Mínové polia pri Prvej pomoci plus sú odhalené. Peniaze od štátu len s obmedzeniami

Už pár dní, konkrétne od 9. novembra, sa možno uchádzať o kompenzácie z projektu rezortu práce pod vedením ministra Milana Kraniaka s názovom Prvá pomoc plus. V tomto čase už začali úrady práce posielať doterajším žiadateľom o pomoc nové dodatky, a to buď elektronicky, alebo poštou. Štát síce zvýšil sumu jednotlivých príspevkov, ale pri niektorých zmenil podmienky nároku na ne. Mnohých firmám to poriadne komplikuje život.

Rezort práce zmenil podmienky

Kto predtým žiadal o finančný príspevok od štátu, musel mal podpísanú dohodu s úradom práce. Rovnako to bolo aj u žiadateľov v rámci opatrení 1 (príspevok na náhradu mzdy zamestnanca), 3A a 3B (príspevok na mzdu zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta aj pri prerušení či obmedzení činnosti, alebo pri poklese tržieb), avšak u nich sa uzatvára nový dodatok k dohode.

Zamestnávatelia, ktorí žiadajú o príspevky v rámci týchto opatrení, musia podávať žiadosť i výkazy už len elektronicky cez portál Slovensko.sk, nie ako predtým emailom cez úrady práce. Ak následne úradník zistí v žiadosti či vo výkaze nedostatky, žiadateľ dostane do elektronickej schránky výzvu na doplnenie údajov a má 5 pracovných dní na opravu či doplnenie. 

Financie na túto pomoc sú čerpané zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu v sume 1 382 500 000 eur. Prečo došlo k takejto nečakanej zmene podmienok? Ako pre TREND hovorí Veronika Pažičová, hovorkyňa rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, predchádzajúci spôsob zasielania výkazov neumožňoval plný a automatizovaný presun údajov zo žiadostí a výkazov do systémov.

„V súčasnosti, zároveň aj do budúcnosti, je pre vykonateľnosť opatrení nevyhnutné zabezpečiť taký spôsob administrácie žiadostí, aby došlo k minimalizácii nevyhnutných ľudských zdrojov a kontaktov s klientami,“ dodáva hovorkyňa.

Situácia sa opäť skomplikovala

Štát tak chce mať jednoznačne identifikovaného žiadateľa a to cez prihlásenie sa cez štátny portál dosiahne, myslí si Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa pre mzdy, dane a účtovníctvo Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) a podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Spolu.

„Neviem však, prečo toto nie je potrebné rovnako pri opatreniach pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), kde ešte stále ostala možnosť zasielať podklady aj e-mailom, výnimočne i poštou či osobne. Situácia sa skomplikovala aj pre mňa a mojich klientov,“ objasnila.

Ocenila však, že na podávanie výkazov za október je predĺžená lehota až do 31. januára budúceho roka. Tí podnikatelia, ktorí ešte doteraz nekomunikujú cez portál Slovensko.sk so štátom elektronicky, majú pár týždňov na to, aby si túto povinnosť splnili, ak chcú získať financie od štátu.

Dve odhalené míny v praxi

Žiadatelia musia pri nových opatreniach Prvá pomoc+ myslieť tiež na viacero „nášľapných mín“, ktoré sa v praxi objavili v predchádzajúcich dňoch. Pri opatreniach číslo 1 a 3 sa napríklad uvádza, že štát preplatí 80 percent z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 1 100 eur. 

V praxi pri vypĺňaní elektronického výkazu však nesedí vzorec výpočtu cez elektronický formulár, uvádza J. Lukačovičová.  Konkrétne, pri správnom vyplnení priemernej mzdy, hodín prekážok v práci a percent odvodov za zamestnávateľa, konečný výsledok nesedí a nerovná sa celkovej cene práce.

Ako to reálne vyzerá v praxi? Napríklad pri zamestnancovi, ktorý je celý mesiac na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa a má hrubú mzdu 1 000 eur, je jeho celková cena práce 1 352 eur. Príspevok by mal byť z tejto sumy 80 percent, teda 1081,60 eura. Hranica maximálnej sumy je pritom 1 100 eur. V elektronickom výkaze však svieti suma 865,28 eura. Ústredie práce už avizovalo, že uvedený problém preveruje.

Druhá mína sa môže skrývať v opatrení číslo dva, teda ide o podporu pre SZČO, ktoré v čase pandémie uzatvorili alebo zakázali prevádzky, alebo ktorým poklesli tržby. Žiadateľ však musel byť nemocensky a dôchodkovo poistený (povinne aj dobrovoľne) v období do 30. júna tohto roka a poistenie trvalo aj po tomto dni, prípadne mu táto povinnosť vznikla po 1. júli 2020.

„Ak teda niekomu z podaného daňového priznania v čase do 31. marca 2020 nevznikla povinnosť platiť  povinné odvody do Sociálnej poisťovne, ale dobrovoľné poistenie si nestihol uzatvoriť od 1. júla, má jednoducho smolu,“ objasňuje na záver J. Lukačovičová. Nárok na príspevok z opatrenia číslo 2 nebude mať. 

Verejný portál potrebuje zásadné zmeny

Pre zainteresovaných je podľa J. Lukačovičovej problémom aj obmedzenie mobility v čase pandémie v rámci núdzového stavu, pričom účtovníci sa tak stávajú pracovníkmi v prvej línii, kým sa systém rozbehne.

„Aj keď sú mnohí zamestnávatelia počítačovo zdatní, práca s portálom Slovensko.sk nie je vždy jednoduchá,“ dodáva J. Lukačovičová a pokračuje: „Zamestnávatelia, štartujte a oprašujte svoje občianske preukazy a elektronické schránky ak doteraz zapadali prachom zabudnutia. Nastáva ich veľká chvíľa, ak chcete žiadať o príspevky!“   

Portál verejnej správy Slovensko.sk by potreboval mnohé zásadné zmeny, mnohým podnikateľom komunikácia s ním robí nemalé ťažkosti už pár rokov. Rezort práce sa bráni, že nie je jeho správcom ani prevádzkovateľom, a teda nemá žiadny dosah na zmenu či vylepšenie jeho funkcionalít.

„Pri využívaní elektronických komunikačných prostriedkov máme povinnosť využívať spoločné moduly Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS). Preto sú formuláre na elektronické podania žiadostí a výkazov na opatrenia pomoci 1, 3A a 3B zverejnené na portáli Slovensko.sk,“ dodáva V. Pažičová pre TREND.

Hovorkyňa rezortu práce nepredpokladá, že pôjde o skomplikovanie podania, navyše, mnohé firmy už takto fungujú. V súčasnosti už majú e-schránku povinne aktivovanú na elektronické doručovanie okrem orgánov verejnej moci aj právnické osoby zapísané v obchodnom registri (od 1. júla 2017)  a vybrané právnické osoby v ňom nezapísané (od 1. júna 2020).

Komunikácia prioritne elektronicky

Jedna vec je teoretická snaha štátu, aby podnikatelia komunikovali s ním elektronicky, na druhej strane vznikajú pochybnosti o tom, do akej miery portál v skutočnosti plní svoju praktickú funkciu a reálne aj firmám či občanom pomáha. Ešte koncom minulého roka mimoparlamentná koalícia Progresívne Slovensko-Spolu upozornila, že veľkým problémom bolo podpisovanie dodatkov, ktoré zvýšili cenu portálu z pôvodných 19,3 miliónov eur na 53 miliónov eur. 

Aj keď právnické osoby majú svoju elektronickú schránku na portáli Slovensko.sk aktivované už pred tromi rokmi, veľké množstvo podnikateľov do nej ešte nikdy nevstúpilo, ani si ju nekontroluje, čo podľa Štěpána Štarhu, partnera advokátskej kancelárie Havel & Partners, často vedie k vážnym následkom pre ich podnikanie.  

„Podnikatelia si totiž často neuvedomujú, že komunikácia s úradmi a súdmi prebieha v drvivej väčšine prípadov primárne elektronicky, a to obojsmerne. Do elektronických schránok im sú automaticky doručované napríklad aj súdne rozhodnutia. Ak na takéto rozhodnutie podnikateľ včas nezareaguje, lebo si elektronickú schránku pravidelne nekontroluje, výsledkom môže byť automatická prehra v takomto spore ešte skôr, ako sa o ňom podnikateľ vôbec dozvie.“

Komplikované a neintuitívne systémy 

Veľa užívateľov portál verejnej správy Slovensko.sk však nevyužíva podľa slov Š. Štarhu z troch zásadných dôvodov.

„Na samotný prístup do schránky Slovensko.sk je potrebné vlastniť nielen elektronický občiansky preukaz, ale aj viacero programov, ktorých inštalácia vyžaduje istú mieru počítačových zručností. Špeciálne inštalácia certifikátov do počítača nie je vždy úplne jednoduchá,“ objasňuje s tým, že aj samotné dohľadanie služby je veľmi často komplikované a neintuitívne. Situácii neprospievajú ani časté chyby systému.

Podnikateľom zo zahraničia chýba dôsledný preklad informácií aspoň do anglického jazyka. Teda, túto podporu systém síce umožňuje, ale obsah dát je preložený minimálne. Napríklad k už spomínanej elektronickej žiadosti o príspevok alebo zaslanie výkazu na príslušný úrad práce sa cudzinec bez znalosti slovenčiny nedostane.

Oveľa komplikovanejšia situácia je však podľa Š. Štarhu pre zahraničné spoločnosti, ktorých štatutári často nie sú občanmi Slovenska. Tí si buď musia vybaviť osobne na polícii tzv. alternatívny autentifikátor (karta s čipom) alebo vyplniť osobitný formulár a splnomocniť inú osobu, napríklad slovenského občana s občianskym preukazom s čipom.  Takáto žiadosť sa posiela Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Na portál verejnej správy sa ale môžu prihlásiť niektorí zahraniční štatutári priamo aj cez ich zahraničné občianske preukazy, napríklad z Česka či Nemecka. Samotný vstup do e-schránky pritom nie je pre občanov Slovenska nijako náročný. Vyžaduje elektronický občiansky preukaz, čítačku kariet a určitú mieru počítačovej gramotnosti pri inštalácii viacerých programov.