Ľudia na ne doplácajú a firmám zarábajú. Odborníci odhalili sedem hriechov greenwashingu

Klimatická kríza už nie je len frázou, ale skutočnosťou, ktorú dokazuje meniace sa počasie a dokonca aj správanie spotrebiteľov. Tí už dávajú vo všeobecnosti prednosť ekologickým produktom. Napríklad údaje prieskumnej spoločnosti IPSOS zistili, že 52 percent bežných spotrebiteľov pri nákupe zohľadňuje, či sa firma, ktorej výrobky nakupujú, správa zodpovedne.

Drahá nevedomosť

Problémom však je, že zákazníci často nevedia, či sú skutočnosti, ktorými sa firmy hrdia pravdivé alebo ide o greenwashing. Pod týmto pojmom sa skrývajú všetky aktivity, ktorými sa firmy snažia svojich zákazníkov presvedčiť o tom, že sú ich produkty šetrné k životnému prostrediu. Skutočnosť však býva iná, preto možno takúto činnosť označiť ako klamlivú reklamu alebo nekalé praktiky.

Neinformovanosť spotrebiteľov však ešte stále spôsobuje, že sa tieto taktiky firmám vyplácajú. Väčšina kupujúcich totiž nie je schopná správne definovať pojem greenwashingu a odlíšiť tieto praktiky od iných klamlivých reklám. Na základe výskumov českej konzultačnej spoločnosti CIRA v spolupráci s Fakultou sociálnych vied na Karlovej univerzite v rokoch 2021 a 2022 zistili, že ide približne o dve tretiny zákazníkov.

Pre lepší prehľad preto Inštitút pre výskum životného prostredia na írskej Univerzite v Corku rozdelil nevhodné správanie firiem na sedem základných zelených hriechov, ktorých sa  vedome a niekedy aj nevedome dopúšťajú:

Hriech číslo 1: skrytý kompromis alebo utajený háčik

Jeho podstatou je malý alebo nevýznamný ekologický čin, ktorý firma uvádza tak intenzívne, že ostatné aktivity, ktoré, naopak, škodia životnému prostrediu, ostávajú spotrebiteľmi nepovšimnuté.

Príkladom sú technológie propagujúce energetickú účinnosť bez zverejnenia nebezpečných materiálov používaných pri výrobe alebo papierové slamky propagované ako udržateľná možnosť bez uvedenia veľkého množstva vody použitej pri výrobe.

Hriech číslo 2: chýbajúci dôkaz