Doteraz topoľčianski vinári ročne predávali od externých dodávateľov len zhruba tritisíc fľašiek vínovice zo svojho vína. Nová vlastná pálenica však ich ponuku posilní až o zhruba tridsaťtisíc pollitrových fľašiek vínovice. Iba technológie do novej pálenice budú pritom podnik stáť zhruba stotisíc eur.

Vhodný ostrejší doplnok

Obchodný riaditeľ vinárstva Samuel Waldner, ktorý je zástupcom novej nastupujúcej generácie topoľčianskych vinárov, pritom hovorí, že vínovica aj po vybudovaní novej pálenice bude pre podnik popri jeho nosnom víne stále iba menším doplnkom. No zároveň hovorí, že investícia do vlastnej vínovice robí z ich firmy komplexnejší podnik, tak ako sa postupne spestrujú aj vinárstva z iných vinársky najvyspelejších častí sveta.

„Myslíme si, že naša nová pálenica je súčasťou prirodzeného vývoja oblasti, kde sa pestuje hrozno a dorába víno. Inšpiráciou nám môžu byť známa francúzska oblasť Cognac alebo rôzne brandy, napríklad aj gruzínskeho pôvodu,“ hovorí S. Waldner.

Na rozdiel od vína, ktoré mimo vinoték či reštaurácií podnik dodáva aj do supermarketov, tak s vínovicou sa chcú Topoľčiančania zamerať hlavne iba na privátnu klientelu a tiež na darčekové predajne a vinotéky. Vínovici chcú takto zachovať vyššiu exkluzivitu. Tiež veria, že nový alkoholický nápoj s vlastnou výrobnou základňou priláka do Topoľčianok aj viac turistov. Degustácie pre návštevníkov vinárstva sú totiž preň tiež dôležitou súčasťou jeho biznisu.

S.Waldner tiež uisťuje, že vo svojej pálenici bude podnik vínovicu vždy striktne vyrábať iba z vína. Nepôjde teda len o sekundárny produkt z výliskov hrozna, ako sa vyrába napríklad známa talianska grapa. „Pálením z vína, prekvasené zo stopercentného muštu vnikajú intenzívnejšie a aj odrodovo charakteristickejšie vínovice,“ dodáva S.Waldner.

Na vrchol sektora

Celkové tržby podniku po postupnom raste pritom dosahujú už 18 miliónov eur a to na čisté zisky dlhšie dokáže premieňať až každé siedme získané euro. Predvlani podnik napríklad zarobil 2,6 milióna eur. Ostatné tuzemské vinárstva sa k takejto ziskovosti neblížia ani len zďaleka.

Štyria zakladatelia podniku Milan Waldner, Vladimír Strieženec, Karol Kríž a Vladimír Kukla pritom podnik po novembrovej revolúcii preberali len ako menšiu filiálku veľkého nitrianskeho vinárskeho podniku, v ktorom za socializmu sami pracovali. No zatiaľ čo mnohí privatizéri veľkých socialistických vinárskych podnikov už z mapy domáceho vinárstva dávno zmizli či padli na oveľa menšie výkony, oni svoj kedysi menší podnik posunuli na samotný vrchol brandže.

Ešte väčšou vinárskou firmou s 26-miliónovými tržbami tu síce je seredský Hubert J.E. v rukách nemeckej spoločnosti Henkell & Söhnlein, no jeho biznis stojí na sektoch a tiché vína sú pre neho iba doplnkom.