Po stovkách rokov môže Slovensko odstúpiť od uhorského systému dedenia pôdy s delením pozemku rodičov na všetky pozostalé deti rovným dielom. Nahradil by ho rakúsky systém, v ktorom pozemok prechádza iba na jedného, spravidla najstaršieho potomka.

Práve uhorský systém totiž viedol k tomu, že vlastníctvo pôdy je na Slovensku mimoriadne rozdrobené, a tým pádom aj dosť neprehľadné.

Relevantná téma pre vládu

Táto skutočnosť prispieva k súbojom o pôdu, ktoré sú v krajine často sprevádzané súdnymi spormi, ale aj fyzickými útokmi medzi farmármi. Čím sú pozemky menšie a s väčším počtom vlastníkov, o to skôr o ne medzi farmármi vznikajú boje.

Na možnosť zmeny dedičského práva na pôdu upozornila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná na svojej tlačovej konferencii v utorok. Hovorila na nej o zvýšení transparentnosti dotovania slovenských farmárov.

„Práve teraz by sme sa konečne mali pozastaviť nad systémom pôdneho vlastníctva na Slovensku, lebo práve vplyvom uhorského práva tu máme až osem miliónov vlastníkov pôdy. Možno sa teraz vláda bude v Občianskom zákonníku zaoberať zmenou systému dedenia,“ povedala ministerka.

Česi ako Rakúšania

Rakúsky systém už roky funguje aj v Česku. Rodiny v tomto systéme riešili svoje dedičstvo zväčša tak, že všetku pôdu dedil najstarší syn a ostatných svojich súrodencov z pôdy vyplatil. Pôda sa deliť nijako nesmie.

Ostatní súrodenci mali v minulosti možnosť venovať sa namiesto farmárčenia napríklad remeslám. Rodina im pomohla zakladať živnosti. Iní súrodenci išli študovať, podielom z rodičovského majetku za štúdium platili.

V súčasnosti rodiny nevzťahujú budúcnosť svojich nových generácii na to, či zostanú alebo nezostanú podnikať na rodinnej pôde. Pozemky, ktoré sa dedia, sú navyše stále menšie a menšie.

Mnohí sa z nezáujmu o svoje vlastníctvo ani nestarajú. A aj to je živná pôda pre špekulantov, ktorí sa takýto stav snažia využiť aj na neoprávnené čerpanie dotácií či iné nekalosti s cudzou pôdou.