Usporiadanie vzťahov k majetku do budúcnosti ako aj pre prípad smrti nie je témou len pre bohatých ľudí, ale pre každého, komu sa zdá dedičské právo príliš obmedzujúce. Rovnako dôležité sú však majetkovo-právne vzťahy pre rodinné firmy, ktoré stoja pred otázkou generačnej výmeny. Uľahčiť prechod majetku na deti či iné vybrané osoby by mal umožniť zákon o nadáciách a nadačných fondoch z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý momentálne čaká na nový parlament.
„Dedičské právo na Slovensku je príliš skostnatené, napríklad v tom, že neumožňuje opomenúť nezodpovedné deti ako zákonných dedičov. Možné je síce vydedenie, ale to až pri splnení určitých podmienok,“ hovorí pre TREND advokát Jozef Semančín z advokátskej kancelárie Semančín & Partners.
V prípade prevodu firemného majetku dochádza na Slovensku dlhodobo k situácii, že rodičia, ktorí chcú firmu previesť na deti, môžu firmu darovať alebo predať počas života, ale ak je firma zle spravovaná, majú veľmi obmedzené možnosti, ako ju dostať naspäť. V prípade predaja firiem založených či nadobudnutých po roku 2004 by z príjmu získaného predajom museli rodičia navyše zaplatiť daň.
Nástroj, ktorý pomáha jednotlivcom a rodinám urovnať si majetkové vzťahy, sa v Česku nazýva nadačný alebo zverenecký fond, v anglosaskom práve ide o trusty. Advokáti J. Semančín a Karol Nagy zo Semančín & Partners pre TREND hovoria o prínosoch zatiaľ neschváleného zákona, ako aj o veciach, ktoré by v ňom bolo vhodné upraviť.
Hlavnou výhodou, na ktorej sa obaja zhodujú, je to, že zakladateľ nadačného fondu môže vďaka nemu navrhnúť také riešenie majetkových vzťahov, ktoré zodpovedá jeho životnej potrebe či rodinnej situácii. „Podmienky používania majetku či jeho distribúcie však treba presne vymedziť v zakladateľskej listine,“ pripomína K. Nagy. Faktom je, že vložením majetku do fondu prestáva byť pôvodný vlastník jeho majiteľom.
Nový zákon by mal umožniť distribúcia majetku podľa schopností a záujmov beneficientov. Čo to znamená rozmenené na drobné?
Jozef Semančín: Zoberme si ako príklad zakladateľa firmy, ktorý má dvoch synov, z ktorých jeden je umelec, pričom nemá záujem venovať sa biznisu, a druhý vyštudoval ekonómiu a k otcovej firme vždy inklinoval. Na stole je preto otázka, ako zabezpečiť spravodlivé a zmysluplné rozdelenie majetku medzi synov inak než prostredníctvom dedičského konania, v ktorom by bolo neefektívne firmu rozdeliť.
Zakladateľ spoločnosti sa môže rozhodnúť, že celý svoj majetok vrátane firmy vloží do nadačného fondu. Brat-ekonóm sa stane riaditeľom firmy, pričom časom na neho môže firma prejsť aj majetkovo. Brat-umelec, aby nebol opomenutý, bude dostávať v pravidelných intervaloch vopred stanovené výnosy z nadačného fondu generované napríklad aj ziskom spomínanej firmy.
Rodinná firma z Bystrice začínala v kočikárni. Synovia sa pre firmu vzdali kariéry športovcov
Aké sú ďalšie výhody inštitútu nadačného fondu?
JS: Primárne ide o to, že človek, ktorý majetok vytvoril a celé roky ho multiplikoval, si nad nakladaním s ním môže udržať kontrolu takpovediac aj po smrti. A to tým, že presne stanoví podmienky, kto a za akých okolností z neho bude benefitovať. Tento prístup je typický z anglosaského práva – ak urobíš to, čo poviem, alebo sa zdržíš nejakého konania, tak niečo dostaneš.
Je to v protiklade s uhorským dedičským právom a jeho tradíciou, pre ktoré zjednodušene platilo, že majetok dostaneš automaticky, pokiaľ ťa nevydedím. K distribúcii majetku tak môže dôjsť napríklad pravidelne ročne, prípadne po uplynutí určitej doby alebo po splnení nejakej podmienky – dosiahnutia plnoletosti, založenia si rodiny, podstúpenia protidrogového liečenia či nenastúpenia do armády.
Má zmysel založiť si nadačný fond len pre prípad vysporiadania si majetkových vzťahov v prípade úmrtia?
Karol Nagy: Možnosti sú širšie ako len pre prípad úmrtia. Nadačný fond dokáže pomôcť aj v situáciách, keď napríklad plánuje majiteľ firmy odísť do „dôchodku“ a ešte predtým si chce odskúšať či bude jeho dieťa schopné riadiť firmu. Môže teda ísť o určitú prechodnú fázu, samozrejme za podmienky, že túto svoju firmu zakladateľ vloži do nadačného fondu.
Ak by zakladateľ firmy nebol s jeho výkonom spokojný, tak sa môže rozhodnúť zmeniť zakladateľskú listinu fondu a svojmu potomkovi zabezpečiť iný typ benefitov z firmy a samotné riadenie firmy by prenechal inej osobe. Alebo naopak, v prípade, ak sa syn osvedčí, tak v nadačnej listine môže napríklad uviesť, že do piatich rokov od založenia fondu na neho môže správca previesť obchodný podiel firmy z fondu.
Tu treba podotknúť, že každý nadačný fond musí mať správcu, ktorý sa riadi pokynmi pôvodného vlastníka majetku spísanými v zakladateľskej listine. Správca v takomto prípade realizuje aj kontrolu nad potomkom, ak by tento zotrvával v riadiacej pozícii firmy vloženej do fondu.
Je nadačný fond určený aj pre menej majetných ľudí či nepodnikateľov?
KN: Nadačný fond si môže zriadiť ktokoľvek, kto vlastní určitý majetok, aj človek, ktorý vlastní napríklad len dom či byt. V zakladateľskej listine totiž môže presne určiť podmienky, za akých sa budú benefity z týchto nehnuteľností plynúce rozdeľovať medzi beneficientov. Napríklad môže povedať, že dcéra môže bývať v byte, ale nesmie opustiť natrvalo republiku alebo, že sa musí korektne správať k svojim súrodencom.
A ak takúto podmienku nesplní, tak jej automaticky zanikne benefit súvisiaci s nehnuteľnosťou. Potreba zriadiť si nadačný fond totiž nesúvisí s výškou majetku, ale čisto s osobnou potrebou usporiadať si vzťahy v rodine či vo firme alebo napríklad zachovať majetok nerozdrobený.
JS: Takéto podmienky je však potrebné precízne a správne v nadačnej listine a v štatúte formulovať, aby neboli posúdené, že sú v rozpore s dobrými mravmi,
Môže si pôvodný majiteľ ponechať vo fonde nejakú funkciu a mať tak dosah na majetok aj po jeho vzdaní sa v prospech fondu?
JS: Fond môže mať viacero orgánov – sú nimi správca, správna rada, dozorná rada či revízor. Jediným povinným orgánom v rámci navrhovaného slovenského zákona je správca. Zjednodušene, návrh zákona neumožňuje kumuláciu funkcií. V zásade by mohol byť pôvodný vlastník majetku správcom fondu.
Majetok by mu síce nepatril, ale dohliadal by naň. Mohol by mať právo vystupovať aj ako spoločník firmy, ktorá by bola do fondu vložená, a tým pádom aj odvolávať jej vedenie. Alebo by mohol byť v dozornej rade podniku, ktorý spadá pod fond a cez ňu kontrolovať kroky potomka na čele firmy.
Z tejto pozície by ho však odvolať nemohol. To by mohol len správca fondu. Mnoho fondov však vzniká práve pre prípad smrti zakladateľa, takže s jeho prítomnosťou nepočítajú.
- Nadačné vlastníctvo v rôznych jurisdikciách
V Spojenom kráľovstve existujú na ochranu a distribúciu majetku trusty. Majetok sa vkladá do fondu, ktorý je vo vlastníctve správcu. Ten ním môže plne disponovať, musí sa však riadiť podmienkami, ktoré stanovil zakladateľ v nadačnej listine. Trust nemá právnu subjektivitu. V Česku sa majetok vyčlení do nadačného alebo zvereneckého fondu. Zverenecký fond nemá právnu subjektivitu, majetok v ňom je bez vlastníka. Nadačný fond právnu subjektivitu má a je tým pádom vlastníkom majetku. Podľa navrhovanej slovenskej právnej úpravy má mať fond právnu subjektivitu a majetok, ktorý je do neho vložený sa tak stáva majetkom fondu.
Je možné vložiť do fondu akýkoľvek majetok?
KN: Do fondu možno vložiť akýkoľvek majetok Samozrejme v súvislosti s prípadnými neskoršími exekúciami zakladateľa fondu je možné rozporovať vloženie určitého majetku do fondu. Ten, kto by chcel vklad napadnúť na súde, by však musel preukázať, že majetok bol do fondu vložený za účelom vyhnutia sa exekúcii. Takýmto spôsobom je možné odporovať vklad tri respektíve šesť rokov dozadu.
Ak by vklad majetku do fondu nebol napadnutý na súde, tak prípadná exekúcia zakladateľa fondu by prebehla len na tom majetku, ktorý do fondu nevložil. Aj toto je jeden z benefitov vloženia majetku do nadačného fondu, to jest, že do nadačného fondu vložený majetok by nemohol byť postihnutý neskoršou exekúciou.
Môže si byť zakladateľ fondu istý, že jeho majetok bude distribuovaný presne podľa jeho želania? Nemôže do toho zasiahnuť napríklad štát?
JS: Slovenský právny poriadok v rámci zákona o nadáciách z roku 2002 obsahuje klauzulu, podľa ktorej súd môže zrušiť verejnú nadáciu napríklad na základe podnetu ministerstva spravodlivosti alebo osoby, ktorá osvedčí svoj právny záujem na jej zrušení.
Môže ísť o nespokojných dedičov. To by sa vzťahovalo aj na nadačné fondy, my sme však za to, aby boli spod tejto klauzuly vyňaté. Ide o súkromnú dispozíciu s majetkom, s ktorou nie všetci musia byť spokojní a preto by mal štát do nej minimálne zasahovať.
Aké podmienky by mohli k takému niečomu viesť?
JS: Štandardným dôvodom zrušenia nadácie môže byť napríklad naplnenie účelu, na ktorý bola založená. Alebo, naopak, nemožnosť naplniť účel, na ktorý bola založená. K nedobrovoľnému zrušeniu zo strany štátu môže prísť vtedy, ak napríklad nadácia zabudne uložiť výročnú správu do zbierky verejných listín alebo ak sa v nej aspoň rok nevykonáva žiadna činnosť. A v tom vidíme problém.
Pretože nečinnosť môže nemusí byť úplne neštandardná situácia. Ak majiteľ rozhodne, aby bol jeho deťom vyplatený benefit z nadačného fondu po dovŕšení ich osemnástich narodenín, tak je prirodzené, že až do tohto veku sa nebudú v nadácií diať žiadne významné kroky okrem jej správy. Už len možnosť, že do štruktúry môže vstúpiť súd, lebo nespokojný potomok dá podnet, nie je v poriadku. Mala by byť limitovaná.
Môže sa fond zrušiť aj sám?
JS: Áno, môže. O zrušení fondu môže rozhodnúť aj niektorý z jeho orgánov, napríklad správca alebo správna rada, ale musí to byť jasne určené v zakladateľskej listine, že za akých podmienok je to realizovateľné. Listina musí obsahovať aj presnú informáciu o tom, čo treba urobiť s majetkom v prípade likvidácie. Napríklad nadácia vznikla za účelom podpory futbalového klubu, ktorý však zanikol.
Otázka znie, ako treba naložiť so zostávajúcim majetkom v nadačnom fonde. Alebo dieťa, ktorému mali byť vyplácané benefity umrie pred dovŕšením osemnásteho roku. Na to všetko treba myslieť. Ak je to stanovené v zakladateľskej listine, majetok môže byť prevedený na zakladateľa naspäť alebo môže byť beneficientom nejaké združenie, napríklad môžu byť umelecké predmety darované pre múzeum.
- Jozef Semančín & Karol Nagy
Jozef Semančín
Je riadiacim partnerom advokátskej kancelárie Semančín & Partners. Vyštudoval Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Univerzitu v Cambridgi v Spojenom kráľovstve. V oblasti práva a advokácie má dvadsaťročnú prax.
Karol Nagy
Vyštudoval právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Advokátsku prax vykonáva už štrnásť rokov.
Významnú úlohu vo fondoch zohráva správca. Ako je na tom slovenská právna úprava?
KN: Práve v otázke problematiky správcu ide naša právna úprava ešte ďalej než česká. V českom právnej úprave sa hovorí len o tom, že správca má povinnosť držať a spravovať majetok. Naša úprava dodáva, že má postupovať s odbornou starostlivosťou, pri rozhodovaní si ma zadovážiť všetky dostupné informácie – napríklad pri predaji zlata či akcií – a zároveň podľa nich postupovať, aby nespôsobil na majetku škodu.
Rovnako sa má vyhýbať konfliktom, aby neuprednostňoval niektorého z beneficientov. Za dôsledky svojho konania zodpovedá objektívne, čo znamená automaticky, ak boli výsledkom jeho konania. Ak spôsobí škodu, musí ju nahradiť. Zodpovedný nie je, ak konal odborne a v dobrej viere. Zakladateľ fondu a jeho beneficienti sú tým pádom výraznejšie chránený než v Česku.
Súčasťou ochrany majetku býva niekedy aj to, že pri zmene politickej situácie, je prevedený do cudziny. Ako je to u nadačných fondov?
KN: K tomuto kroku sa dá uchýliť v prípade, ak sa výrazným spôsobom schyľuje k zmene podmienok v štáte a správca, ktorý má za úlohu chrániť majetok ho môže presunúť do inej krajiny. Môže sa tak stať vytvorením fondu v cudzine alebo prostredníctvom iného nástroja. V Spojenom kráľovstve existujú takzvané reverzné fondy, teda existuje tu možnosť zrušiť fond.
Správca však má aj možnosť presunúť fond inam, ak hrozí napríklad zmrazenie majetku. Ide teda o úkony v prospech uchovania majetku a v záujme beneficientov. V Česku a na Slovensku by malo byť rovnako možné zrušiť fond, ak je to v nadačnej listine, a presunúť majetok do zahraničia.
Ďalšie dôležité správy
