Poľnohospodárstvo nepatrí na Slovensku k atraktívnym odvetviam hospodárstva. Stojí na pokraji záujmu verejnej diskusie, pričom spotrebitelia ho vnímajú väčšinou len prostredníctvom cien potravín v obchodoch. O tom, ako by bolo možné cenu slovenských potravín znížiť, ale aj o tom, prečo sa tak nedeje, hovorí predseda Združenia mladých farmárov Slovenska (ASYF) a jeren z rečníkov konferencie Obchodné trendy 2024 Marián Glovaťák.
Akým výzvam čelia farmári, ktorí chcú predávať svoju produkciu v obchodných reťazcoch?
Najväčším výzvam čelia menší farmári. Tí majú neraz problém zabezpečiť potrebný objem produkcie, preto je pre nich kľúčové spájať sa do dodávateľských združení. Menších producentov je relatívne málo, pričom sa k nim pristupuje tak ako k veľkým producentom. Nemajú, žiaľ, žiadne legislatívne ani priestorovo–schvaľovacie úľavy. Ani štát v zastúpení svojich úradníkov nevníma menších farmárov ako užitočných vec. Keď príde ktokoľvek nový, pozerá sa na neho „cez prsty“.
Vnímate konkurenčný tlak lacných dovozových komodít?
Konkurenčný tlak lacných zahraničných potravín by sme mali brať ako zrkadlo, ktoré nám nastavuje zahraničný produkt. Ak je v rámci inej krajiny EÚ možné pri dodržiavaní rovnakých pravidiel vyrobiť produkt za výhodnejšiu cenu, otázka je, prečo sa to nedá u nás, obzvlášť ak pripočítame fakt, že domáci produkt nemusí prekonávať takú dlhú vzdialenosť. Ak tu máme zahraničné potraviny, ktoré dovážame z veľkej vzdialenosti, asi niečo robíme zle.
Výrobca tofu vyváža hlavne vďaka privátnym značkám, no nepopiera dôležitosť vlastného brandu
Zahraničné produkty ovplyvňujú podnikanie menších agrovýrobcov. Je to na jednej strane nepríjemné, no na druhej strane nás to núti podnikanie vylepšovať tak, aby sme boli konkurencieschopní.
Ako by ste spotrebiteľom vysvetlili najväčšie výhody slovenských potravín v porovnaní s dovozom zahraničných produktov?
Slovenské výrobky majú pri porovnaní s privezenými veľkú výhodu predovšetkým v tom, že sú blízko. Keby sa nám podarilo upraviť trhové prostredie tak, aby slovenskí výrobcovia dokázali zefektívniť svoju výrobu, tak by sme mali cenovo výhodnejšie slovenské výrobky už len preto, lebo by sme odrátali cenu dopravy. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa tak mohlo udiať. Najväčší problém je veľká byrokracia a prehnané kontroly, ktoré sa často nezameriavajú na účel alebo na nápravu stavu, ale na to, aby sa sa dala udeliť pokuta.
Pre mňa osobne je však v konečnom dôsledku jedno, či je výrobok slovenský alebo zahraničný, podstatné je, aby bol kvalitný.
Ako hodnotíte podporu štátu? Dostáva sa pomoc k malým a začínajúcim farmárom, alebo ju viac využívajú veľké poľnohospodárske podniky?
Vnímam to tak, že na Slovensku sa zakorenil zvyk brať do úvahy hlavne veľké podniky. Vznikol v dobe kolektivizácie a stal sa železnou košeľou. Je aj v mysliach štátnych úradníkov a ovplyvňuje rozhodnutia o všetkom, čo súvisí s rozvoj poľnohospodárstva a menších farmárov. Najmenší farmári majú pritom najväčší potenciál rastu, zatiaľ čo veľké podniky tento potenciál už naplnili. V tých najmenších farmách sú najmotivovanejší farmári, ktorí chcú urobiť všetko pre rozvoj svojho agropodnikania.
O tom, či majú slovenské potraviny na pultoch reťazcov dostatok priestoru, či sú dostatočne kvalitné a bezpečné a či sú kontrolné mechanizmy efektívne budú diskutovať účastníci konferencie Obchodné trendy 2024. Konferencia Obchodné trendy sa uskutoční 28. novembra 2024 v hoteli Radisson Blu Carlton v Bratislave.
- Obchodné trendy 2024
O týchto aj ďalších témach súvisiacich s maloobchodným predajom potravín na Slovensku budú diskutovať účastníci konferencie Obchodné trendy 2024, ktorá sa bude konať 28. novembra v Bratislave. Ďalšie informácie o podujatí a možnosť prihlásiť sa naň nájdete na webe konferencie.
