Lov na firmy z daňových rajov. Štát ich chce dodaniť a posilniť zákon, ale páky má slabé

Nikto nevie, kto za nimi stojí, z čoho financujú svoje podnikateľské aktivity a môžu beztrestne prepierať zisky bez toho, aby platili dane. Podnikatelia v daňových rajoch mali doteraz nad štátom navrch.

Tomu má byť o päť mesiacov koniec, zatiaľ aspoň na papieri, rezort financií totiž chystá zmenu. Trúfa si zdaniť fyzické osoby, ktoré sú majiteľmi schránkových firiem v daňových rajoch. Hoci sa legislatíva pohne dopredu v súlade s európskym nastavením pravidiel na boj proti daňovým podvodom, v praxi bude odhalenie skutočných majiteľov firiem ťažký oriešok. Finanční tajnostkári sú často nepolapiteľní.

Príkladom firmy pôsobiacej v daňovom raji, ktorú v apríli tohto roka odhalil TREND, je bratislavská spoločnosť Bankrot. Tá až do odhalenia kauzy dlhovala na daniach viac ako milión eur a od decembra 2019 je v likvidácii.

Pôvodný konateľ Vladimír Strýček firmu zapísal do Obchodného registra v roku 2011, v júli 2013 sa konateľom stal Antonio Carrillo Castellanos zo Spojených štátov mexických. Spoločníkom až do júla tohto roka bola firma Matto LLC zo Spojených štátov amerických. Daňové priznanie naposledy uvádzali za rok 2016, neznáme sú aj počty zamestnancov či iné údaje povinné zo zákona. Na otázky redakcie smerujúce k ich podnikaniu vtedy nereagovali.   

Niektorí slovenskí podnikatelia sú vynaliezaví, a tak hľadajú možnosti a kľučky, ako znížiť svoje náklady na prevádzku, prípadne ako si zabezpečiť anonymitu. Podľa štatistík spoločnosti Bisnode v máji tohto roka v daňových rajoch podnikalo 5 249 slovenských podnikov.

Najčastejšie tak robia kvôli vidine nízkych alebo nulových daní a ďalších zvýhodnení, absencii nadmernej administratívy, keďže tieto krajiny príliš nebazírujú na vedení účtovníctva a podávaní daňových priznaní, ale i kvôli krytiu svojho majetku a utajeniu skutočných vlastníkov. Ako ukazujú zahraničné skúsenosti, tými často sú verejne činné osoby s dosahom na rozhodovacie procesy.

Záplata na slabé miesta

Vláda pod vedením Igora Matoviča si chce najnovšie legislatívne posvietiť práve na fyzické osoby pôsobiace vo firmách na daňových rajoch. Chce to urobiť novelou zákona o dani z príjmov rezort financií pod vedením Eduarda Hegera. Novela je do 7. augusta daná v pripomienkovom konaní.

Ako pre TREND prezrádza hovorca rezortu financií Pavol Kirinovič, ide o tzv. CFC pravidlá (z angl. Controlled Foreign Company), ktoré umožňujú zdaniť v tuzemsku príjmy odklonené do daňových rajov. „Novelou zákona sa tieto pravidlá uplatnia aj na fyzické osoby. Tie tak budú u nás zdaňované z príjmov, ktoré dosiahli spoločnosti pod ich kontrolou, aj keď im zisky neboli vyplatené, ale ostávajú zaparkované v daňových rajoch,“ dodáva. 

Vláda musí presadiť zákon aj medzi vlastnými koaličnými členmi, nevynímajúc ani predsedu parlamentu a lídra hnutia Sme rodina Borisa Kollára. Nedávno médiá rozoberali Kollárov vzťah k schránkovej firme na Cypre, ktorá spolu s ním oficiálne spoluvlastní slovenskú spoločnosť BSSC a za svoj podiel mu kedysi vyplatila niekoľkomiliónovú sumu.