Niet sa kam upratať. V bitke o úložný priestor sa aj reštaurácie menia na sklady

Pandemické obmedzenia pred dvoma rokmi vyprázdnili pracoviská aj školské triedy a poslali ľudí domov. Spočiatku zdanlivo dočasné riešenie sa stalo trendom. Ďalší sa zas rozhodli mestské byty, v ktorých ich držala potreba mať pracovisko na dosah, opustiť a aspoň dočasne sa presunúť do rodných regiónov alebo rekreačných nehnuteľností.

Byt však nafúknuť nemožno a potreba vytvoriť v domácnostiach vhodný priestor pre prácu či učenie, či pripraviť na potenciálny prenájom, mnohých ľudí viedla k veľkému upratovaniu. A pre prebytočné veci, s ktorými je ťažké či predčasné sa rozlúčiť úplne, hľadajú bezpečné úložisko.

Segment rastie a má priestor

Segmentu samoobslužných skladov (tzv. self-storage) tak pandémia napomohla k dynamickému rastu. Aj na americkom trhu, kde je tento koncept dlhodobo lepšie usídlený, zaznamenali od začiatku roka 2020 akcie firiem zameraných na samoobslužné sklady, zastúpené v indexe FTSE NAREIT návratnosť približne 84 percent, čo je vysoko nad 20-percentnou návratnosťou širšie zameraného indexu nehnuteľností. Len hodnota akcií tamojšieho trhového lídra, spoločnosti Public Storage, obchodovaných na newyorkskej burze, vzrástla na konci vlaňajška na 374 dolárov. V predpandemickom januári 2020 sa pritom predávali o viac ako 77 percent lacnejšie.

Európsky trh samoobslužných skladov zďaleka nie je taký saturovaný. Na starom kontinente je k dispozícii približne 10,5 milióna štvorcových metrov úschovní. Analýza realitnej poradenskej spoločnosti JLL z roku 2020 pritom opisuje, že 78 percent celého európskeho trhu, alebo 84 percent celkovej plochy úschovní si delí len šesť krajín. Dominantné zastúpenie má pritom Spojené kráľovstvo a za ním Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Nemecko a Nórsko. Trh pritom nemá vysokú mieru koncentrácie. Desať najväčších prevádzkovateľov samoobslužných skladov v Európe obsadzuje len 18,2 percenta ich celkového počtu.

Biznis zvučných mien

Do mozaiky rastového potenciálu malých mestských skladov pre širokú verejnosť zapadá aj ďalší jav, ktorý priniesla pandémia. Vynútené preventívne opatrenia na jednej strane držia ľudí doma, na druhej strane vyprázdnili priestory pôvodne obsadené kanceláriami, gastro prevádzkami, či inými poskytovateľmi služieb.