EÚ berie oblasť ekológie, udržateľnosti a etického podnikania veľmi vážne a rovnako by k nej mali pristupovať aj firmy v jednotlivých členských štátoch. Prispôsobenie ich fungovania princípom ESG nie je len ďalší byrokratický výmysel, ale nevyhnutnosť. A nejde len o vzťah k životnému prostrediu. Na udržateľnosť a na to, ako k nej pristupujú firmy, nazerajú aj jej potenciálni zamestnanci, dodávatelia či financujúce inštitúcie.
Ak sa princípom ESG firmy neprispôsobia, môže to ohroziť ich biznis. Ich výroby nemusia byť v mnohých ohľadoch udržateľné. O existujúcich aj pripravovaných povinnostiach reportovania, ktoré sa dotknú aj niektorých rodinných firiem, sa TREND rozprával so senior manažérom na oddelení auditu a uisťovacích služieb Deloitte na Slovensku Tomášom Regináčom.
EÚ pripravila pre firmy nové povinnosti týkajúce sa nefinančného reportovania v súvislosti s ESG. Aké?
Ide o rozšírenie už existujúcich povinností v oblasti aktivít, ktoré smerujú k trvalo udržateľnému rozvoju, respektíve k zmierňovaniu dosahov na zmenu klímy. Niektoré spoločnosti musia už v súčasnosti reportovať informácie podľa takzvanej Taxonómie EÚ. V budúcnosti sa povinnosť reportovania bude rozširovať na základe novej smernice EÚ, konkrétne Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD).
Veľa toxických ľudí má úspešné firmy. Nemusia byť šikovnejší, akurát nemajú zábrany a strach
Táto posilňuje pravidlá týkajúce sa reportovania v environmentálnych a sociálnych oblastiach, ako aj oblastiach týkajúcich sa spravovania spoločnosti. Firmy sa musia pripraviť na to, že tieto informácie sa budú dotýkať aj jej obchodných partnerov, environmentálnych dosahov, ako aj širšieho okruhu stakeholderov. Súčasťou týchto informácií budú aj finančné dosahy týchto oblastí v spoločnosti.
Táto povinnosť však nie je úplne nová.
Pravidlá, podľa ktorých niektoré firmy v súčasnosti reportujú nefinančné informácie, platia v určitej forme už dlhšie, pričom sa v súčasnosti týkajú hlavne subjektov verejného záujmu, tým pádom hlavne veľkých spoločností, respektíve spoločnosti, ktoré sú presne definované zákonom. S príchodom CSRD sa nielen rozšíri rozsah firiem, ktoré budú mať povinnosť pripravovať nefinančný reporting týkajúci sa ESG, ale zmení sa aj spôsob vykazovania týchto informácií.
Kým dnes tieto informácie mohli byť napríklad súčasťou výročných správ, v budúcnosti budú musieť spoločnosti tieto informácie reportovať v takzvanom ESEF formáte, čo je presne definovaný elektronicky čitateľný formát. Taktiež informácie, ktoré budú spoločnosti povinné zverejňovať podľa tejto smernice, budú musieť byť pripravené na základe nových štandardov reportovania udržateľnosti European Sustainability Reporting Standards (ESRS).
Čo všetko dnes musia firmy sledovať?
Tri oblasti v rámci ESG, ktoré sú pre udržateľnosť kľúčové, sú všeobecne známe – ide o životné prostredie, sociálnu oblasť a riadenie a správu firiem a organizácií. V súčasnosti musia niektoré firmy napríklad zverejňovať tri ukazovatele podľa Taxonómie EÚ. Ide o objem vlastných výnosov, investícií a operatívnych nákladov smerovaných do udržateľných aktivít. S príchodom CSRD sa objem dát a informácií, ktoré budú musieť firmy sledovať, výrazné zvýši. Firmy budú musieť začať zbierať informácie o dáta z environmentálnej, sociálnej oblasti a oblasti riadenia, ktoré doteraz vôbec nesledovali.
Čo je okrem samotnej podpory udržateľnosti cieľom týchto iniciatív?
Okrem transformácie biznisového ekosystému na klimaticky neutrálnu či pozitívnu ekonomiku, ktorá bude šetriť prírodné zdroje, je tu aj aspekt lepšieho prehľadu o spoločenskej zodpovednosti jednotlivých firiem. Pre transformáciu na udržateľné podnikanie je transparentné reportovanie nevyhnutnosťou. Jedným z hlavných cieľov celej tejto legislatívy je zabránenie greenwashingu, teda nekontrolovateľnému zverejňovaniu niekedy prikrášlených informácií o tom, ako sa firmy stavajú k ESG.
Vďaka tomuto reportovaniu firiem budú mať všetci, ktorých to bude zaujímať, relevantné informácie o danej firme potvrdené nezávislým audítorom. Potenciálni zamestnanci budú vedieť, ktorá firma sa ako správa k životnému prostrediu, banky a iné financujúce inštitúcie budú mať k dispozícii lepšie informácie s cieľom smerovať svoje investície do udržateľných činností.
Ktorých firiem sa bude reporting CSRD po novom týkať?
Zatiaľ sa predpokladá, že na Slovensku sa v roku 2025, teda za monitorované obdobie roku 2024, táto legislatíva bude týkať iba subjektov verejného záujmu. V roku 2026, teda za monitorované obdobie roku 2025, sa táto nová smernica rozšíri na tie firmy, ktoré splnia minimálne dve z troch kritérií. Tými kritériami sú aktíva v hodnote nad dvadsať miliónov eur, čistý obrat nad štyridsať miliónov eur alebo počet zamestnancov nad 250. V súčasnosti sa na Slovensku vytvára legislatíva, ktorá by tieto povinnosti mala presnejšie definovať.
Aké nároky to kladie na firmy a čo to môže firmám priniesť?
Firmy, ktorých sa to dotkne, si budú musieť nastaviť interné procesy na zber dát a informácií týkajúcich sa všetkých iniciatív smerujúcich k trvalej udržateľnosti. Taktiež je potrebné mať k dispozícii zamestnancov, ktorí za túto agendu prevezmú zodpovednosť – teda tých, ktorí budú informácie zbierať, spracovávať a pripravovať potrebný nefinančný reporting spoločnosti týkajúci sa ESG. Pre firmy tieto nové povinnosti reportovania prinesú aj mnoho nových príležitosti, ako sú napríklad nové obchodné modely a trhy či rozvoj technológií a nové pracovné miesta.
Pre firmy to môže v praxi znamenať, že pri dodržiavaní princípov ESG sa ľahšie dostanú k novým či výhodnejším formám financovania. Vzhľadom na to, že ide o veľmi zložitú tému, ktorá si vyžaduje komplexné znalosti, firmám často pomáhame s prípravou celého nefinančného reportingu alebo identifikovaním oblastí, kde je potrebné zlepšenie – takzvanú GAP analýzu. Reportovanie je nástroj, ktorý umožní firme taktiež porovnať sa s podobnými spoločnosťami, čo jej môže pomôcť vylepšiť si svoj obchodný model.
- Tomáš Regináč
Vyštudoval Masarykovu univerzitu v Brne. V Deloitte na Slovensku pracuje s prestávkami od roku 2013, na pozícii senior manažéra na oddelení auditu a uisťovacích služieb sa venuje ESG, auditu a poradenským službám.
Kedy by mali začať firmy s prípravou na tieto nové povinnosti?
Čím skôr, tým lepšie. Keďže povinnosť reportovania podľa CSRD začína v roku 2025 za predchádzajúci finančný rok, majú firmy na prípravu len niečo vyše osemnástich mesiacov. Časová náročnosť na prípravu na reportovanie podľa CSRD sa líši od veľkosti firmy, ale čím skôr sa firmy začnú na túto povinnosť pripravovať, tým budú mať jednoduchšie samotné reportovanie.
Firmy by sa mali pripraviť hlavne na nastavenie procesov, systémy digitalizácie a automatizácie. Očakávame, že samotní účastníci trhu, ako banky alebo dodávatelia, začnú od firiem tieto informácie vyžadovať ešte pred platnosťou samotnej legislatívy. V súčasnosti s firmami prechádzame na spoločných workshopoch prístup k tomuto reportovaniu a ich povinnosti.
Čo sa bude diať potom?
Tieto reporty budú musieť podľa plánovanej legislatívy prejsť aj nezávislým auditom. Pôjde o audit, aký firmy poznajú z auditu svojich finančných závierok, ibaže v tomto prípade bude tento audit zameraný na vykazované nefinančné informácie v oblasti ESG. Audítor sa bude zameriavať na metodológiu, overenie nastavenia procesov a kontrol vo firme a taktiež bude vykonávať substantívne procedúry na overenie správnosti vykazovaných informácií. Firmy si môžu vyskúšať svoju pripravenosť na audit nefinančných informácií cez assurance readiness, ktorú vykonávame a je podľa nášho názoru veľmi prospešná pre úspešnosť budúceho auditu.
Ďalšie dôležité správy
