Víťazkou doposiaľ posledného ročníka súťaže „Pilsner Urquell Master Bartender“ sa stala študentka Lucia Kubišová. Je len druhou ženou, ktorej sa podarilo získať titul najlepšej slovenskej výčapníčky. Lucia v rozhovore priblížila, ako sa k víťazstvu dopracovala, čo mu predchádzalo, a prekvapila aj informáciou, že vo finálovej desiatke prevládali ženy.
Lucia, ste tohtoročnou víťazkou súťaže Pilsner Urquell Master Bartender. Prekvapilo vás toto víťazstvo?
Prekvapilo, vôbec som to nečakala. Znamená to však pre mňa veľa. Súťaž som vyhrala ako mladá žena, ktorá začala kedysi pracovať zhodou okolností v plzenskej reštaurácii U Kemov v Banskej Bystrici. Táto práca si ma získala, najmä vďaka majiteľovi Martinovi Repaskému, ktorý vyhral v rovnakej súťaži už dvakrát.
Ako ste sa k účasti v súťaži dostali?
Začalo to v roku 2019, keď som sa zúčastnila prvýkrát. Martin prišiel za mnou a spýtal sa, či idem do toho, pričom mi vlastne ani nedal veľmi na výber. Zúčastnila som sa regionálneho kola, no ďalej som nepostúpila. V spojenom ročníku 2020/2021 sa mi podarilo postúpiť z regionálneho kola do finále. V tomto roku, do tretice, sa mi podarilo v tejto súťaži zvíťaziť.
Súťaže sa zúčastnilo viacero žien, ktoré vo finále dokonca prevládali. Panujú v tejto oblasti ešte stále rodové predsudky? Tradične sa táto činnosť vnímala ako skôr doména mužov.
S predsudkami sa stále stretávam. Dnes by sme už nemali prikladať váhu názorom, že žena je jemná a nemôže si dať pivo, alebo že chlap je drsný a pivo je len mužský nápoj. Pre ženu je ťažšie presadiť sa medzi výčapníkmi. To sa však netýka tejto súťaže, ktorá nerobí rozdiely v tom, či je za výčapom žena alebo muž. Dôkazom je aj to, že vo finále bolo šesť žien a štyria muži.
Ste len druhou ženou v doterajšej histórii, ktorej sa podarilo vyhrať. Ako sa muži pozerajú na ženu – víťazku? Prekvapuje ich to?
Keď som bola prvýkrát vo finále, tešila som sa aj za víťaza. Všetci sme vedeli, že si to zaslúžil. Dúfam, že to ostatní tak isto vnímali aj v mojom prípade. Cesta k víťazstvu nebola ľahká a z technického hľadiska bolo náročné presadiť sa medzi mužmi. Mužskí účastníci však boli prajní a pomáhali mi.
Mimochodom, prvé tri priečky napokon obsadili ženy. Nepočula som, že by k tomu niekto mal poznámky.
Bola práca barmanky niečím, čo ste chceli skúsiť, alebo šlo skôr o náhodu? A prečo ste si vybrali práve reštauráciu u Kemov?
Súčasťou tohto tímu som sa stala preto, lebo mi bolo sympatické, ako to v reštaurácii vyzerá a funguje. Predtým som tam bola niekoľkokrát s rodičmi. Keďže som si chcela nájsť prácu popri škole, stala som sa barmankou. Odvtedy ubehlo pár rokov a teraz vidím, ako som sa za ten čas posunula.
Reštaurácia U Kemov funguje viac než dve desaťročia a má skúsených barmanov, ktorí absolvovali rôzne školenia a eventy. V súťaži „Pilsner Urquell Master Bartender“ má už tri víťazstvá, čím sa stala najúspešnejšou prevádzkou na Slovensku. Dve predchádzajúce prvenstvá vybojoval terajší majiteľ a jedno ja.
V súčasnosti ste ešte stále univerzitnou študentkou. Viete si predstaviť, že pri tejto práci zostanete aj po ukončení štúdia?
Určite áno. Aktuálne som v poslednom ročníku inžinierskeho štúdia na Technickej univerzite vo Zvolene. Po ukončení štúdia by som chcela skĺbiť príjemné s užitočným – to, čo ma baví, s tým, čo som vyštudovala. Študujem protipožiarnu ochranu a bezpečnosť a plánujem absolvovať kurz na bezpečnostného technika BOZP, neskôr aj na technika protipožiarnej ochrany.
Správne načapované pivo krúžkuje
Čo vás na práci barmanky – výčapníčky najviac baví?
Určite komunikácia so zákazníkom. Som komunikatívny a usmievavý človek, rada ľuďom poviem niečo viac ako len „nech sa páči“. Mnohí sa mi potom odvďačia úsmevom. To, že ma práca baví, dokáže zákazník oceniť a nabudúce sa vráti. Z takýchto zákazníkov sa stávajú naši štamgasti. Považujem to za veľmi pekný rozmer mojej práce. Myslím, práca v tomto odvetví je vo všeobecnosti veľmi pekná, no treba ísť tomu v ústrety a byť k zákazníkom milý a ochotný. To platí, samozrejme, aj z druhej strany.
Barman, ktorý nemá k čapovaniu piva vzťah, asi nebude dobrý výčapník.
Človeka musí práca s pivom baviť, musí ho baviť servírovať ho zákazníkom, poradiť im, keď treba. Martinovi sa podarilo preniesť radosť z práce s pivom aj na mňa, čo vnímam ako hlavný kľúč k úspechu. Človek musí mať vedomosti a byť priateľský. Treba sa to všetko naučiť. Nie je to jednoduché, ale nie je to ani príliš zložité. Stačí tomu nechať čas.
Ako vnímate úroveň pivnej kultúry na Slovensku?
Pivná kultúra sa na Slovensku zlepšuje. Stále sú však miesta, kde dostanete nesprávne načapované pivo. Napríklad v teplom pohári, načapované na viackrát alebo z výšky. Aktívne sa však zapájame do zvyšovania pivnej kultúry. Veľa štamgastov sa nám už podarilo presvedčiť, o správnosti našich zásad a postupov. Darí sa nám ľudí vzdelávať, ale treba tomu nechať čas.
Prazdroj to poňal podľa mňa veľmi dobre. Školí si svojich výčapníkov a tí potom školia ďalšie prevádzky.
Ako má teda vyzerať dobre načapované pivo?
Veľmi dôležitá je samotná príprave pohára na čapovanie. Pohár musí byť dokonale čistý, studený a mokrý. Potom doň výčapník čapuje pivo pod uhlom 45 stupňov na jeden záťah.
To, či je pivo správne načapované, spozná zákazník na základe viacerých znakov. Pena má byť jemná a krémová, bez veľkých viditeľných bubliniek. Má vydržať dlhšie a po každom odpití má zanechať krúžky na stene pohára. Správne načapované pivo krásne krúžkuje.
- Ročne zaškolia dva a pol tisíca výčapníkov
Viac o súťaži „Pilsner Urquell Master Bartender“, ale aj o tom, ako spoločnosť Plzeňský Prazdroj Slovensko spolupracuje s reštauračnými prevádzkami, hovorí jej obchodný sládok Ján Píry.
Ako vyzerá spolupráca medzi prevádzkami a Plzeňským Prazdrojom Slovensko? V čom spočíva a ako sa Prazdroj v prevádzkach angažuje?
Naša podpora sa týka jednak technického vybavenia prevádzky vrátane príslušného servisu a jednak tréningov a školení pre pracovníkov prevádzky. Na jednej strane im pomáhame udržiavať technickú kvalitu piva a čapovania, no na druhej strane je potrebné, aby technológia mala dušu. Tú jej dávajú ľudia – výčapníci. Pre nich organizujeme približne 600 školení ročne, ktorými prejde dva a pol tisíca barmanov.Odkedy sa koná súťaž „Pilsner Urquell Master Bartender“ a čo je jej hlavným poslaním?
Súťaž sa na Slovensku uskutočnila prvýkrát v roku 2008, čo znamená, že máme za sebou už 16. ročník.V prvom rade nám ide o zvyšovanie pivnej kultúry a pivného povedomia. Význam súťaže vidíme aj vo zvyšovaní prestíže remesla a samotných výčapníkov, no tiež v podpore ich komunity. Vo výčapníckom remesle tým vytvárame zdravé jadro pozostávajúce zo špičkových profesionálov.
Koľko výčapníkov sa súťaže každoročne zúčastňuje?
Tento rok sa prihlásilo približne 150 výčapníkov. Prvým filtrom je vedomostný test, ktorý vyberie 30 postupujúcich. Nasleduje námatková kontrola, pri ktorej utajený špecialista hodnotí súťažiaceho pri práci, ako sa správa, čapuje, komunikuje s hosťami a zapadá do prostredia. Táto fáza zúži počet účastníkov na 15. Každý z tejto pätnástky následne pošle krátku sebaprezentáciu v podobe videa, na základe čoho porota vyberá finálovú desiatku. Finále sa koná v Plzni, kde sa zúčastňuje 10 slovenských a 20 českých výčapníkov. Na záver má každá z krajín svojho víťaza.Ste optimista, pokiaľ ide o rozvoj pivnej kultúry na Slovensku? Ako sú na tom Slováci v porovnaní s Čechmi?
Určite áno. Máme správy, hodnotenia aj čísla, takže objektívne vidíme, ako na tom pivná kultúra na Slovensku je. Jej úroveň sa zvyšuje.Je pravda, že Česi sú historicky viac spätí s pivom a majú tiež výraznejšie povedomie o pivnej kultúre. My však pôsobíme v oboch krajinách a môžem povedať, že veľa pozitívnych vecí sa z českého prostredia preklápa aj na Slovensko.
