Nová generácia v biznise nie je často ochotná tvrdo pracovať a obetovať toľko ako jej rodičia

Tradícia odovzdania rodinného podnikania sa na Slovensku a v Česku ešte len buduje. Práve teraz sa totiž majitelia mnohých rodinných firiem založených v 90. rokov dostávajú do dôchodkového veku a začínajú uvažovať, komu biznis odovzdajú. Partneri advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha a David Neveselý hovoria pre TREND o tom, ako rodinnú firmu čo najlepšie pripraviť na generačnú výmenu, ako by tomu mohla pomôcť zmena legislatívy, ale aj o možných trecích plochách v rodinnom biznise.

Nielen v Európe platí, že prechod na druhú generáciu sa podarí len 35 percentám rodinných firiem. Čo sú najčastejšie príčiny toho, že generačný presun zlyhá?

Štěpán Štarha: Ide o komplexný súbor faktorov. Medzi základné patrí nedostatočná príprava kľúčových osôb, a to ako zakladateľa, tak aj nástupníka, nedôsledné nastavenie pravidiel a plánu odovzdania a rozdielne pohľady na budúcnosť podnikania. Ďalšími faktormi bývajú aj nedostatočná komunikácia a vypočutie detí, či vôbec spoločnosť chcú prebrať, ale aj riziko rozdrobenie majetku a vstupu tretích osôb. Karty dokáže zamiešať aj podnikateľské či právne prostredie.

Spomínate podnikateľské prostredie. Ako je na generačný prechod pripravené to slovenské?

David Neveselý: Na Slovensku a v Česku sa tradícia odovzdania rodinného podnikania len buduje. Na začiatku 90. rokov neexistovalo mnohogeneračné podnikanie a preto chýba dostatok príkladov zvládnutých odovzdaní firiem druhej generácii. Väčšinu rodinných firiem stále vedú zakladatelia, ktorí sa dostávajú do veku, keď začínajú uvažovať, čo s firmou ďalej. Vďaka tomu sa táto téma konečne začína rozvíjať.

Š. Š.: Vzhľadom na limity slovenskej právnej úpravy rodinné firmy pri generačnej výmene čelia aj podstatným právnym výzvam a problémom – komplikovanosti odovzdania majetku, obmedzeným nástrojom spravodlivej distribúcie majetku v rámci rodiny či chýbajúcej ochrane majetku pred rodinnými búrkami.

Efektívnu ochranu rodinného majetku, napríklad pred rozdrobením, umožňuje rodinný fond v podobe nadačného fondu. Pre ktoré prípady sa hodí najviac?

D. N.: Súkromné nadačné fondy zriaďované podľa českého práva sú moderné a efektívne nástroje, ktoré bežne využívajú aj Slováci pri usporiadaní držby a správy majetku. Sú alternatívou klasických dedičských inštitútov. Zakladateľovi umožňujú vložiť majetok do fondu na vopred definovaný účel. Tento majetok sa následne spravuje a poskytuje určeným osobám podľa pravidiel, ktoré zakladateľ presne stanoví.

Alternatívou riešenia je aj štandardné dedičské právo. To však nemyslí na všetky možnosti. V čom je zastarané a aké zmeny by mu pomohli?