Slnečná a veterná energia napreduje rýchlejšie ako kedysi jadrové elektrárne a LNG

Jadru aj plynu trvalo desaťročia, kým sa z nich stal zmysluplný zdroj energie pre ľudstvo. V prípade slnka a vetra sa efekt dostavuje rýchlejšie. Shell nedávno zverejnil dva scenáre energetickej bezpečnosti. Prvý, nazývaný Archipelagos, je rozšírením súčasného uberania sa sveta v dôsledku klimatických zmien. Druhý, Sky 2050, vychádza z idealizovaného predpokladu nulových emisií a využívania čistých zdrojov energie.

Firma vo svojej štúdii posudzovala štyri hlavné energetické technológie, ktoré sa objavili v posledných šiestich desaťročiach – jadrovú energiu, skvapalnený zemný plyn, solárnu a veternú energiu. Každá z nich potrebovala roky, kým dokázala vygenerovať dostatočné množstvo energie v globálnom meradle. Niektorá viac, iná menej. Pre zjednodušenie, Shell využil mierku jedného exajoulu, ktorý sa rovná 277 terawatthodinám. To je zhruba toľko elektrickej energie, koľko napríklad Mexiko spotrebovalo v roku 2019.

Prvá jadrová elektráreň pripojená k sieti začala svoju činnosť v Sovietskom zväze v roku 1954. Jadrová energia dosiahla úroveň jedného exajoulu globálnej dodávky až o 19 rokov neskôr. Množstvo vyprodukovanej jadrovej energie sa o štyri roky neskôr zdvojnásobilo, v priebehu ďalších rokov pribúdali zhruba rovnaké násobky. V súčasnosti dodáva „len“ osemkrát viac energie ako pred 50 rokmi.