a poskytnúť im flexibilitu, ktorú ľudia už očakávajú. Vidíme to aj u nás.

Vaša spoločnosť EY aktuálne oslavuje 30. rokov svojej pôsobnosti na Slovensku. Ako sa za ten čas zmenila?

Za posledný rok a pol sme prešli dopredu míľovými krokmi, asi ako všetky spoločnosti počas pandémie, s ktorými spolupracujeme. Ten posun bol skutočne výrazný naprieč celou štruktúrou biznis prostredia, nastavením podmienok, spoluprácou i zamestnávaní ľudí.

Kým v začiatkoch boli podniky riadené zahraničnými manažérmi a nedôverovali lokálnemu trhu, v súčasnosti je tomu inak. Zahraniční lídri vychovali generáciu lokálnych lídrov. Zahraničný manažment firiem vidieť skôr len vo veľkých nadnárodných podnikoch, ako sú napríklad automobilky či telekomunikačné firmy, prípadne ak manažment lokálnej firmy nedokázal naplniť očakávania majiteľov.