Michal Mašek: Skúsme neurobiť z geotermálnej energie ďalšiu premrhanú šancu

Spoločnosť PW Energy pripravuje na Slovensku výstavbu prvých dvoch geotermálnych elektrární. Pre projekt v blízkosti Žiaru nad Hronom už získala aj strategického partnera, v prípade prešovského zámeru je zatiaľ v rokovaniach. V oboch prípadoch sa počíta s výrobou zelenej elektriny a využitím zostatkového tepla z viacerých geotermálnych vrtov v hĺbke okolo 3,5 až 4 kilometre. V prvej etape by mali mať geotermálne strediská v Lovči aj Ľuboticiach inštalovanú kapacitu okolo 6,5 MWe, čo zodpovedá produkcii elektriny pre zhruba 20-tisíc domácností. O aktuálnom stave projektov, potenciáli rozvoja geotermálnej energie na Slovensku, ale aj odstraňovaní prekážok a zatraktívnení odvetvia pre investorov TREND hovoril s Michalom Mašekom, projektovým manažérom PW Energy.

Projekt PW Energy pri Prešove prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Bude teda v Ľuboticiach stáť prvá slovenská geotermálna elektráreň?

Áno, robíme všetko pre to. Po ukončení procesu EIA sme získali záverečné administratívne povolenie, ktoré nás oprávňuje začať s vrtnými prácami. Samozrejme, súbežne s tým je pre nás dôležité zabezpečiť spolufinancovanie projektu s využitím európskych grantových schém. Túto podporu avizovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, výzva mala byť spustená začiatkom tohto roka, no vyzerá to, že sa tak stane až v roku budúcom.

Geotermálna elektráreň je u nás relatívne nový pojem. Čo zaujíma najviac ľudí v regióne, keď im projekt predstavujete?

Prirodzene otázky smerujú najmä k tomu, aký úžitok a benefity im má projekt priniesť. Vymenovať sa pri tom dá viac vecí, no zdôrazňujeme najmä tú základnú – ide o miestny, bezpečný, čistý a cenovo dlhodobo stabilný energetický zdroj, ktorý nie je závislý od vývoja na komoditných trhoch či geopolitického vývoja. Benefitov, ktoré z toho vyplývajú pre obyvateľov, je mnoho a spoločne vytvárajú podmienky na celkový ekonomický rast regiónu.

So zástupcami samospráv ste cestovali do nemeckého Holzkirchenu, kde už geotermálna elektráreň funguje. V čom je podobná vášmu zámeru?

Zariadenie v Holzkirchene má rovnakú technológiu, s akou počítame v našich projektoch. Ide o Organický Rankinov cyklus, ktorý horúcu geotermálnu vodu z podložia využíva na ohrev pracovnej kvapaliny v sekundárnom okruhu, vďaka čomu vzniká para roztáčajúca turbínu generátora. Parametre geotermálneho zdroja, ktorý máme pri Prešove, sa veľmi podobajú na tie v Holzkirchene, ako napríklad teplota vody okolo 140 až 150 stupňov Celzia na ústí vrtu. Dá sa tu teda odpozorovať, ako takáto elektráreň vyzerá, čo zahŕňa jej prevádzka a aký má vplyv na okolie. Aj pri debatách s miestnymi obyvateľmi si všetci projekt len pochvaľovali.

Pri hlbinných vrtoch sa výsledok ani parametre nedajú určiť vopred s istotou. Môže sa stať, že pri Prešove bude voda chladnejšia, prípadne teplejšia, respektíve, že by jej nebolo dostatok?

Rozvoj všetkých geotermálnych projektov je spojený s určitým rizikom, až pokým sa nevykoná samotný vrt. Existujú však pokročilé prieskumné metódy, ktorými je možné toto riziko výrazne znížiť. Využili sme ich aj my, vďaka nim poznáme hydrogeologické podmienky v danom území veľmi dobre. Podrobná práca s dátami, terénny prieskum, seizmické merania, to všetko nám umožnilo detailne spoznať štruktúrne zloženie podložia v prieskumnom území. Vďaka tomu sme si mohli potvrdiť, že podmienky na využívanie geotermálnej energie sú pri Prešove, ale aj Žiari nad Hronom nadpriemerné. V Prešove máme ešte jednu čerešničku, ide o dáta z konkrétneho realizovaného vrtu v minulosti, ktorý dosiahol hĺbku viac ako 3-tisíc metrov a preukázal teploty aj výskyt vôd priamo v tejto oblasti Prešov preto možno už teraz považovať za objavený zdroj.

Je takýchto oblastí na Slovensku viac?

Najlepšie sú na tom oblasti Panónskej panvy, na Slovensku územia Východoslovenskej a Podunajskej nížiny. Tu je nadštandardný geotermický gradient, teda stúpanie teploty s hĺbkou. V týchto oblastiach teplota v zemi rastie o 40 a viac stupňov Celzia na jeden kilometer, výnimočne až okolo 60 stupňov. Prítomnosť vody a dostatočná teplota sú dva základné parametre, ktoré lokalitu predurčujú na využívanie geotermálnej energie, pričom vyššia teplota je určujúcim faktorom pre umožnenie výroby elektriny. Odhadnúť teplotu v danej hĺbke vieme dnes pomerne spoľahlivo, problematickejšie to býva s vodou, ktorej výskyt sa dá bezpečne potvrdiť iba realizáciou vrtu. Perspektívnych oblastí, ktoré na Slovensku spĺňajú obe spomínané podmienky a sú vhodné na rozvoj, je minimálne 31. Niekoľko z nich má postačujúce podmienky aj na výrobu elektrickej energie.

V akom stave je váš druhý zámer pri Žiari?

Je v poslednej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie. Dúfame, že sa čím skôr sfinalizuje, lebo tento proces beží bezmála 900 dní, čo je naozaj pridlho. 

Pri tomto projekte ste ohlásili partnerstvo s SSE Holding (SSE). Ako to zámer ovplyvnilo?

Nijako sa nezmenil, cieľom je naďalej výroba zelenej elektriny z geotermálnej energie, jej dodávka do siete a prípadné využitie zostatkového tepla. Vstup významného partnera, ktorý je skúsený v oblasti energetiky, len potvrdzuje, že projekt je pripravený na vysokej úrovni a má veľký potenciál.

V SSE má podiel aj štát, znamená to, že sa začína viac zaujímať o rozvoj geotermálnej energie?

Manažérsku kontrolu má väčšinový akcionár EPH. Záujem štátu je všeobecne prinajmenšom otázny, hoci nejaké lastovičky vidíme, ako napríklad oživenie geotermálneho projektu pri Ďurkove. Problém však je, že zo všetkých avizovaných legislatívnych zmien a podporných nástrojov, ktoré by geotermálne odvetvie ako také pomohli naštartovať, sa zatiaľ nič nepretavilo do praxe. Zo strany štátu to chce rozhodne viac, s podporou obnoviteľných zdrojov celkovo zaostávame.

Partnerovi ste otvorení aj pri prešovskom projekte?

Áno, aktívne komunikujeme s veľkými energetickými spoločnosťami, ktoré okrem kapitálu majú pridanú hodnotu aj vo forme know-how či prítomnosti v regióne.

Menšinovo do PW Energy vstúpila aj skupina WOOD & Company. Otvára to ďalšie možnosti pre vaše projekty?

Skupina má okrem iného záujem rozvíjať odvetvie obnoviteľných zdrojov energie, zároveň si dlhodobo  vyberá projekty, ktoré majú nielen ekonomický potenciál, ale spĺňajú aj ekologické princípy. Z tohto pohľadu dáva spojenie s WOOD & Company a ich vstup ako minoritného akcionára do projektu geotermálnych elektrární zmysel.

Financovanie nákladných geotermálnych vrtov má rôzne podoby. Čo sú zdroje, ktoré sa na to dajú najefektívnejšie využiť?

Najlepší spôsob zostáva v podobe feed-in tariffu, teda podpora výroby elektrickej energie doplatkom. Systém fungoval aj na Slovensku, ale zrušil sa. Projekty obnoviteľných zdrojov pomáha financovať tým, že dlhodobo garantuje investorovi stabilný príjem pri výrobe elektriny. Je to faktor, ktorý projektom umožňuje jednoduchšie získať napríklad bankové financovanie a ľahší prístup k úverom s nižšími sadzbami. Alternatíva, ku ktorej sa priklonilo aj Slovensko, je investičná podpora, spravidla naviazaná na cezhraničné grantové schémy. Získať ju však pre geotermálne vrty, ktorú nesú určité riziko, nie je vždy jednoduché. Preto investor, ktorý má záujem o rozvoj, musí mať pripravený určitý kapitál, na pôžičku totiž nie vždy dosiahne.

Upozorňovali ste, že na Slovensku je sťažené financovanie geotermálnych projektov z prostriedkov EÚ. Avizovaná výzva v Programe Slovensko a súvisiace zmeny znamenajú, že sa pre investorov táto možnosť sprístupní?

Na Slovensku de facto nebolo možné dlhé roky čerpať prostriedky na hlbinné geotermálne projekty, pretože výdavky na prieskumný vrt neboli medzi oprávnenými. Ministerstvo už potvrdilo, že budú dostupné financie konečne aj na geologický prieskum a realizáciu vrtov, problémom je, že zatiaľ to nie je aktivovaná forma podpory a výzvy meškajú už rok. Programové obdobie sa nazýva 2021 až 2027, je rok 2023 a výzvy stále nie sú...

O akej návratnosti investície hovoríme pri geotermálnej elektrárni?

Optimisticky je to desať rokov.

No bez prevádzkovej či investičnej podpory to investorovi nedáva zmysel.

Ťažko, keďže výroba elektrickej energie z geotermálneho zdroja respektíve obnoviteľných zdrojov je objektívne nákladnejšia. Práve preto je nevyhnutná určitá forma podpory, napríklad v podobe spomínaného feed-in tariffu, ktorý je najúčinnejšou formou podpory rozvoje projektov OZE. Inak je to ale pri získavaní a využívaní tepla z geotermálnej energie, to dávalo ekonomický zmysel už pred krízou. Takéto projekty máme aj na Slovensku, ťažia z toho, že prevádzka a výroba takéhoto zdroja je relatívne lacná a stabilná, čo umožňuje nezvyšovať ceny pre domácnosti. Naopak tým pripojeným povedzme na plyn sa v uplynulom období zvyšovali dramaticky a vieme, že aj v nadchádzajúcom období to bude veľmi citeľné pre koncových odberateľov.

Pri pohľade z druhej strany by projektom na výrobu elektriny a celkovo odvetviu pomohlo zníženie vstupných nákladov. Je to možné dosiahnuť v dohľadnej dobe?

Množstvo firiem a startupov po celom svete sa o to snaží. Technológie napredajú a je otázkou zrejme len krátkeho času, kedy aj hĺbenie vrtov dokáže ľudstvo zefektívniť a zlacniť. Jeden z konceptov rozvíja aj slovenská spoločnosť GA Drilling, ktorá počíta s tavením hornín v podloží horúcim plazmovým oblúkom. Motivácia týchto spoločností je obrovská, keďže v zemskej kôre máme prakticky nevyčerpateľné zásoby tepla, ktoré môžu slúžiť desaťtisíce, ba aj státisíce rokov a je len na nás, či ich dokážeme využiť. V prospech geotermálnej energie hovorí aj to, že ide o tzv. základný zdroj, ktorý nespôsobuje výkyvy v sieti. V tomto má teda výhodu oproti fotovoltike či veterným elektrárňam, ktoré sú závislé od toho, či svieti slnko respektíve fúka vietor.

Veľký Meder, Šaľa, Galanta či Sereď vykurujú bytové domy vďaka geotermálnej energii, v cenových porovnaniach vidno, že domácnostiam sa účty zásadnejšie nezvyšovali. Je to cesta aj pre ďalšie slovenské mestá?

Určite áno, je to vhodné riešenia z hľadiska stability cien aj znižovania emisií. Cena tepla sa skladá z fixnej a variabilnej zložky. Zjednodušene, fixná zložka predstavuje náklad na výstavbu zariadenia a variabilná náklady na prevádzku. Pri systémoch využívajúcich fosílne zdroje je veľkou nákladovou položkou vo variabilnej zložke cena paliva. Keď teda skokovo stúpala cena plynu, prejavilo sa to aj na cenách pre koncových odberateľov. Nárast variabilnej zložky bol naopak o to menší, o čo väčšie bolo zapojenie výroby tepla z geotermálneho zdroja. Najväčší podiel – viac ako 90 % – je v CZT v Galante, kde sa variabilná zložka cena v podstate nemenila. Dokumentuje to cenovú stabilitu a pokiaľ existuje táto možnosť, je to vhodná cesta aj pre ďalšie samosprávy. V súčasnosti je základným predpokladom prítomnosť zvodnenej štruktúry, teda hydrogeotermálneho kolektora, ale v Nemecku už komerčne realizujú aj pilotný projekt využívania geotermálnej energie bez nutnosti výskytu horúcej vody.

Hovoríme o suchom teple, ktoré však má takisto potenciál z hľadiska energetickej zásoby.

Áno, pripomína to systém podzemného radiátora, pri ktorom sa v hĺbke štyri – päť kilometrov urobí niekoľko prepojených vrtov. Cez ne prúdi pridaná voda či pracovná kvapalina a tá sa zohrieva prirodzeným teplom v podloží. Ak bude tento systém ekonomicky výhodný, dá sa očakávať jeho masívnejšie rozšírenie. Umožňuje totiž využitie geotermálnej energie globálne, v podstate kdekoľvek.

Tepla bude dostatok aj v rámci prevádzky vašich geotermálnych elektrární. Máte oň už konkrétnych záujemcov?

Predbežne sme rokovali so spoločnosťami, ktoré distribuujú teplo domácnostiam v Prešovej aj Žiari nad Hronom. Výhodou je, že toto teplo bude lacnejšie ako v prípade produkcie z fosílnych zdrojov. K dispozícii bude aj potenciálnym investorom z oblasti priemyslu či poľnohospodárstva. Samozrejme, vždy prichádza do úvahy aj využitie na rekreačné účely.

Čoraz viac investorov bude svoje plány viazať na zelené zdroje energie. Môže geotermálna energia slúžiť aj väčším výrobcom, ako povedzme automobilka Volvo či iné spoločnosti, ktoré na Slovensko prídu?

Môže, no v prípade automobilky či spoločnosti, ktorá spracúva kovy, hovoríme skôr o vysokopotenciálnom teple, teda nie zostatkovom po výrobe elektrickej energie. Využíva sa teda teplo z primárneho vrtu, na to určeného – s vyššími teplotami. Samozrejme zelenú elektrinu dokáže využiť každý priemyselný podnik.

Zrýchlenie povoľovania nových projektov OZE je témou na úrovni EÚ, počíta s tým program RepowerEU. Aj pri geotermálnych projektoch má prísť k výraznému posunu, keď už nebudú musieť bez výnimky prechádzať tzv. veľkou EIA. Môže to byť kľúčová zmena z pohľadu naštartovania rozvoja geotermu u nás?

Povinné hodnotenie všetkých vrtov hlbších ako 500 metrov znamená absolvovať zakaždým proces, ktorý trvá teoreticky 12 mesiacov, no skôr 16 a viac – ako vidno v realite. Ak sa povoľovanie vrtov skráti na tri mesiace, ako avizovalo Ministerstvo životného prostredia, bol by to vážny krok k uľahčeniu rozvoja projektov. Určite by prispel k väčšiemu záujmu investovať do geotermálneho odvetvia. Nie je to však jediná prekážka, ktorú treba prekonať.

Čo ešte?

V rámci platnej legislatívy máme veľa zákonov, ktoré si v určitom smere protirečia. Je tu veľký priestor na zlepšenie zákonnej úpravy. No a samozrejme, dôležité sú funkčné finančné a podporné schémy.

V snahe odstrihnúť sa od ruských palív vidíme v mnohých krajín EÚ rýchlejší rozvoj OZE a hľadanie alternatívnych zdrojov energie. Súčasťou sú aj plány a národné stratégie v oblasti zvyšovania geotermálnej kapacity, či už v Nemecku, Poľsku, Holandsku alebo Maďarsku vrátane opatrení na znižovanie rizika investorov. Dá sa z toho niečo aplikovať aj na Slovensku?

Dalo by sa povedať, že čokoľvek z toho. Pretože v tejto oblasti sme pozadu. Netreba znova vymýšľať koleso, sú krajiny, ktoré úspešne rozvíjajú geotermálne projekty a kde sa môžeme inšpirovať. Vzniklo viacero ucelených plánov, ktoré aj podľa investorov dávajú zmysel a pomôžu odvetviu. Prečo by to nešlo aj na Slovensku, kde nám navyše prajú prírodné podmienky?

Otázne je, ako rýchlo sa dokážeme posunúť. Na podiele OZE okolo 17 percent v energetickom mixe, ktorý zásadnejšie nerastie, vidno, že je to výzva, s ktorou sa zatiaľ nevieme celkom dobre popasovať.

Práve preto je potrebné čo najskôr zmeniť komplikovanú a nedokonalú legislatívu a zjednodušiť povoľovací proces. Projektov na Slovensku nie je zas tak málo, čakajú však na to, kedy sa môžu začať realizovať a samozrejme na to, aby mohli byť pripojené do siete. To je už súvisiaca téma energetickej infraštruktúry.

Ak by boli podmienky ideálne, aký je reálny potenciál geotermálnej energie na Slovensku?

Vychádzame zo známeho indikatívneho prepočtu štátneho geologického ústavu, keď odborníci vypočítali aktuálny energetický potenciál na zhruba 6 500 tepelných megawattov. Dnes z neho využívame len niečo okolo dvoch percent. Nedá sa to v praxi úplne zjednodušiť na toto jedno číslo, keďže zdroje majú rôzne tepelné parametre a výdatnosť, v každom prípade platí, že priestor na rozvoj je obrovský. Bolo by skvelé, ak by vznikol na národnej úrovni akčný plán využitia tohto geotermálneho potenciálu a určili sa akési „go-to“ zóny. Tie by špecifikovali, akým spôsobom možno využiť geotermálne zdroje v tej-ktorej oblasti. Cieľom by malo byť využiť čo najviac z tejto dostupnej energie, aby z toho nebola ďalšia premrhaná šanca pre Slovensko.

Michal Mašek

Geotermálnej energii sa venuje od roku 2011, už v rámci MBA štúdia vypracoval koncepčný plán geotermálnej elektrárne na Slovensku. V súčasnosti pôsobí ako projektový manažér v spoločnosti PW Energy (člen združenia European Geothermal Energy Council), ktorá realizuje geotermálne projekty prvých elektrární v okresoch Žiar nad Hronom a Prešov.