Príliš veľa byrokracie, znižovanie zrozumiteľnosti legislatívy, aj slabé zapojenie odborníkov z praxe do prípravy dôležitých zákonov. Tiež zložitosť administratívnych procesov a rýchlo sa meniaca legislatíva sú podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) dlhodobo najväčšími problémami pri podnikaní na Slovensku.
Práve tieto dve oblasti sa viac ako 10 rokov v meraniach Eurobarometra umiestňujú na prvých dvoch priečkach, pred problémami s vymáhaním dlhov, daňovými sadzbami, infraštruktúrou či korupciou. Podnikatelia na Slovensku zároveň oveľa negatívnejšie vnímajú obe tieto oblasti ako biznismeni v ostatných členských štátoch EÚ.
„Posledných sedem slovenských vlád vrátane súčasnej vo svojich programových vyhláseniach deklarovali úsilie o ,stabilizáciu podnikateľského prostredia', založenú najmä na ,odstraňovaní neprimeranej administratívnej záťaže'. Zaväzovali sa reformovať byrokraciu, znížiť počet regulácií, zlepšiť podnikateľské prostredie či tvoriť zákony pre ľudí," uviedol ešte v januári tohto roka INESS.
Podnikatelia musia každoročne čítať dlhšie a dlhšie zákony, aby vyhoveli všetkým zákonným podmienkam. Okrem toho musia neustále sledovať novelizácie zákonov a upravovať svoje interné predpisy a procesy.
Nová vláda, staré poriadky
Aj v minulom roku bolo podľa Slovak Business Agency (SBA) častým javom obchádzanie štandardného legislatívneho procesu, napríklad častým využívaním skráteného legislatívneho konania pri prijímania zákonov. To je však určené len na mimoriadne okolnosti a má sa využívať ojedinele. Napríklad ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd.
Nízka kvalita regulačného rámca, jeho nepredvídateľnosť a časté zmeny sú dlhodobým neduhom slovenského podnikateľského prostredia aj podľa názoru Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS).
„Žiaľ, aj nová vláda pokračuje v trende skrátených legislatívnych konaní bez odbornej diskusie a zohľadnenia pripomienok z praxe. Videli sme to napríklad pri koncoročnom rozdávaní peňazí z už aj tak hlboko deficitného rozpočtu a zvyšovania daní, ktoré mali tieto výdavky aspoň čiastočne sanovať,“ spresnil J. Solík pre TREND.
Skutočnosť, že vláda porušuje svoj záväzok z programového vyhlásenia, v ktorom sa prihlásila k dodržiavaniu legislatívneho procesu, potvrdzuje pre TREND aj Martin Vlachynský, analytik INESS. Od svojho nástupu v októbri 2023 doteraz schválil kabinet 17 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. „Takže v tvorbe zákonov sa ide po starom – dôležité zákony vznikajú ,cez noc', nemajú poriadne zanalyzované dopady a podnikatelia majú minimálny priestor sa k nim vyjadriť,“ objasnil analytik.
Časté zmeny legislatívy
Podľa vlaňajšieho prieskumu SBA s názvom Regulačná politika a podnikanie malých a stredných podnikov, až polovica opýtaných mikro, malých a stredných podnikateľov hodnotí transparentnosť prijímania zákonov na Slovensku negatívne (48,9 percenta), pričom 37,7 percenta opytovaných ju hodnotí neutrálne a iba viac ako desatina pozitívne (11,2 percenta).
Vlani bolo pomerne častým javom aj prijímanie zákonov, v rámci ktorých sa schválili pozmeňujúce a doplňujúce poslanecké návrhy k úplne inému zákonu. Takéto legislatívne zmeny s dosahom na podnikateľov sa neraz prijímajú bez možnosti ich účasti. Tí sa s nimi často oboznámia až pri ich schvaľovaní v Národnej rade SR.
Kvalita pripravovaných zákonov súvisí aj tým, že nie všetky návrhy, ktoré sa prerokúvajú a sú schválené na schôdzi parlamentu, podliehajú verejnému pripomienkovaniu. Týka sa to najmä poslaneckých návrhov. SBA preto odporúča zaviesť také princípy schvaľovania legislatívy, ktoré zvýšia ochranu podnikateľov pred nedomyslenými legislatívnymi zmenami, a sprísniť požiadavky na predkladateľov zákonov
Neprehľadná spleť predpisov
Problémom v praxi sú aj časté zmeny legislatívy na poslednú chvíľu. Napríklad niektoré zmeny zákonov, ktoré platia od 1. januára tohto roka, boli schválené tesne pred Vianocami minulého roka a v zbierke zákonov vyšli 30. decembra.
ZPS zároveň pripomína, že aj pri štandardom legislatívnom procese býva zohľadňovanie pripomienok z praxe nedostatočné. Analýzy združenia ukazujú, že pri zmenách najdôležitejších zákonov ovplyvňujúcich podnikanie je akceptovaná len približne jedna z desiatich zásadných pripomienok.
Výsledkom je neprehľadná spleť predpisov, ktoré sa často menia a mnohokrát sú nezrozumiteľné nielen pre podnikateľov, ale aj pre úradníkov, ktorí majú zabezpečiť ich dodržiavanie. Osobitným problémom v praxi je potom aj vymáhateľnosť práva a dodržiavanie zákonných lehôt zo strany úradov.
Ďalšie dôležité správy
