Poslanecké návrhy ničia podnikateľské prostredie a berú zmysel tripartite, tvrdí šéf RÚZ

Politické boje, chaos a priveľa poslaneckých návrhov predkladaných na poslednú chvíľu bez vyčíslenia ich dopadov na podniky a domácnosti či bez diskusie so sociálnymi partnermi.

Takéto sú posledné mesiace v parlamente, ktoré spôsobujú zbytočné napätie v podnikateľských kruhoch, keďže návrhy zákonov neprešli štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním. Veľa noviel zákonov, ktoré „pristáli“ v parlamente, možno považovať za populistické a za súčasť predvolebnej kampane jednotlivých politických strán.

Podnikatelia pritom dlhodobo apelujú na potrebu mať jasné a predvídateľné legislatívne prostredie, avšak bývalá vláda Eduarda Hegera na ich potreby dostatočne neprihliadala.

„Veríme, že na stôl parlamentu sa budú dostávať už len návrhy, pri ktorých je vyčíslený možný dopad na sociálne, ekonomické i podnikateľské prostredie, inak by nemali byť vôbec predmetom rokovaní,“ hovorí pre TREND prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Viac prezradil v rozhovore.

V rozhovore sa dozviete:

• Ako zamestnávatelia vnímajú legislatívnu smršť za posledné roky
• Ktoré vládne „jóbovky“ najviac zhoršili podmienky pre podnikanie
• Čo bude znamenať dekarbonizácia výrobného procesu vo firmách

Počas uplynulých mesiacov ste v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) boli voči politikom dosť kritickí, pokiaľ ide o schvaľované legislatívne novinky. Kde vidíte najväčšie potenciálne riziká z pohľadu dopadov na prax?

Kritika sa často mylne považuje za čosi hanlivé. Avšak, pokiaľ je kritika opodstatnená a konštruktívna, môže napomôcť ku skvalitneniu sociálneho dialógu na Slovensku, a teda pomôcť i našej spoločnosti ako takej. Našou úlohou je, aby kľúčové faktory kvality podnikateľského prostredia boli stále na piedestáli všetkých troch sociálnych partnerov, nielen zamestnávateľov, ale aj vlády a, samozrejme, aj zástupcov zamestnancov.

Veľmi dôležitá je z nášho pohľadu kvalita legislatívneho rámca, vymožiteľnosť práva, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, znižovanie administratívnej i byrokratickej záťaže, či stabilita a predvídateľnosť rozhodnutí vlády a zákonodarného orgánu. Ako zásadný problém sa ukázala legislatívna smršť, ktorá pretrvávala dlhodobo a vytvorila veľký chaos pri prijímaní legislatívy. Ten môžeme pozorovať dodnes.

Vidí te aj niečo pozitívne v prijímanej legislatíve a vôbec, v činnosti predchádzajúcich vlád za posledné tri roky?

Pozitívne vnímame snahy o elimináciu korupcie, keďže sme, až na pár výnimiek, nepočuli o veľkých korupčných kauzách politikov. Rovnako kvitujeme zavedenie trvalého systému ochrany pracovných miest, teda tzv. kurzarbeit, avšak je potrebné povedať, že v praxi si vieme predstaviť aj jednoduchší prístup k jeho financovaniu.

Dobrou správou je aj jasná a predvídateľná zahraničná politika Slovenska, v čom bude, veríme, pokračovať aj vláda, ktorá vzíde z najbližších jesenných parlamentných volieb. Sme presvedčení, že naša krajina potrebuje aj v budúcnosti jasné euroatlantické smerovanie, aby sme nemuseli „vajatať“, kde sa v rámci európskych štátov nachádzame. Smerovanie je jasne dané.

Zdroj: MICHAL SMRČOK

Dobrou správou je aj jasná a predvídateľná zahraničná politika Slovenska, v čom bude, veríme, pokračovať aj vláda, ktorá vzíde z najbližších jesenných parlamentných volieb.

Keď teda zhrnieme vaše postrehy, bola najväčším problémom najmä legislatívna smršť?

V čase pandémie by sa dal do určitej miery pochopiť väčší počet zmien zákonov, napríklad aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale v súčasnosti je už pandémia dávno za nami. Koncom minulého roka sme v parlamente zaregistrovali v „čakačke“ na prerokovanie viac ako sto poslaneckých návrhov zákonov bez toho, aby prešli štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním.