Výrobné družstvo Kovotvar poznajú viac obchodní partneri v zahraničí ako na Slovensku. Z jeho dielne pochádzajú pozinkované výrobky do záhrady a domácnosti, avšak aj komponenty pre výstavbu cestných komunikácií. Svoje výrobky vyváža na všetky kontinenty, s výnimkou Antarktídy. Rustikálne krhly, kvetináče či iné predmety z Kútov sa dajú nájsť nielen v krajinách západnej Európy, ale aj v Japonsku, Kalifornii, Washingtone či v austrálskej Canberre.
Na čele družstva stojí už 13 rokov Marcela Tokošová. Pod jej vedením zvýšil vlani Kovotvar svoj čistý zisk už druhý rok po sebe, tentokrát o 65 percent. Oproti roku 2020 to už bol viac ako desaťnásobok. M. Tokošová je nominovaná na prestížnu cenu TREND Žena biznisu 2023.
Nespokojnosť napriek výsledkom
Napriek pozitívnym hospodárskym výsledkom však výkonná riaditeľka a predsedníčka predstavenstva nie je spokojná. „Fakt, že v minulom roku stúpol zisk, je iba odrazom práce človeka, ktorý musí byť vnímavý, kreatívny, musí žiť v čase a vidieť do budúcna, a nesmie sa nechať zdecimovať frustráciou,“ konštatuje M. Tokošová. Vlaňajšok označila z posledných troch – štyroch rokov za najkomplikovanejší. Pojem podnikateľ je pre ňu synonymom človeka, ktorý musí aj v zlých časoch dokázať vymyslieť čosi, čo firmu udrží na nohách.
Keď pred rokmi nastupovala do funkcie riaditeľky, odkúpila podiely manažérov, ktorí postupne z Kovotvaru odchádzali. Družstvo má v súčasnosti trinástich členov a M. Tokošová v ňom má najväčší podiel.
V zahraničí predávajú viac
Dôvod, prečo sa darí zahraničnému predaju Kovotvaru viac ako tomu domácemu, je jednoduchý. Slovenský zákazník uprednostňuje lacnejšie čínske výrobky a podľa M. Tokošovej sa to tak skoro nezmení. Jediná cesta, ktorá by k tomu viedla, by znamenala donútiť čínskych výrobcov dodržiavať podmienky, ktoré musí dodržiavať každý európsky výrobca. Je to podľa nej aj otázka ochrany životného prostredia a sociálnych pomerov v masových veľkovýrobniach.
Pred pár rokmi dodávalo kútske výrobné družstvo výrobky aj do obchodu princa Charlesa, teraz už kráľa Karola, v britskom Highgrove či do Buckinghamského paláca. To všetko je však už minulosť. Situáciu skomplikoval brexit a Angličania neboli ochotní platiť clo za výrobky určené na benefičné účely. Podľa riaditeľky družstva odzrkadľuje táto smutnejšia kapitola aktuálnu náladu v európskom obchode, ku ktorej významne prispievajú politické rozhodnutia.
Zamestnanecká politika
Za najdôležitejšiu vec v biznise považuje obojstrannú korektnosť, priamosť a súdržnosť kolektívu. „Zodpovedne môžem prehlásiť, že každý jeden zamestnanec pozná moje meno a ja poznám to jeho. Poznám ich životné príbehy, viem o ich aktuálnych útrapách,“ vykresľuje svoj vzťah so zamestnancami M. Tokošová. Hovorí, že nikdy neprišla so žiadnym zamestnancom do väčšieho konfliktu a drobné výmeny názorov, ku ktorým došlo, dokázala skorigovať v medziach slušnosti.
Pokiaľ ide o zamestnancov, tých je zhruba stovka. Viac ich momentálne výrobné družstvo nepotrebuje, no zároveň nehrozí ani prepúšťanie. M. Tokošová je známa tým, že priestor dáva aj zamestnancom, ktorým by ostatné firmy zatvorili dvere pred nosom. Zamestnáva napríklad aj Rómov, z ktorých väčšina žije medzi ostatnými občanmi v okolitých dedinách. Výraz marginalizované komunity sa jej nepáči a sama ho nepoužíva.
„Pri plnom vedomí zamestnávam pracovníkov, pre ktorých nemám stopercentné využitie každý deň. Ak by som ich na deň či dva poslala domov, už by sa do práce nevrátili,“ priznáva riaditeľka. Verí, že takto môžu firmy prispievať k tomu, aby sa znížilo percento ľudí neschopných zaradiť sa do pracovného procesu. „Viete, je ľahké zamestnávať iba tých najlepších z najlepších, urobiť trojstupňové pohovory, a vybrať si dvoch uchádzačov zo stovky prihlásených. Lenže, ak bude každý zamestnávateľ premýšľať týmto spôsobom, kde sa zamestnajú tí, ktorí nie sú najlepší?“ pýta sa M. Tokošová.
Pozerajú sa cez prsty
Komunikáciu so zahraničnými partnermi podľa nej slovenským firmám sťažuje politické prostredie a obraz, ktorý politici vysielajú do sveta. „Veľakrát sa mi v poslednej dobe stalo, že sa zahraničný partner na nás pozeral cez prsty, nedôveroval nám, pretože neveril, že náš štát ešte stále funguje. Partneri sa pýtajú, zisťujú, overujú, porovnávajú s tým, čo počuli v médiách o Slovensku,“ priznáva šéfka Kovotvaru.
M. Tokošová sa ako riaditeľka stretáva s rôznymi reakciami mužov, s ktorými máva obchodné rokovania. Podľa nej s ňou ako ženou muži komunikujú formálnejšie. Problém s tým nemáva, no nezabudla však na jeden extrémny prípad z minulosti, keď ju zahraničný obchodný partner z Nemecka osočoval. „Ženu si vedel predstaviť maximálne ako sekretárku. Tá jeho bola zároveň jeho manželkou a skutočne vyzerala nešťastne. Náš obchodný vzťah skončil dokonca na súde, no to je iná kapitola“, uzatvára tému riaditeľka Kovotvaru.
Ťažký koniec roka
Kovotvar završuje tento rok sedemdesiaty rok existencie. Na jeho čelo sa M. Tokošová dostala v dobe, ktorá bola pre družstvo kritická. „Mojím štartom bol paradoxne takmer koniec Kovotvaru,“ spomína. Naráža pritom na skutočnosť, že sa vtedy rozhodovalo medzi konkurzom a reštrukturalizáciou. Napokon sa podarilo konkurzu vyhnúť a reštrukturalizáciu ukončiť skôr, ako stanovil súd. „Odhodlanie pomôcť Kovotvaru bolo znásobené mojím zrejme vrodeným patriotizmom, o ktorom som dovtedy možno ani veľmi nevedela,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že na záchrane sa cítila byť aj emočne zaangažovaná.
Nominácia na cenu TREND Podnikateľka roka ju prekvapila, pretože si myslí, že dobré časy už boli a každý deň sa potýka s neistotou zajtrajška. Sama priznáva, že pred Vianocami sa Kovotvar potýkal s problémami súvisiacimi s nedostatočným tokom peňazí. Peniaze sa zasekli u zákazníkov, ktorí nemali dobrý rok a prevádzky v novembri kvôli šetreniu nákladov pozatvárali.
Okrem toho prestali pre destabilizáciu trhu chodiť objednávky, no zazmluvnený materiál, naopak, chodiť neprestával. „Ten strach neprajem zažiť nikomu. Možno toto je to, za čo si každý jeden podnikateľ zaslúži cenu. Za to, že to bremeno nesie neraz úplne sám. Nemá sa častokrát komu zveriť,“ uzatvára M. Tokošová.
Ďalšie dôležité správy
