Rebríčky 2021: Pokojnú hladinu vodárenstva rozčerili ambície nových manažérov

Odvetvie vodárenstva na Slovensku tradične patrí k tým menej dynamickým. Vodné aj stočné určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý napriek deklarovanej nezávislosti riadili dlhé roky politická nominanti, pričom jeho rast sa snažil nepustiť cez tri percentá ročne. Cena vody v slovenských mestách je tak aj v porovnaní s najbližším zahraničím výrazne poddimenzovaná.

Bez výraznejšej zmeny tak roky ostávajú tržby, priemerný počet pracovníkov, pridaná hodnota aj priemerná mzda. Jedným z dôsledkov je však to, že vodárenské firmy odkladajú investície do obnovy siete vodovodov a kanalizácií, ktorej priemerný vek dosahuje bezmála pol storočia. Aj stojatú hladinu vodárenstva však zdá sa začínajú čeriť nové prúdy.

Rozčerené vody v Bratislave

Vodárenské spoločnosti na Slovensku sú zviazané rozsahom vlastnej infraštruktúry, sú regionálne, prakticky bez konkurencie a ich akcionármi sú prevažne mestá a obce. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) je počtom 760-tisíc pitnou vodou zásobovaných obyvateľov druhou najväčšou, tržbami 97 miliónov eur však lídrom odvetvia.

Na pozíciu jednoznačného ťahúňa sa tento rok zaradila aj s pohľadu ziskovosti, keď sa po medziročnom raste o 160 percent ocitla v pluse 6,8 milióna eur. Pod pozitívny hospodársky výsledok sa podpísali zásadné organizačné zmeny, ktoré vo firme prebehli po nástupe nového manažmentu na jeseň 2019.