Nitrianska Platika v uplynulých štyroch rokoch zmodernizovala všetky kľučové výroby kanalizačných rúr i plastových výliskov pre stavebníctvo či automobilový a elektrotechnický priemysel. Stálo ju to približne dvanásť miliónov eur. Teraz chce ešte jeden milión eur vložiť do zlepšenia energetického hospodárstva areálu.
Doteraz celý areál Plastiky vykurovala len jedna kotolňa a na dlhých teplovodných potrubiach dochádzalo k veľkým stratám. Plastika plánuje plynofikovať celý areál tak, aby každá hala mala vlastnú výrobu tepla.
Plánované úspory na teple a modernizácia výroby sú súčasťou širších snáh o záchranu Plastiky. Ide o jednu z najviac krízou postihnutých fabrík v krajine. Počas uplynulých dvoch rokov jej ročné tržby klesli z takmer 40 na 13 miliónov eur. Ročné objemy výroby spadli z 20 na ani nie šesťtisíc ton.
Za vlaňajší i predvlaňajší rok si navyše Plastika pripísala vysoké straty. Predvlani skoro 2,5 a vlani až štyri milióny eur. Podnik v hlbokom útlme zotrváva. Za prvý polrok tohto roku sa tržby Platiky z vlastných výrobkov a služieb medziročne prepadli o šesť percent na 6,4 milióna eur. Medziročne vykázala zhruba nezmenenú stratu vo výške 2,2 milióna eur.
Stavebníctvo zastalo
Za prudký pád Plastiky môže opadnutý boom v stavebníctve, do ktorého smerujú až štyri pätiny jej výrobkov. Rúry pod cesty či pre kanalizácie tvoria vyše 40 percent výroby, no produkuje aj polystyrénové izolácie či plastové strešné žľaby. Osobitne v biznise s rúrami sa fabrika dostala pod ešte silnejší tlak koncernov z okolitých krajín. Na Slovensku ani v Česku už nie je v rúrach jednotkou. Okrem stavebníctva ale firma zaznamenala poklesy objednávok aj na doplnkové dielce pre automobilový a elektrotechnický priemysel, ako aj na obalové fólie pre potravinársky priemysel.
Oslabenie Plastiky vyvrcholilo začiatkom vlaňajška. Vo februári jej zamestnanci dostali iba polovicu mzdy. Zachraňuje ju ale bohatý a vplyvný spolumajiteľ Juraj Široký. Podnik, ktorý si na seba nevedel zarobiť sám, začal sanovať zo svojich biznisov. Len vlani do Plastiky poslal takmer päť miliónov eur. Pre fabriku vďaka svojim kontaktom našiel aspoň dve banky - štátnu Eximbanku a Privatbanku iných vplyvných tuzemských biznismenov zo skupiny Penta.
K peniazom z vonku majiteľ vlani pridal aj potrebnú razanciu reštrukturalizačných krokov. Za posledný rok a pol z firmy odišli dve stovky zamestnancov. Podnik už zamestnáva len niečo vyše 250 ľudí. Okrem toho firma tlačila na ceny dodávateľov surovín, zúžila výrobu do čo najmenšej časti areálu, prerušila najstratovejšiu výrobu polystyrénových izolácií a zlikvidovala aj slabšiu obchodnú dcéru v Chorvátsku. Naďalej si drží obchodné dcéry len v Česku a Maďarsku.
Hľadajú odbyt
Podľa generálneho riaditeľa Plastiky Jozefa Krištofčáka je ale kľúčom k záchrane fabriky hlavne zvyšovanie objednávok. Veľkým tromfom majú byť práve čerstvo zmodernizované výroby vďaka ktorým ponúkne klientom kvalitnejšie výrobky. Kompletná modernizácia, ktorá bola dokončená len v lete tohto roku, pritom prebehla aj za pomoci eurofondov získaných z rezortu hospodárstva v celkovom objeme štyri a pol milióna eur.
Nové výrobky na nových vstrekolisoch Plastika spúšťa pre automobilový i elektrotechnický priemysel. K výrobe tradičnejších rúr z polyvynilchloridu pridá aj modernejšie rúry z polypropylénu. Plastika chce uspieť v budovaní tuzemských kanalizácii i diaľnic i keď najbližšie mesiace s čakaním na predčasné voľby po páde vlády Ivety Radičovej rýchlemu rozbehu verejných projektov priať nebudú.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
