Pre uzavretie reštaurácií, posilňovní či welness a fitness centier od 15. októbra tohto roka, budú mať podnikatelia opäť výrazné straty na zisku. Žalovať štát im v tomto prípade už nepomôže. Vláda Igora Matoviča totiž preventívne urýchlene schválila novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a v nej sa napríklad ruší právo na náhradu škody a ušlého zisku.
Novelu už podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová, ale rozhodla sa, že práve uvedené sporné ustanovenie napadne na Ústavnom súde.
Novela podľa slov Štěpána Štarhu, partnera z advokátskej kancelárie Havel & Partners, totiž jasne hovorí, že právo na náhradu škody a ušlého zisku pre nariadené opatrenia zo strany štátu je po novom vylúčené. „Toto ustanovenie podľa nášho názoru zároveň limituje možnosť domáhať sa náhrady škody podľa osobitného zákona o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci napriamo,“ objasňuje Š. Štarha.
Jednou z možností, ako sa domáhať aspoň nejakej satisfakcie, je žiadosť o poskytnutie príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc. Nevylučuje však možnosť domáhať sa náhrady škody v prípade, ak by bolo niektoré z opatrení vydané napríklad v rozpore so zákonom. K tomu má prispieť práve nová forma opatrení v podobe vyhlášok, ktoré môžu podliehať jednoduchšej kontrole ich súladu so zákonom.
Väčšie páky v rukách hygienikov
Novou legislatívou sa tiež vyjasňuje postavenie nariadení Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) a regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ), pričom sa rozširujú ich kompetencie. „Novela jasne určuje nové zbrane, ktorými môže úrad bojovať s pandémiou v rámci opatrení. Úrad a RÚVZ budú po novom môcť napríklad nariadiť povinnú registráciu osôb pri vstupe do prevádzkových priestorov podnikov alebo zamestnávateľov,“ spresňuje Š. Štarha.
V novele je tiež jasne definované, že pri ohrození verejného zdravia bude môcť ÚVZ nariadiť používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok či karanténu osôb alebo transport osôb či dezinfekciu priestorov. Tiež bude môcť nariadiť podmieňovanie vstupu do prevádzok registráciou osobných údajov osôb. To má pomôcť pri trasovaní kontaktov.
Protiváhou k tomuto rozšíreniu má byť nová právna forma opatrení hlavného úradu a regionálnych úradov v podobe vyhlášok. Opatrenia vo forme vyhlášok už bude možné jednoduchšie preskúmať v rámci dostupných právnych prostriedkov. „Doteraz vydané opatrenia boli z právneho hľadiska tzv. hybridným správnym aktom. Možnosť, ako sa domáhať ich prieskumu, bola skôr teoretická. Novela by mala tento nedostatok odstrániť,“ konštatuje advokát.
Kompetencie v oblasti poskytovania informácií obyvateľstvu a súčinnosti s orgánmi štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pribudnú po novom aj Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI). Umožní mu napríklad využívať svoje informačné, komunikačné a sieťové technológie na účel plnenia úloh týchto orgánov.
Hybridný akt z pohľadu ústavného súdu
Od 1. októbra bol navyše vládou vyhlásený núdzový stav na Slovensku, zatiaľ na 45 dní. Toto vyhlásenie bolo výlučne v jej kompetencii, pričom nad ňou hrozil Damoklov meč, a to nielen vo forme politickej zodpovednosti, ale aj kontroly Ústavným súdom. Ten napokon 14. októbra rozhodol, že to núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou, nakoľko boli splnené podmienky ústavného zákona. „Jednou z podmienok je napríklad ohrozenie života a zdravia osôb, ku ktorému v súvislosti s pandémiou už došlo, alebo ešte len môže dôjsť,“ hovorí Š. Štarha.
Čiastočný lockdown pre niektoré sektory už nastal. Slovenský scenár okolité krajiny odmietajú
V praxi sa vynárajú viaceré otázniky. K povahe opatrení ÚVZ ako hybridných správnych aktov sa podľa dostupných informácií mal vyjadriť aj ústavný súd vo svojom náleze, jeho úplné znenie ale ešte nebolo zverejnené.
Národná rada SR už ale tento nedostatok prekonala a odstránila, aspoň formálne. „Podľa avizovanej a schválenej novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, podľa ktorého boli opatrenia vydávané, sa budú po novom vydávať opatrenia ako vyhlášky ÚVZ alebo RÚVZ,“ objasňuje advokát.
Ekonomika výrazne utrpí
Pandemická komisia ako multirezortný, odborný a poradný orgán vlády v záujme ochrany a zdravia ľudí nariadila uzatvoriť niektoré prevádzky, čím ekonomika výrazne utrpí. „Druhýkrát v tomto roku musia reštaurácie, kaviarne, wellness a iné kultúrne inštitúcie zatvoriť svoje prevádzky. Na nich je naviazaných viacero dodávateľov a živnostníkov. Väčšina prevádzok je nútená obmedziť a vo veľa prípadoch až zatvoriť svoje prevádzky a možno aj natrvalo,“ hovorí predseda Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Oldřich Holiš.
Dôležité je, aby sa vláda alebo krízový štát rozhodovali pri zavádzaní opatrení na základe jasných dát, na čo v neposlednom rade apelovala aj prezidentka Z. Čaputová, s dôrazom na zlepšenie komunikácie vlády s odborníkmi z praxe.
„Pandemický plán pre druhú vlnu schválila pandemická komisia ešte v auguste tohto roka. Ten síce obsahoval zoznam cieľov, ktoré sa majú opatreniami dosiahnuť, ale žiadne konkrétne neuvádzal,“ poznamenáva Š. Štarha. Podľa jeho názoru v súčasnosti prevláda v opatreniach aspekt ochrany zdravia pred zachovaním hospodárstva.
Vláda nemôže, Matovič môže
Vláda nerozhoduje o zatváraní reštaurácií, je to rozhodnutie odborníkov, uviedol pred pár dňami premiér Igor Matovič pred rokovaním vlády. „Jediný, kto môže prijímať opatrenia v týchto veciach, je ÚVZ. Vláda v podstate nemá absolútne čo do toho hovoriť, je to rozhodnutie odborníkov,“ vyhlásil.
Za posledné obdobie, zhruba od polovice septembra, sme však boli neraz svedkami, kedy vláda rozhodla, že opatrenia navrhnuté pandemickou komisiou upraví tak, aby boli menej prísne. Išlo napríklad o svadby pre 30 hostí, kde sám premiér avizoval na sociálnej sieti zásadné zmeny a nerešpektoval odporúčanie odborníkov. „Nevesty, dobre bude. Dnes idem na vládu so zaujímavým návrhom, ktorý zásadným spôsobom zmení strašidlo 30 hostí na hostine života. Držte palce,“ uviedol a skutočne, odporúčané zámery komisie dočasne zmiernil.
