Mestá pri celoplošnom skríningu tromfli štát. Chaos sa snažili odbúrať systémom a nápadmi

Už len utorok môžu ľudia využiť na to, aby sa zúčastnili na celoplošnom skríningu, ktorý vzišiel z nápadu premiéra Igora Matoviča a odsúhlasila ho vláda. Ten opätovne presadil „dobrovoľné“ testovanie, konkrétne s podmienkou, že bez certifikátu antigénového alebo RT-PCRT testu sa ľudia od 15 do 65 rokov nedostanú do práce či do prírody až do 7. februára.

Povinne sa už pár dní predtým plošne testovali v Nitre, dobrovoľne napríklad v mestách Púchov, Košice a Trenčín. V každom prípade obce a mestá situáciu, zdá sa, zvládli lepšie ako štát. Napríklad sobotu sa celkovo vykonalo na Slovensku 1 303 949 antigénových testov. Pozitívny výsledok malo 9 979, čo predstavuje mieru pozitivity 0, 77 percenta, informoval médiá premiér. Od pondelka 18. januára otestovali zhruba 1,8 milióna ľudí. Ďalšie konkrétne výsledky ešte nie sú známe.

Budovať demokraciu odspodu

Problémom už počas prvého testovania, ktoré teraz dostalo kreatívne pomenovanie „skríning“, podľa politologičky Viery Žúborovej z Bratislavského inštitútu pre politickú analýzu bolo, že chýbala určitá jednotná komunikácia na všetkých úrovniach. 

Ľudia v pozícii testovaných sa totiž dokážu lepšie zmobilizovať bez toho, aby im bolo treba dávať na všetko príkazy či nariadenia, čiže motivácia pre nich by mala byť skôr pozitívna aj v prípade, keď ide o ľudské životy v čase pandémie. Mnohým prekážala tzv. povinnosť absolvovať ho kvôli „papieriku“, ktorým sa budú chtiac-nechtiac preukazovať.  

Podľa politologičky opäť prišiel čas začať budovať demokraciu odspodu. „Ľudia majú šancu dôverovať svojim starostom i primátorom. Oni sú tí v prvej línii, ktorí si to odskáču najviac. Dá to šancu lokálnym lídrom a lokálnej demokracii, aby to viedli správnym smerom,“ uviedla V. Žúborová. To sa postupne ukázalo aj v predchádzajúcich dňoch.

Štátny systém „testoval“ trpezlivosť

Systém, kde a ako absolvovať skríning, v tomto smere nebol jednotný na celom území, každý záujemca oň si musel dané informácie preverovať osobne či online na internete, prípadne cez rôzne aplikácie. To však nebolo na škodu, podstatné bolo, aby to plynulo fungovalo.

Štát sa veľmi „nepochlapil“ ani pri využívaní vlastných moderných IT technológií. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zaregistrovalo počas 15 minút takmer pol milióna požiadaviek na online testovanie antigénovými aj PCR testami, a to počas tlačovej konferencie premiéra 17. januára.

Vtedy bola zverejnená prvotná informácia o skríningovom testovaní prostredníctvom mobilných odberových miest (MOM). „Išlo o niekoľkonásobné prevýšenie dennej kapacity, na ktorú je objednávkový systém Moje ezdravie v štandardnom režime nastavený. Od pondelkového poludnia 18. januára bol formulár opäť prístupný verejnosti,“ uviedla pre TREND Veronika Beňadiková, hovorkyňa NCZI.

Bolo treba brať, čo bolo voľné

Na vlastnej koži objednávací systém odskúšal v tom čase Ondrej Macko, šéfredaktor magazínu TouchIT, ktorý sa pokúšal urobiť si online rezerváciu v čase, keď na začiatku skolaboval.

„Skúšal som to z notebooku, smartfónu, z rozličných typov internetového pripojenia. Systém evidentne nebol pripravený na zvládnutie celoplošného testovania. Skôr na to, že niekto sa výnimočne cezeň prihlási,“ podotkol pre TREND s tým, že 500-tisíc žiadostí za 15 minút jednoducho bolo naozaj veľa a toto by mohol zvládnuť skutočný profesionálny objednávkový systém.

Neskôr sa na skríning objednal dokonca z mobilu v taxíku. Prekvapuje ho, že systém korovna.gov.sk je ešte stále v pilotnej prevádzke, hoci pandémia je tu už takmer rok. Štát sa však zrejme spoliehal na to, že ľudia budú využívať viacero možností celoplošného skríningu, prípadne ich kombináciu.  

„Záujemcovia o antigénové vyšetrenie môžu vyžiť nielen MOM, ktoré sú v zozname a spadajú pod objednávací systém NCZI, ale aj antigénové MOM, ktoré zriaďujú samosprávy a nespadajú do objednávacieho systému NCZI. O ich počte či kapacite nemáme vedomosť,“ uviedla koncom minulého týždňa pre TREND V. Beňadiková.

Samosprávy využili existujúci systém

Jednotlivé mestá a obce zriaďovali odberné miesta postupne podľa svojich možností , niektoré až počas víkendu, prípadne uprednostňovali len víkendový skríning. Vyhli sa tak situácii, kedy by sa pri nich vytvárali dlhé rady čakajúcich ako pri prvom celoplošnom testovaní.

Novinkou bolo, že samospráva doslova za pár dní prišla s vlastným návrhom, ako situáciu riešiť. Využila bezplatný rezervačný systém Bookio, ktorý uľahčil prihlasovanie ľudí na testy. „Rezervačný systém sme bezplatne poskytli samosprávam po dohode so súkromnou spoločnosťou. Zriadili sme tiež špeciálnu emailovú adresu, aby sme mohli pružne získavať informácie z regiónov a následne ich tlmočiť ústrednému krízovému štábu, prípadne ministerstvám,“ uviedol pre TREND Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Rezervačný systém využilo v uplynulých dňoch od 18. do 24. januára takmer 350-tisíc ľudí v rámci 321 samospráv, medzi ktorými boli obce, mestá aj kraje. Systém pomohol ľuďom v 582 odberných miestach, sprístupnený bol napríklad aj pre školy a firmy.

Výhodou boli automatizované rezervácie s e-mailovými potvrdeniami a pripomienkami rezervácie, prípadne aj SMS pripomienkami, počas testovacích hodín toho-ktorého mesta. Niektoré samosprávy si tiež zriadili aspoň telefonickú linku, kde počas pár sekúnd zarezervovali v systéme termín ľuďom, ktorí nemali prístup k internetu.

Jedna korona appka by pomohla

Online rezervačný systém Bookio si pochvaľuje aj O. Macko s tým, že ho osobne používa napríklad u barbera či na rezerváciu ubytovania v hoteloch. Inšpiráciou na zlepšenie využívania technológií štátom by podľa neho mal byť súkromný sektor, možno banky, alebo aj hotely.

„Chcelo by to jednu mobilnú aplikáciu, ktorá by združovala všetko okolo korony. Teda evidenciu testovaní, rovnako aj vyliečenia z choroby, on-line systém objednávok na testovanie, ale aj očkovanie, rady, odporúčania a oznámenia. Žiadne modré papieriky, ktoré sa ľahko dajú stratiť, poškodiť či sfalšovať,“ dodal spätne O. Macko na margo prvého kola celoplošného testovania.

Teda išlo by o overené výsledky v aplikácii, ktorá má, podobne ako mobilné bankovníctvo, zaistenú bezpečnosť prístupu a správnosť dát. Niektoré samosprávy tentoraz poskytovali ľuďom papierové certifikáty o výsledku testovania s QR kódmi nielen napríklad emailom, ale aj mobilom.

Problém s koordináciou skríningu zo strany rezortu zdravotníctva sa prejavil aj inde. Doslova hodiny pred víkendovým skríningom chýbal niektorým mestám a obciam vzor certifikátu a bližšie usmernenie k nemu. Samosprávy až v piatok 22. januára predpoludním dostávali informácie o jeho unifikovanej podobe.

Otázne bude aj to, ako sa štát následne vysporiada s kontrolovaním potvrdení a dodržiavaním zákazu vychádzania.  Podľa samospráv by do budúcnosti aspoň čiastočne mohla pomôcť aplikácia smart e-karantény, aj keď priznávajú, že nie je liekom na všetko. Slovensko takúto aplikáciu vytvorenú má, ale nepoužíva ju.

„Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že úspešnosť aplikácií závisí od viacerých faktorov, ktoré vyhodnotil ústredný krízový štáb ako nedosiahnuteľné a nepostačujúce,“ uviedla v správach RTVS 24. januára hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Hoci aplikácia bola na okamžité nasadenie pripravená, štát ju využiť zatiaľ neplánuje.

Novinky pri technológiách v praxi

Niektoré mestá či mestské časti sa snažili zaviesť isté inovácie aj v tomto smere. Napríklad mestská časť Bratislava-Petržalka prišla s nápadom registrácie ľudí za pomoci čítačky dokladov a automatickej tlače certifikátov. „Vďaka nej dokážeme namiesto 300 ľudí otestovať 800 až 1 100 ľudí na jednom odbernom mieste. Celá registrácia trvá iba päť sekúnd,“ opisoval starosta Petržalky Ján Hrčka. Ako jedno z efektívnych riešení to navrhla IT asociácia Slovenska už pred prvým kolom celoplošného testovania.

V Nitre zasa začiatkom tohto roka spustili projekt využitia aplikácie TrustOne, ktorá uľahčuje administratívu spojenú s testovaním. V budúcnosti by mohla dokonca nahradiť papierové certifikáty QR kódmi v mobile. Podľa nitrianskeho primátora Marka Hattasa by to bolo oveľa lepšie aj z hľadiska GDPR, teda všeobecného nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov. Uvedenú aplikáciu dokonca od 23. januára využívajú i miestni policajti kontrolujúci opatrenia, ktorí disponujú čítačkami a vedia rýchlo overiť údaje z aplikácie. 

Isté novinky skúšajú aj v menších mestách či obciach, podľa vlastných možností. Napríklad Zlaté Moravce o situácii na jednotlivých odberových miestach informovali cez aplikáciu v štýle „Som v rade a doba čakania je“. V obci Tajná v okrese Nitra, kde prebiehalo tento víkend už tretie kolo testovania, starostka Gabriela Šplehová vymyslela časenky, aby ľudia nemuseli dlho čakať v rade.