Pomoc rodinným firmám prichádza o päť minút dvanásť, zákony na hladkú generačnú výmenu nestačia

Medzigeneračný prechod rodinných firiem nie je jednoduchý a podarí sa ho úspešne zvládnuť len časti firiem. Zhruba tretine. Svedčia o tom najmä európske štatistiky, keďže na Slovensku sa proces generačnej výmeny rozbehol len v posledných rokoch. Na nástupníctvo sa však rodinné firmy musia pripravovať dlhodobo. Pomocnú ruku by im mal podať štát.

V pripomienkovom konaní sa momentálne nachádzajú dva materiály upravujúcu problematiku rodinných firiem. Akčný plán z rezortu hospodárstva a novela zákona o sociálnej ekonomike z dieľne ministerstva práce. Akčný plán navrhuje legislatívne zmeny v oblastiach, ako sú zamestnávanie rodinných príslušníkov, trusty, holdingy či verejné obstarávanie. Novela ministerstva práce zase upravuje evidenciu či registráciu rodinných firiem, s ktorou by sa spájali viaceré povinnosti.

TREND sa o potrebách rodinných firiem, ako aj o pripravovaných zmenách rozprával s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska Jánom Solíkom, ktorý sa netají svojím kritickým postojom k mnohým veciam. Okrem iného hovorí, že slovenské rodinné firmy nepotrebujú výnimky a špeciálne režimy.

Naopak, potrebujú, aby im pri generačnej výmene štát odstránil prekážky, ktoré komplikujú už beztak náročný proces. Odďaľovaním riešenia týchto problémov podľa neho ohrozujeme úspešnosť generačnej výmeny a nútime slovenské firmy využívať inštitúty, ktoré ponúka zahraničná legislatíva.

K problematike rodinných firiem organizuje TREND 10. marca v Bratislave konferenciu.

Zdá sa, že vláda sa konečne nakopla riešiť problematiku rodinných firiem.

Je dobré, že téma rodinného podnikania sa začína objavovať už aj v legislatívnej podobe a konečne sa dostáva do intenzívnejšej pozornosti politikov. Súčasná legislatíva totiž na mnohé praktické otázky, ktoré vznikajú pri generačnej výmene v rodinných firmách nepamätá alebo ich upravuje spôsobom, ktorý zďaleka nie je optimálny.

Hovorím o daniach, pracovnom a obchodnom práve, legislatíve upravujúcej dedenie či verejnom obstarávaní. Regulačný rámec nie je na hladkú generačnú výmenu pripravený. Aktuálna iniciatíva prichádza takpovediac o päť minút dvanásť.

Kým napríklad česká legislatíva začala s odstraňovaním bariér pre rodinné firmy už v roku 2014 a definícia rodinnej firmy tam existuje už niekoľko rokov, na Slovensku bola táto téma okrajovou. A to napriek tomu, že zvládnutie generačnej výmeny bude mať kľúčový význam nielen pre budúcnosť daných firiem, ale ovplyvní aj charakter ekonomiky.

Čo sú niektoré zo špecifík rodinných firiem, pre ktoré by im mala byť venovaná zvýšená pozornosť?

Rodinné firmy majú zvyčajne oveľa bližší vzťah ku konkrétnemu regiónu, často osobnejší vzťah k zamestnancom či zákazníkom a ich podnikanie tak prináša aj množstvo benefitov, ktoré pri investoroch, ktorí sa rozhodujú najmä podľa tabuliek a čísiel, nenájdeme.

Meno firmy nosia jej zakladatelia často v občianskych preukazoch a ak chcú podnikať dlhodobo, musia podnikať zodpovedne. Rodinné firmy majú vo svojej DNA ešte jedno špecifikum. Je pre ne existenčne nevyhnutné ekonomicky rásť, pretože ako sa rozširuje počet členov rodiny, tak musí firma obrazne povedané uživiť viac ľudí.

Sociálny rozmer a registrácia

Práve vzťah k regiónu či silnejšie vzťahy k zamestnancom zrejme viedli ministerstvo práce k tomu, aby zaradilo problematiku rodinných firiem pod zákon o sociálnej ekonomike. Čo si to tom myslíte?

Odborné odhady potvrdzujú, že väčšina malých a stredných firiem na Slovensku, a to hovoríme o desiatkach tisíc firiem, má charakter rodinného podniku, a preto spájanie tejto témy so sociálnym podnikaním a mechanizmami, ktoré sa týkajú pár stoviek sociálnych podnikov, nie je najlepší začiatok riešenia problémov rodinných firiem.

V súlade s odporúčaniami OECD očakávame od vlády najmä kroky na uľahčenie procesu prevodu rodinných podnikov. Rodinné firmy nepotrebujú výnimky a úľavy. Naopak, potrebujú, aby im štát pri generačnej výmene, tak ako pri akejkoľvek inej časti podnikania, nezavadzal a nevytváral zbytočnú byrokraciu a prekážky, ktoré komplikujú už beztak náročný proces.

Novela hovorí o záväzku firiem, ktoré sa zaregistrujú ako rodinné podniky, voči regiónu a zamestnancom. Mali by odvádzať 15 percent čistého zisku na posilnenie vnútorných vzťahov – vzdelávania, zdravia či rekreácie. Stotožňujete sa s takto definovaným účelom rodinnej firmy?