Nové opatrenia rezortu gastro nezachránia. Bez ľudí zo zahraničia sa výpadok nedá pokryť

V gastre a hotelierstve dnes na Slovensku chýbajú tisíce zamestnancov. Ľudia o tieto sektory nemajú záujem ani napriek rastu miezd, ktorý bol v HORECA sektore v uplynulom období jeden z najvýraznejších. Pomôcť zvládnuť túto situáciu chce Ministerstvo cestovného ruchu a športu zjednodušením zamestnávania ľudí. O tom, či opatrenia rezortu pomôžu a aké sú dnes najväčšie problémy sektora hovoril pre TREND Martin Novotný z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.

Koľko ľudí dnes chýba v gastre a hotelierstve?

Keď porovnávame rovnaké obdobie s tým spred pandémie, tak celkovo v HORECA segmente chýba niečo cez 10-tisíc ľudí. Na trhu práce ako takom je na Slovensku stotisícová diera, čo extrémne číslo.

Ako sa s tým snažia vysporiadať zamestnávatelia?

Rôznymi spôsobmi. Určite už takmer každý využil možnosti automatizácie či združených pracovných pozícií. Zamestnanec má kumulované pracovné činnosti, aby sa týmto spôsobom niečo ušetrilo. V niektorých prípadoch určité pozície viac-menej zanikajú, alebo sa  optimalizuje prevádzka.

Niekde sa napríklad ruší nočná zmena na recepcii a redukujú sa niektoré služby ako hotelová služba. Skracujú sa tiež prevádzkové hodiny alebo v určité dni nie sú niektoré služby dostupné. Každá prevádzka sa už snažila urobiť v optimalizácii maximum.

Môže sa obmedzenie služieb či skrátená prevádzka odraziť aj na kvalite ponúkaných služieb?

Toto sa nedá paušalizovať. Hotel, ktorý má 200 izieb si určite nedovolí zrušiť nočnú recepciu. Ale zariadenie, ktoré má napríklad 25 izieb môže z dlhodobého hľadiska usúdiť, že nočná recepcia nie je potrebná a všetky podnety zo strany klientov vybaví elektronicky, telefonicky alebo ráno. Ak je málo efektívne držať pracovnú silu, tak sa škrtá. Mnoho zo služieb tiež nahrádzajú rôzne technológie.

Hotel môže mať napríklad vlastnú aplikáciu či iný komunikačný kanál prostredníctvom napríklad sociálnych sietí. Môže tiež nasadiť umelú inteligenciu, ktorá dnes dokáže už vybaviť 93 percent bežnej komunikácie. Ukazuje sa tiež, že každá prevádzka má už odsledované, v ktorých časoch je najvyťaženejšia a podľa toho potom služby a prevádzku upravuje.

Čo je hlavný dôvod toho, že v segmente chýbajú ľudia? Môže za to stále pandémia?

Možno to bude znieť ako návrat do minulosti, no pandémia urobila hlboký šrám na atraktivite celého HORECA segmentu. Prevádzky sa zo dňa na deň zatvorili a potreba práce sa vytratila. Časť zamestnávateľov porušila všetky pracovné pozície mimo hlavného pracovného pomeru, teda najmä dohody. Niektorí boli nútení prepustiť aj zamestnancov na hlavný úväzok.

Boli aj zamestnávatelia, ktorí si nechali zamestnancov a snažili sa využiť maximum z dotačnej schémy, ktorá samozrejme nepokryla všetky náklady. Ľudia si preto hľadali prácu, kde to šlo. Zrazu sa objavili v normálnom pracovnom nasadení bez víkendov, sviatkov či dlhého a krátkeho týždňa. Toto je tiež jeden z dôvodov, prečo sa ľuďom nechce vracať späť. Faktorov je ale samozrejme viac.

O aké ďalšie faktory ide?

Prvým je nestabilita a neistota. Druhým je uvedomenie si, že v HORECA segmente sa pracuje práve vtedy, keď všetci ostatní majú voľno a oddychujú. V neposlednej rade možno niektorí zvažovali, či náhodou nezarobia niekde inde viac. Mnohí totiž zvážili aj odchod do zahraničia, kde sa uvoľňovanie opatrení začalo skôr. Jednoducho zamestnanci odišli a niektorí sa nevrátili ani na Slovensko, ani do sektora.