Prvá pomoc ++ sa navýši. Pohorieť môže na zlej metodike a meškaní financií, varujú experti

Finančný príspevok firmám, tzv. Prvá pomoc++ na udržanie pracovných miest a pre živnostníkov, sa opäť navyšuje, tentoraz po 10 mesiacoch od začiatku pandémie. Už žiadne podpisy nových dodatkov z úradov práce. Poberanie príspevkov od štátu sa predlžuje predbežne do 30. júna tohto roka. Toto sú len niektoré novinky, s ktorými prišiel rezort práce a podporil ho aj rezort financií.

Návrh musí prejsť schválením na vláde aj Európskej komisii, ale sú už známe prvé informácie, ako bude nová pomoc vyzerať. Podnikatelia sa však pozerajú na tieto novinky s istou obozretnosťou, podporenou doterajšími skúsenosťami.

Európska komisia (EK) už 29. januára 2021 rozhodla o predĺžení dočasného právneho rámca na poskytovanie štátnej pomoci do 31. decembra 2021 v členských krajinách EÚ.  Umožníme naplno využívať flexibilitu pravidiel štátnej pomoci na podporu svojich hospodárstiev, odkázala médiám výkonná podpredsedníčka EK pre politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová. Ohlásenou zmenou sa napríklad zvyšujú stropy stanovené v dočasnom rámci pre určité podporné opatrenia, spravidla sa sumy zdvojnásobujú.  

Upravili sa termíny, dodatky netreba

Zamestnávatelia budú môcť vo februári žiadať o pomoc aj pre zamestnancov, ktorí mali trvalý pracovný pomer do 1. februára 2021. Pôvodne tak mohli urobiť len pre pracovníkov prijatých do 2. septembra 2020. Rovnako sa táto pomoc rozširuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré začali v danom období podnikať.

„Nebude potrebné čakať na nové dodatky k dohodám. Toto bude urobené jednostranným právnym úkonom zo strany úradov práce, podnikatelia budú posielať len výkazy,“ uviedol pre médiá minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Mnohí podnikatelia totiž kritizovali ešte v januári 2021 meškajúce príspevky na zamestnancov za posledné tri mesiace minulého roka, čo bolo spôsobené aj povinnosťou podávať nové dodatky úradom práce. Nové schémy bude možné žiadať od marca, spätne za február. Výkazy za január, ešte podľa starej schémy budú k dispozícii po 8. februári 2021. „Od budúceho týždňa sa začnú prijímať nové výkazy. Priemerná doba vybavenia na odoslanie peňazí na účet bude, predpokladáme, len 3 až 4 dni,“ uviedol minister.

To sú potrebné kroky, pretože trh práce nikdy nespí, myslí si generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov (APZ SR) Andrej Lasz. „Je dôležité, aby firma mohla v prípade potreby napríklad prepustiť zamestnanca, s ktorým nie je spokojná, a prijať na jeho miesto niekoho nového. Uvedené termíny v schéme je potrebné počas roka pravidelne aktualizovať a predlžovať,“ uvádza pre TREND.

Pomoc bude o pár stoviek vyššia

Najvyššia peňažná pomoc bude mesačne až vo výške 870 eur na jedného zamestnanca či živnostníka. Zvýši sa aj najnižší finančný príspevok, a to z 270 na 330 eur. Živnostníkom, ktorí neplatili sociálne odvody, sa zvýši finančná pomoc z pôvodných 315 eur na 360 eur. Tí, ktorí si dobrovoľne zaplatia poistné, budú môcť čerpať finančnú pomoc až do výšky 870 eur, no iba po splnení podmienok.

Zvýšenie pomoci a rozšírenie oprávnených žiadateľov je podľa A. Lasza tiež dobrou správou, keďže podnikatelia potrebujú fungovať predvídateľne. „Vítame aj to, že vláda vyhlásila, že pomoc predlžuje minimálne do konca júna a v prípade potreby aj dlhšie. Pre podnikateľov je dôležité vedieť, dokedy a s čím môžu v prípade potreby počítať,“ konštatuje A. Lasz.

Dúfa v to, že prax pri podávaní žiadostí nepreukáže žiadne prekážky, ako sa to dialo vlani koncom roka, keď firmám vznikali viaceré problémy pri uzatváraní dodatkov s úradmi práce. „Múdrejší budeme, keď znenie Prvej pomoci++ uvidíme na papieri,“ dodáva.

Štát preplatí 100 percent ceny práce

Ďalšia možnosť, ktorú ponúka rezort pre poberateľov pomoci, je preplácanie 100 percent celkovej ceny práce v opatrení 1 a opatrení 3A, kde to bolo doteraz stanovené sumou 80 percent.

Rovnako v opatrení 3B, kde sa preplácali jednotlivé sumy na pokles obratu, bude možné preplácať až do 100 percent celkovej ceny práce. Toto rozhodnutie rezortu otvára viaceré otázky, podotýka A. Lasz. „Ak Európska komisia umožní zvýšenie na 100 percent, otázka znie, prečo to nešlo skôr. O to viac miest mohlo byť zachránených. V každom prípade, zvýšenie tejto sumy je vítaný krok.“

Podľa M. Krajniaka pomoc na podporu zamestnanosti čiastočne zvýšili už vlani na jeseň, podľa epidemiologickej situácie. „Na jar minulého roka sme pomoc pre firmy zapli, v lete sa situácia zlepšila a takmer celá ekonomika bola otvorená, nebolo potrebné sumy navyšovať. Urobili sme tak až počas druhej vlny pandémie v rámci Prvej pomoci+,“ uviedol minister pre médiá na túto otázku.

Dôležité je podľa A. Lasza aj legislatívne znenie pripravovaného trvalého kurzarbeitu. „Ten nemôže byť posudzovaný ako štátna pomoc a nominálna hodnota príspevku by mala zodpovedať podmienkam, aké sú nastavené v Nemecku. Podali sme k návrhu rezortu práce 16 zásadných pripomienok a momentálne čakáme na rozporové konanie,“ konštatuje.

Preplatenie 100 percent celkovej ceny práce pomôže udržať pracovné miesta, myslí si  tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. „Firmy však chcú vidieť aspoň náčrt stratégie ďalších krokov a rovnako dôležité je vidieť čo bude „po korone“. Mnohé štáty už túto otázku riešia. U nás sme sa, žiaľ, zacyklili v otázkach typu či prijať prísny či menej prísny lockdown,“ uviedol pre TREND.

Dôležité bude určenie metodiky

Mierne optimistickí pri zvýšenej forme pomoci a rozšírení tejto schémy sú aj zástupcovia živnostníkov. Problémov, ktoré ich trápia, je však viac. „To, čo nám v praxi chýba, sú kompenzácie režijných nákladov, nakoľko samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nemajú z čoho platiť náklady spojené s podnikaním. Veľkú časť podpory im stále odčerpávajú platby na sociálne a zdravotné odvody,“ objasňuje pre TREND Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ).

Pri poskytovaní podpory za mesiac marec 2021 a nasledujúce vznikne nový problém. „Nebude možné porovnávať medziročne tržby, nakoľko marec 2020 už bol obdobím pandémie. Bude potrebné nastaviť nový spôsob určovania miery poklesu tržieb,“ upozorňuje generálna sekretárka. Od októbra minulého roka sa výraznejšie upravovali podmienky v rámci schémy Prvá pomoc+. Zvýšila sa pomoc pre firmy z 80 percent hrubej mzdy na 80 percent celkovej ceny práce.

Cena práce na Slovensku zahŕňa mzdu zamestnanca v hrubom plus odvody platené na povinné verejné poistenie, poistenie do Sociálnej poisťovne a povinné príspevky na starobné dôchodkové poistenie platené zamestnávateľom. Cena práce v schémach doterajšej pomoci bola daná ako suma náhrady mzdy zvýšená o odvody zamestnávateľa vo výške 35,2 percent. Otázne je, akú metodiku zvolí rezort práce po novom.

Odloženie platieb problémy iba odsúva

Najnovšie za január 2021 môžu niektorí zamestnávatelia či SZČO odložiť splatnosť odvodov, a to s novým termínom splatnosti do 30. júna 2021. Týka sa to tých, ktorí sú povinne nemocensky a dôchodkovo poistení a vykazujú pokles čistého obratu alebo príjmov z podnikania o 40 percent a viac.

Posunutie splatnosti odvodov však len posúva problém v čase a nerieši vysoké odvodové zaťaženie. „Tento posun splatnosti sa prejaví v neskoršom období rastom zadlženosti, ktorá môže priniesť platobnú neschopnosť, riziko rastu nevýhodných úverov a prípadne aj exekúcie,“ konštatuje pre TREND Jaroslav Juriga, riaditeľ Slovenskej živnostenskej komory (SŽK).

Odklad odvodov za január má však má aj isté háčiky. Ak ide o „zabehnutú firmu", ktorá má sezónny charakter podnikania, už pred rokom v januári 2020 mala tržbu blízko nule. Pri metóde porovnania tržby za aktuálny mesiac, teda január 2021, už nedáva zmysel  metóda porovnávania s mesačným priemerom zisteným za rok predchádzajúci, uvádza na svojej sociálnej sieti odborník na mzdy, dane a odvody Jozef Mihál. 

Pýta sa, kto je zodpovedný za to, že uznesenie vlády č. 76/2020 doteraz nebolo aktualizované tak, aby sa rok 2021 porovnával s predkrízovým rokom 2019, a  nie s vlaňajším rokom, rokom 2020. „Lebo porovnávať krízový rok 2021 s krízovým rokom 2020, to asi nebude mať nič spoločné ani so zdravým, ani so sedliackym rozumom,“ objasnil J. Mihál.

Po novom tí živnostníci, ktorí sú zaradení v opatrení 4a a momentálne dostávajú mesačne 315 eur, môžu v priebehu februára prejsť do opatrenia 2. Ak do 15. februára zaplatia dobrovoľné sociálne poistenie, budú môcť čerpať pomoc z tohto opatrenia, kde, ak je živnostník zavretý zo zákona, je maximum 870 eur. Problémom pre mnohých drobných podnikateľov je, že sa ocitajú v dlhovej pasci kvôli protipandemickým obmedzeniam štátu, a tak nemajú financie navyše. S „doplácaním“ tak môžu mať jednoducho v súčasnej situácii problém.

Priznáva to aj J. Juriga s tým, že chápe záujem štátu, aby sa platením odvodov postupne napĺňala štátna pokladnica. „Z nášho pohľadu ostáva problémom celkové vnímanie pomoci zo strany štátu, ktorý síce pomôže živnostníkom finančnými príspevkami, ale je nekompromisný v daňových a odvodových povinnostiach. Tie sú na Slovensku dlhodobo vysoké,“ poznamenáva pre TREND. Je sám zvedavý na celkový prírastok dobrovoľných platcov odvodov, pretože navýšenie sumy od štátu nie je podľa neho stále dostatočné. 

Nikto by nemal byť mimo systém

Optimistickejšia je v tomto smere M. Bellušová, ktorá tvrdí, že umožniť živnostníkom doplatiť dobrovoľné poistenie a získať nárok na vyššiu podporu od štátu je v princípe dobrý krok. „Toto sme navrhli aj pre trvalý kurzarbeit, aby sa podnikateľ mohol poistiť pre prípad krízy. Tiež to prispeje k zvýšeniu jeho sociálnej ochrany v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia,“ konštatuje pre TREND.

Keďže podmienky povinného poistenia určuje štát, podľa nej neobstojí, keď sa poukazuje na SZČO, že si tieto neplatia odvody, ak dosahujú nižšiu sumu príjmov, ako je stanovená na platenie povinného sociálneho poistenia.

„Pandémia tento už dávno existujúci problém viac zviditeľnila. V modernej spoločnosti by nikto nemal stáť mimo systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia. SZČO musia byť však obozretné, aby nakoniec neplatili odvody dvakrát, teda aj povinne aj dobrovoľne,“ uzatvára generálna sekretárka. Keď živnostníkom vznikne povinnosť byť povinne poistený, nesmú sa zabudnúť z odhlásiť dobrovoľného poistenia, lebo hrozí vznik dlhu na dobrovoľnom poistnom a budú podliehať exekúcii.