Malé firmy v tieni koronavírusu prežívali ťažko. Ich svet biznisu sa zásadne zmenil

Pandémia ich za posledný rok a pol zasiahla najviac. Teraz potrebujú stabilné biznis prostredie a kvalitnú legislatívu, aby dokázali ďalej fungovať a prežiť. Reč je o malých a stredných firmách, ktorých bolo vlani na Slovensku podľa Slovak Business Agency (SBA) celkovo 597 171, pričom ich počet sa medziročne zvýšil len o 1 800, teda o 0,3 percenta.

Do tejto skupiny patria podnikatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 250 ľudí, a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur.

Celkovo tvoria viac ako 99,9 percentný podiel z celkového počtu firiem na Slovensku, čo im dáva silnú pozíciu na trhu. Nájsť vhodnú formu pomoci pre nich nie je jednoduché, pretože majú rôzne potreby, rozdielny rastový potenciál i odlišné vlastníctvo.

Dopady koronavírusu sa premietli aj do ich ekonomickej výkonnosti a už svorne konštatujú, že pomoc štátu pre nich bola neraz pomalá, chaotická a nedostatočná. A pred nimi sú ďalšie ťažké mesiace.

Pomoc prišla z viacerých sektorov

Výška reálneho čerpania bežnej pomoci od štátu, mimo schém covidu, bola vlani nižšia, ako tomu bolo v roku 2019. Hlavným dôvodom je, že viaceré vyčlenené financie na plánované bežné aktivity podnikateľov boli sčasti presunuté a často navýšené do opatrení tzv. covid podpory, hovorí pre TREND Marián Letovanec, riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Business Agency.

„Najväčší objem podpory bol malým a stredným podnikom poskytnutý zo strany rezortu práce, nasledovala pomoc z rezortu hospodárstva a z organizácie Slovak Investment Holding (SIH), ktorá je akciovkou v 100 percentnom  vlastníctve štátu. Najväčšie zastúpenie na covid podpore mali dotácie, nenávratné finančné príspevky, granty, bankové záruky, ale i úvery a pôžičky,“ dodáva M. Letovanec.

Podľa tohtoročného septembrového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska viac ako polovica firiem považuje prijaté protipandemické opatrenia vlády za nezrozumiteľné. Necelých 70 percent vníma štátnu pomoc ako nedostatočnú. Za najúčinnejšie finančné opatrenie by považovala viac ako polovica firiem priamu finančnú pomoc.

Nasledujú dočasné zníženie alebo odpustenie priamych daní a odvodov z práce (38 %), úhrada časti nájomného (19 %) a priama finančná pomoc na podporu testovania či očkovania zamestnancov (14 %), konštatuje Martin Lidaj, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Najmenej zaujímavými opatreniami pre podniky sú dočasné zníženie DPH a odklad splátok úverov. „Kompenzácie v prípade ďalších obmedzení sú nevyhnutné. Likvidácia ekonomiky nepomôže odstrániť vírus,“ hovorí pre TREND M. Lidaj.

Štát finančné zdroje utlmuje

Pre podnikateľské prostredie na Slovensku je dlhodobou typickou črtou vysoké zastúpenie mikropodnikov (až 97,2 % z celkového počtu firiem). Prevládajú medzi nimi fyzické osoby (56,8 %) a právnické osoby (43,2 %). Na 100 obyvateľov Slovenska pripadá podľa SBA 9,1 malých a stredných podnikov, čo je druhý najvyšší podiel v EÚ, hneď za Českom (9,8 %).

Podiel takýchto podnikov na celkovej zamestnanosti predstavuje v SR 74,2 percenta ľudí. Najväčší podiel pomoci od štátu za posledný rok čerpali podniky s maximálne deviatimi zamestnancami, teda mikropodniky, uviedla hovorkyňa ministerstva práce Eva Rovenská.

Finančná pomoc rezortu práce sa od septembra až do decembra 2021 riadi pravidlami podľa pôvodnej schémy Prvej pomoci, ktoré platili v čase od apríla do septembra 2020, okrem opatrenia 3B. Štát teda v tomto smere „pritiahol“ finančný kohútik, ale nezastavil ho úplne. Navyše, opatrenia proti koronavírusu sú prijímané na regionálnej, nie celonárodnej úrovni.