Maroš Kravec je zakladateľ a riaditeľ spoločnosti LitFin, najväčšej domácej litigačnej spoločnosti v bývalom Česko-Slovensku. V rozhovore pre TREND hovorí o tom, ako funguje litigačný biznis, aké najväčšie kauzy sa momentálne riešia a ako na nich môžu participovať investori aj drobní žalobcovia.
Z financovania súdnych sporov rastie nový biznis. Z hromadnej žaloby môžu profitovať aj Slováci
Kedy ste sa rozhodli, že sa pustíte do litigation finance?
Litigation finance som poznal ešte v Manchestri, kde som podnikal. Mal som tam developerskú a stavebnú firmu a ako klasický developer som sa dostával do súdnych konfliktov. Mal som relatívne veľkú žalobu proti mestskej časti. Žalovali sme ju za desať miliónov libier. Môj britský biznisový partner mi povedal, že spor zaplatí, ale zoberie si za to dostatočne veľký podiel. Povedal som mu, že namiesto toho pôjdem do Londýna a vybavím si tam litigation finance. Nakoniec sme sa dohodli, že to zafinancuje za rovnakých podmienok, ako by to urobili v Londýne. To bol môj prvý reálnejší dotyk s litigation finance. Keď som sa presťahoval do Prahy a uvažoval som, čo robiť ďalej, prekvapilo ma, že tu nič také neexistuje, tak som do toho išiel.
Nevyžaduje si to silný background v práve a ekonómii?
Som vyštudovaný právnik. Študoval som v Manchestri a potom som si urobil magistra vo Švédsku. Tam som dva roky učil, takže právny background som mal. Ale ten nie je pre litigation finance až taký podstatný. Ide viac o biznis a manažment. My využívame znalosti tých najlepších advokátskych kancelárií na daný spor. Litfin je niekde v strede, okolo nás sú klienti, ktorí potrebujú financovanie, potom sú tam investori, ktorí hľadajú zaujímavé zhodnotenie kapitálu, a advokátske kancelárie, ktoré klientov zastupujú. Je tam aj marketing a PR. Potom obchod a nakoniec manažéri, ktorí to musia skĺbiť, aby to fungovalo.
Kedy ste sa do toho pustili?
Na jeseň 2017. Trvalo šesť mesiacov, kým som si urobil prieskum trhu. Pozeral som sa na to, ako to funguje v Amerike a Spojenom kráľovstve. Snažil som sa to prispôsobiť našim podmienkam. Zistil som, že žiadna konkurencia tu nie je. Sú takí, ktorí sa o to pokúšali, ale nikdy nič neurobili. Potom sme museli premýšľať o tom, na akú oblasť práva sa máme zamerať alebo aké prvé prípady by sme mali začať robiť.
Tento biznis má jeden veľký problém. Príjmy prichádzajú až po rokoch. Potreba financovania je obrovská na začiatku. Ako ste to riešili?
Mal som šťastie, možno aj nešťastie, že som vždy robil biznis, ktorý nebol rýchloobrátkový. Vždy som si musel počkať na výsledok. Keď som v Manchesteri staval byty a domy, trvalo to štyri až päť rokov. Životný cyklus v litigation finance je podobný. Uvedomoval som si, že budeme potrebovať financie do budúcna, a keď to budeme chcieť robiť vo veľkom, tak financií bude musieť byť dosť. Najprv som investoval vlastné peniaze. A veril som, že keď to potenciálni investori alebo partneri uvidia, budú mať o projekt záujem aj oni. A to sa aj stalo.
Presvedčili ste ich nejakým vyhratým prípadom?
Keď sme získali prvú investíciu päť miliónov eur, tak ešte sme nemali jediný ukončený spor. Pre investorov bolo dôležité ukázať portfólio prípadov, ktoré máme, a ukázať spory, na ktoré sa chceme ďalej zameriavať. Oni zhodnotili, či im to dáva zmysel.
Biznis je z finančného pohľadu veľmi zaujímavý. Priemerný výnos je vraj 20 percent. Aké sú vaše očakávania?
Ak LitFin zarobí menej než 50 percent na investovanom kapitále, tak poviem, že sme neúspešní. Máme vysoké ambície. Vyberáme si spory, ktoré sú ľahko škálovateľné a náklady sú viac-menej fixné. Potom marža stúpa s vyšším počtom klientov.
Aký bol váš prvý veľký spor?
Prvý veľký spor bol určite kamiónový kartel a stále je jeden z našich najväčších.
O čom bol ten spor?
Ide o rozhodnutie Európskej komisie proti výrobcom nákladných vozidiel, kde sa všetci až na Scaniu priznali, že boli súčasťou kartelu a koordinovali ceny viac ako 14 rokov. Manipulovali európsky trh a poškodili veľa dopravcov, ale aj iných výrobných spoločností. Predtým sme urobili lokálne analýzy, či je to na českom a slovenskom trhu právne podchytiteľné, tie vyšli pozitívne. Taktiež sme zisťovali, či nie je trh už úplne vyzbieraný. Vyšlo nám, že nie je, a tak sme do toho skočili. Nakoniec sa nám podaril veľký kúsok.
Hovorili ste, že tu nepôsobili žiadne domáce firmy. Kto tu bol aktívny?
V rámci kamiónového kartelu tu bol jeden veľký a jeden menší hráč. Ten veľký je spoločnosť Financialright Claims GmbH, čo je nemecká spoločnosť. Spolu s advokátskou kanceláriou vedeli presvedčiť veľké dopravné asociácie po celej Európe. Keďže boli prví a rýchli, tak si získali veľký počet klientov. Na Slovensku vyzbierali 30 až 40 percent trhu. Keď sme prišli my, téma už bola na stole dlhšie. Preto sme išli za klientmi individuálne. Vyselektovali sme si ich, bavili sme sa s nimi a potom sme im poskytli administratívnu podporu a možnosť komunikovať v rodnom jazyku navyše.
Využili ste komparatívnu výhodu v rámci domáceho prostredia a podarilo sa vám získať zvyšnú časť trhu?
Áno, náš pôvodný cieľ bolo nazbierať 10 miliónov eur, čo predstavuje asi tisíc kamiónov. Dnes sme asi na 15-tisíc kamiónoch, čo predstavuje 150 miliónov eur, ktoré už máme zažalované v Holandsku, ale očakávame, že do júla tohto roka, keď máme ešte možnosť pridať nových klientov, získame možno ďalších 50 alebo 150 miliónov eur.
Nenapadlo vám ísť aj do zahraničia a robiť to v rámci celej Európy?
Začali sme v Česku a na Slovensku, ale k dnešnému deň máme klientov od Portugalska cez Taliansko a Rumunsko až po Estónsko. Neexistuje jediná krajina Európskeho hospodárskeho priestoru, z ktorej by sme nemali klienta.
Ako dokážete v Európe konkurovať veľkým spoločnostiam, ktoré tento spor riešia už roky?
Problém, ktorý sa stal našej najväčšej konkurencii, je, že urobili banálnu procesnú chybu. My sme na ňu ukazovali ešte v prvej polovici roku 2018, keď sme hovorili, že ich zmluvy podľa nemeckého práva sú zrejme neplatné. Posielali sme to klientom, Česmadu na Slovensku aj v Česku. A každý nás ignoroval. Zaplatili sme si posudky, z ktorých vyšlo, že ten problém tam je a riziko neúspechu je vysoké.
V čom to riziko spočívalo?
Vlani vo februári v Mníchove sa stalo to, že súd zamietol našej najväčšej konkurencii celú žalobu na 867 miliónov eur v nárokoch. Nie preto, že by nárok bol zlý, ale preto, že spoločnosť nebola aktívne legitimovaná, aby stála na súde. K postúpeniu nároku nikdy nedošlo. Uplatňovať si ho mali dopravné spoločnosti, ktoré boli poškodené. A tak všetky nároky do roku 2005, čo je asi polovica balíka, je už podľa nemeckého práva premlčaná.
V akom stave je zvyšná časť nepremlčaných nárokov?
Druhá vlna, ktorá bola podobne veľká, asi v sume 750 miliónov eur, čaká na zrušenie. Len pre koronu sa to trošku odročilo. Oni sa odvolali a pokúšajú sa presvedčiť odvolací súd, že to nemalo byť zrušené, ale medzitým štyri ďalšie nemecké súdy rozhodli, že naozaj takýto model v rámci Nemecka nie je akceptovateľný. Naša výhoda je v tom, že postupujeme nároky podľa holandského práva a uplatňujeme ich v Holandsku. Tu je postupovanie platné. Takže sme zrazu dostali príležitosť, keď môžeme po celej Európe oslovovať desaťtisíce klientov a státisíce kamiónov. Keby nás počúvali pred dvoma rokmi, tak situácia mohla byť iná. Veľa dopravných spoločností by nemuselo prísť o svoj nárok.
Asi potrebujete veľmi dobrú expertízu v európskom aj domácom práve.
Určite áno. V každej krajine, kde pôsobíme, si vyberáme právnu kanceláriu a nielen jednu. Čo právnik, to iný názor. Ale nikdy to nie je čierne ani biele. To, čo sa stalo Financialright Claims, je nepríjemné. Ale chápem, že oni mali posudky, ktoré im hovorili, že to bude v poriadku.
Ale to, čo sa stalo im, sa môže stať aj vám. Môžete prehrať nejaký súdny spor.
To sa stať môže. Ale rozloženie rizika v rámci nášho portfólia je značné. Keď to poviem nadnesene, ak sa nám podarí uspieť v kauze kartelu výrobcov nákladných vozidiel, tak nám to pokryje náklady na všetky ostatné spory, ktoré riešime. Kauza Mastercard a Visa to isté. Wirecard to isté. Riziko a ocenenie kapitálu robíme tak, aby sme mali obrovskú rezervu.
Aké sú najväčšie kauzy, ktoré teraz riešite?
Okrem kartelu je to žaloba MasterCard a Visa, kde financujeme veľké obchodné reťazce, ktoré prijímali platby kartami. Európska komisia aj európsky súd rozhodli o tom, že dochádzalo k porušeniu hospodárskej súťaže, keď si títo dvaja najväčší hráči účtovali poplatky, ktoré neboli zákonné. Tento pohľad minulý rok potvrdil aj najvyšší britský súd. Kreditné spoločnosti žalujeme v Belgicku a máme žalovaných asi 200 miliónov eur. Potom financujeme poškodených investorov spoločnosti Wirecard proti EY. V Nemecku sme asi jeden z najväčších hráčov, ktorý zastupuje retailových investorov. EY dlhé roky robil audit o fintechovej spoločnosti Wirecard, ktorý bol miláčikom nemeckej burzy a bol prezentovaný ako príklad perfektne fungujúcej spoločnosti. EY každoročne auditoval účty a tvrdil, že všetko je v poriadku. Minulý rok v júni sa však ukázalo, že na účtoch chýbajú dve miliardy eur, ktoré nikdy neexistovali. Z nášho pohľadu si EY neurobil svoju prácu dobre, ale bude na nemeckých súdoch, aby to potvrdili.
O čom je spor spojený s nemeckým mýtom?
Nemecko si uplatňovalo mýto v rozpore s európskou legislatívou, keď do nákladov na mýto aplikovalo aj poplatky za nemeckú políciu. Keď to zažalovala v roku 2012 jedna dopravná spoločnosť, nemecké súdy sa k tomu postavili negatívne. Potom sa odvolala, došlo to na Európsky súdny dvor a ten povedal, že tieto náklady nemôžu ísť do mýta. Došlo k rozhodnutiu, ktoré sa týka štyroch až piatich percent zo zaplateného mýta. Ročne to je 1,3 až 1,5 miliardy eur. Tam zastupujeme asi 2 200 dopravných spoločností z celej Európy. Objem nároku je 20 až 30 miliónov eur.
Ak by som bol slovenský dopravca v Nemecku, tak mám šancu vás osloviť a niečo dostať späť?
Určite áno. Máme veľa slovenských dopravcov, ktorých zastupujeme. Možno by som ešte dal príklad ako čisto slovenskú záležitosť – financovanie žaloby proti kartelu predajcov Volkswagenu na Slovensku. Protimonopolný úrad právoplatne rozhodol, že predajcovia sa dohadovali, za aké ceny a komu budú predávať vozidlá. Rozdelili si trh, a ak prišiel Košičan do Bratislavy, tak bratislavský predajca zavolal do Košíc a zistil si, akú cenovú ponuku mu dali v Košiciach, a dal mu trošku vyššiu cenu. Tak vlastne súťaž zrušili.
Ako sa na to prišlo?
Jeden z najväčších hráčov to nakoniec vždy nahlási výmenou za to, že dostane stopercentnú úľavu z pokuty. V tomto prípade to bol importér. Takže importér Porsche Slovakia, ktorý dodáva všetky autá pre jednotlivé predajne po celom Slovensku, bol súčasťou kartelu, ktorý trval minimálne šesť rokov. Je to taká malá slovenská kauza. Pre nás je to skôr principiálna vec, že chceme riešiť takéto kartely, o ktorých si myslíme, že poškodzujú trh.
Takže to nejde len o zarábanie, ale aj o presadzovanie spravodlivosti?
Máme úspešne ukončený spor s jedným pacientom, ktorý bol poškodený nemocnicou. Nemocnica zlyhala, čo aj priznala. Prišiel za nami, či mu nemôžeme pomôcť, pretože nemá finančné prostriedky ani energiu na to, aby sa tomu venoval. Bolo to úplne mimo nášho štandardného záberu, ale brali sme to ako pro bono prípad a začali sme to financovať. Nastavili sme extrémne nízke odmeny, ktoré by v prípade úspechu nepokryli ani čas na interné kapacity. No a v momente, keď sme na to skočili, nemocnica to mimosúdne vyrovnala. Krása nášho biznisu je aj v tom, že naprávame skrivodlivosť, keď si individuálny poškodený nevie uplatniť svoj nárok a na druhej strane je niekto silný, kto má neobmedzené prostriedky. Má to aj svoj etický presah.
Akú máte maržu z prípadov? Keď som klient a chcem pomocou vás žalovať nejakú spoločnosť, koľko asi môžeme očakávať, že z toho dostanem?
Klient z toho spravidla dostane minimálne 70 percent. Sú extrémne prípady, keď to môže byť trošku menej, ale vo väčšine prípadov naša komisia neprevyšuje 30 percent. Povedal by som, že taký medián je okolo dvadsiatich piatich percent z toho, čo sa podarí získať pre klienta.
Zdá sa to ako nízka marža, keďže klient nemusí financovať svoj súdny spor.
Pozeráte sa na to extrémne racionálne, ale, bohužiaľ, náš stredoeurópsky trh je v týchto veciach iracionálny. My sa neradi delíme. Nám sa stalo niekoľko stokrát, že sme prišli za klientom, či to bola dopravná spoločnosť, alebo nejaký reťazec. Prídeme za nimi a povieme: „Pozrite sa, máte nárok, o ktorom ste dodnes nevedeli. My vám to vysvetlíme. Povieme vám, aké podklady potrebujeme, spracujeme ich a dáme na to špičkových právnikov, povedzme v Belgicku. Zaplatíme to a celý čas to budeme riešiť, povedzme štyri až päť rokov.“ Naši potenciálni klienti sa na nás otočia, zamyslia sa a povedia: „Za 25 percent? To si radšej urobím sám. Poznám dobrého právnika z Brandýsa nad Labem, ten mi to určite vybaví.“ A to sa stávalo často. Veľa spoločností takto začalo a potom prišlo k nám. Keď sa zamyslia nad tým, že 80 percent z niečoho je vždy viac ako 100 percent z ničoho, tak niektorí zmenia názor.
Majú vôbec šancu takýto jednotliví drobní žalobcovia uspieť?
Veľmi malú. Keby to bolo také jednoduché, tak vlastne nemáme biznis.
Nebojíte sa konkurencie? Že vám vyrastie na česko-slovenskom alebo na európskom trhu?
Konkurencia nás núti byť bdelými a neustále sa zlepšovať. Konkurencie sa určite nebojíme. Vieme, kam sa chceme dostať, máme jasnú stratégiu, akým sektorom a typom právnych sporov sa chceme venovať, pracujeme na procesoch, priťahujeme šikovných ľudí a investičný kapitál. Zároveň si myslím, že je dobré, aby sa o tejto téme viacej rozprávalo a aby viac advokátskych kancelárií pochopilo, akú to môže mať pridanú hodnotu pre nich, pre ich klientov a spoločnosť.
- Maroš Kravec
- Maroš Kravec je zakladateľ a riaditeľ spoločnosti LitFin, najväčšej domácej litigačnej spoločnosti v bývalom Česko-Slovensku. V rozhovore pre TREND hovorí o tom, ako funguje litigačný biznis, aké najväčšie kauzy sa momentálne riešia a ako na nich môžu participovať investori aj drobní žalobcovia.
