Šéf Medusa Group: Brutálne nízke ceny menučiek sú cestou do pekla. Trh sa musí prečistiť

Prvý raz po dvoch rokoch pandémie čaká gastrosegment podnikanie bez obmedzení služieb. Trh je však v kríze a čiastočne naplnený, čo otvára aj nové príležitosti. Gastroskupina Medusa,  ktorá zastrešuje napríklad prevádzky Klubovňa, Primi či Werk, otvorila tento rok v Bratislave tri nové podniky a tiež bistro v najväčšom shopping centre na svete Dubai Mall.

„Máme nápady aj elán, no na Slovensku však odhadujeme, že tu teraz nebude v najbližšej dobe dosť zákazníkov,“ prezrádza v rozhovore pre TREND  majiteľ a generálny riaditeľ skupiny Medusa Peter Štecko.

Vaša skupina otvorila v Bratislave v tomto roku tri podniky, v ďalšom roku to budú ďalšie dve reštaurácie, z toho jedna v Dubaji.  Na druhej strane tvrdíte, že vláda gastro za posledné obdobie veľmi nepodporuje a neraz mu kladie polená pod nohy. Minister financií si možno teraz povie, že veď predsa expandujete – kde je teda problém?

Skutočne to môže na prvý pohľad vyzerať trochu disproporčne. My sme otvárali reštaurácie aj počas dvoch pandemických rokov, aj keď k tomu neboli vytvorené nejaké špeciálne podmienky, skôr naopak. Pripravovali sme však nové projekty  niekoľko rokov dozadu, vrátane biznis plánov a ich financovania.

V tom čase sme vôbec netušili, ako výrazne sa zmení trh, aj keď s istými krízovými situáciami sme vždy rátali a verili sme, že ich zvládneme. Pandémia spustenie projektov trochu zdržala. Pôvodne sme ich plánovali otvárať ešte pred tromi rokmi.

Pandémiu ste teda zvládli pomerne dobre. Čo vám najviac pomohlo „preplávať“ ťažkými časmi?

Finančne sme spočiatku krvácali podobne ako iné podniky v našom sektore, následne a trochu oneskorene prišla pomoc od štátu, takže sa nám podarilo udržať väčšinu pracovných pozícií. Ľudia výplatu dostávali načas, čiže v rámci celkovej bilancie covidového obdobia sme to dokázali ustáť.

Zistili sme, že dokážeme fungovať aj pod veľkou záťažou a nečakanými vonkajšími vplyvmi, čo je dobré. Z nášho pohľadu nie je v biznise normálne fungovať dlhodobo vo finančnej strate. Myslím si, že zdravé firmy, ktoré straty dlhodobo negenerujú, by mali byť schopné „preplávať“ cez krízu. 

V covidových časoch nám určite pomohlo aj to, že sme nezamestnávali načierno brigádnikov, väčšina personálu pracuje na riadne trvalé úväzky. Platíme im riadne dane i odvody. V období krízy sme získali od štátu potrebnú mieru pomoci na to, aby mohli naši ľudia zostať doma, hoci len so základným platom.

Zistili sme, že dokážeme fungovať aj pod veľkou záťažou a nečakanými vonkajšími vplyvmi, čo je dobré.

Keď pomoc porovnám napríklad s Rakúskom, ich vláda sa zachovala ku gastru ako k svojmu kultúrnemu dedičstvu. Do rakúskej prevádzky sme nemuseli poslať ani jedno jediné euro, naplno nás štát podporil, navyše, pár týždňov po jej uzavretí sme mali peniaze na účte. Nič sme im nemuseli predkladať, všetko si úrady zabezpečovali sami v rámci plnej digitalizácie.

Nepotrebovali žiadosti, presne vedeli, aký máme obrat za ktorý rok a aké čísla vykazujeme. Bolo to pre nás o dosť iné v porovnaní s poskytovaním pomoci od vlády na Slovensku. Na druhej strane som rád, že určitá forma pomoci a kompenzácií tu bola a určite mnohým firmám pomohla prežiť.

Mnohí menší podnikatelia však tvrdia, že štát ich v čase pandémie doslova potopil, obmedzoval rôznymi opatreniami ich biznis a výrazne pociťovali výpadok tržieb. Vy ste mali v tom čase dostatočné finančné zázemie, alebo ako ste to zvládli?

Je častou chybou v praxi, ak podnikatelia idú doslova finančne na hranu, nemajú žiadne finančné rezervy a keď príde prvé zakopnutie, ktoré ich istotne skôr či neskôr neminie, skrachujú. Pandémia, čo bolo omnoho viac ako len  „zakopnutie“,  nás všetkých extrémne silno poznačila a oslabila. Nebol rozdiel, či ste veľký alebo malý podnik. My sme však už pred krízou prezieravo robili mnoho vecí.

Rovnako je pravdou, že kríza nás zasiahla v pomerne dobrej finančnej kondícii a vedeli sme ju ustáť. Nemožno však v tejto situácii nikoho stigmatizovať v zmysle, kto je šikovný – má ziskový biznis, má právo prežiť, všetci ostatní sú len špekulanti, ako to zvyknú hovorievať politici a nech skrachujú.

Je mi ľúto, že mnoho pekných a zaujímavých konceptov neprežilo. Nás našťastie pandémia „nezožrala“ zvnútra, viaceré projekty boli dlhodobo rozbehnuté a v zlomových momentoch sme dokázali ťahať za jeden povraz a správne sa rozhodnúť.

Prečo sústreďujete väčšinu vašich prevádzok práve v Bratislave a nie niekde v regiónoch? Je tam nižšia kúpyschopnosť, nebol by o takéto koncepty záujem?

Je pravdou, že bratislavský región je pre naše koncepty najviac zaujímavý. Prevádzku sme ukončili v Košiciach, ostali sme pôsobiť v Banskej Bystrici, kde sa nám dobre darí. Korona nám zobrala dve kantíny v biznis centrách. Kontrakt v OC VIVO, kde sme mali roky podnik Primi, sme už neobnovili.

V Košiciach sme prijali ponuku na odkúpenie Primi Košice. Vždy rozhodne trh. Problémom sú ľudské zdroje. Ocitli sme sa v hlbokom deficite pri hľadaní zamestnancov na bežné pracovné pozície, ale chýbajú nám aj skúsení manažéri, ktorých sa snažíme sami si vychovávať.

Zdroj: EMIL VAŠKO

Čiže prioritou pre vás naďalej ostáva bratislavský región?

Upustili sme od ambícií rozširovať sa do ďalších miest po Slovensku. Kríza nás naučila jasne si stanoviť priority a venovať sa tomu najpodstatnejšiemu. Manažérsky je to jednoduchšie. Pokiaľ niečo prestáva ekonomicky fungovať a my si vyhodnotíme, že kreatívny reštart je príliš riskantný, a že je  strategicky správne takúto prevádzku zatvoriť, urobíme to.