Prísť o majetok neznamená stratiť z neho benefity. Nadačné fondy majú boháči aj rodinné firmy

Slovenská legislatíva by mala byť čoskoro obohatená o nový inštitút, ktorý chce rodinným firmám či jednotlivcom pomôcť usporiadať si majetkové pomery nad rámec aktuálnych možností dedičského práva. Reč je o nadačných a zvereneckých fondoch, ktoré má vo svojom práve zakotvené aj Česko. O tom, ako tieto fondy v Česku fungujú, sa TREND rozprával s Markétou Flanderkovou, advokátkou a partnerkou advokátskej kancelárie Císař, Češka, Smutný a senior konzultantkou v spoločnosti CCS Premium Trust.

Kto sa na vás najčastejšie obracia so žiadosťou o založenie zvereneckých či nadačných fondov?

Sú to najmä rodinné firmy, ktoré prechádzajú generačnou výmenou alebo podnikatelia, ktorí chcú uchovať svoj biznis vcelku, pričom jednou z alternatív je aj to, že ich potomkovia oň nemajú záujem. Ďalej sa stretávame s klientmi, ktorí vlastnia bytové domy, majú deti a chcú nastaviť pravidlá pre správu a výnosy k týmto domom či bytom tak, aby nemuseli byť predmetom dedičského konania. Ich majetky majú takú veľkú hodnotu, že nikto z dedičov by nedokázal vyplatiť tých ostatných.

Existujú aj nejaké ďalšie špecifické príklady?

Môže ísť napríklad o bohatých mužov s viacerými ex-manželkami či milenkami, s ktorými majú deti. Alebo o zámožné ženy, ktoré nechcú, aby sa k ich majetku dostali deti ich druhého manžela z jeho prvého manželstva.

Dvomi možnosťami, ktoré majú, sú zverenecké a nadačné fondy. Aké sú medzi nimi rozdiely?

Základný rozdiel je ten, že zverenecké fondy nemajú právnu subjektivitu. Majetok, ktorý je v nich uložený, je bez vlastníka. Poskytujú flexibilnejšie možnosti usporiadania práv a povinností. Tento prípad je typický pre anglosaské právo. Pokiaľ ide o kontinentálne právo, preň sú typické nadačné fondy, ktoré právnu subjektivitu majú.

Majetok vlastní samotný fond. Rozdiel sa prejaví napríklad v katastri nehnuteľností. V prípade nadačného fondu je na mieste majiteľa uvedený samotný nadačný fond. Pri zvereneckých fondoch sa namiesto majiteľa uvádza správca s doložkou, že ide o správcu zvereneckého fondu. Podobne je to aj v obchodnom registri.

Aké sú ďalšie rozdiely?

Nadačné fondy potom majú na rozdiel od zvereneckých fondov striktnejšie pravidlá najmä pokiaľ ide o ich orgány. Zverenecké fondy nemajú povinnosť zverejňovať informácie o majetku a oprávnených osobách smerom k verejnosti. Smerom k štátnym orgánom, samozrejme, áno. Informácie týkajúce sa nadačných fondov sú naopak verejne prístupné.

Existuje pre Slovákov a Čechov možnosť založiť si zverenecké či nadačné fondy aj v inej krajine než je Česko?

Áno. Populárne je napríklad Lichtenštajnsko, pretože má dlhoročnú tradíciu v správe majetku a predstavuje tak pre klientov stabilitu. Obľúbeným pokiaľ ide o nadácie bolo donedávna aj Rakúsko, ale tam došlo k zvýšeniu daňového zaťaženia, takže záujem oň opadol.

Ako je to so zdanením fondov?