Linka z Bratislavy do USA nie je nereálna. Letisko urobilo zásadné zmeny a výrazne investovalo

Letisko M.R. Štefánika je v účtovnej strate už 14 rokov. Tá je vytváraná vysokými odpismi, ktoré vznikli z dôvodu, že výrazne investovalo do nového terminálu. Pozitívne je, že sa letisku podarilo za minulý rok vygenerovať výnosy porovnateľné s úrovňou roka 2019 pri oveľa nižšom počte pasažierov.

Letisko urobilo kroky, aby bolo schopné prijímať veľké lietadlá, čo mu otvorí nové príležitosti pre rozvoj. V hre je teda aj dlhšie avizované letecké spojenie do Spojených štátov. Letisko v uplynulom období tiež začalo spoluprácu s portálom Kiwi a koketuje aj so Slovenskou poštou. O aktuálnej situácii, pripravovaných novinkách či možnostiach rozvoja sa TREND rozprával s generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva letiska Dušanom Keketim ml.

Aká je zatiaľ letná sezóna na bratislavskom letisku?

Aktuálne veľmi horúca. Môžeme však konštatovať, že celé leto je nadštandardne silné, dokonca silnejšie ako minulý rok, ako aj rok 2019, ktorý bol doteraz najlepší. Nechcem povedať, že nás to prekvapilo, pretože sme mali indície od cestovných kancelárií, že predpredaje aj predaje letných dovoleniek dramaticky stúpli, ale aktuálne s tým bojujeme.

Snažíme sa zabezpečovať každodenný servis na maximálnej úrovni. Máme asi štyridsať destinácií či už v pravidelných alebo charterových linkách, ktorých je oproti roku 2019 dvojnásobne viac. Leto sú pre letisko štyri mesiace, počas ktorých najviac zarábame, takže sa tešíme.

Takže podobne ako pre cestovné kancelárie bude aj pre letisko toto leto rekordné.

To by som ešte netvrdil. Uvidíme na konci sezóny. Keď budeme porovnávať s rokom 2019 charterový segment, ten výrazne vzrástol. Chartre sú sezónna záležitosť, takže akonáhle sa upustilo od covidových opatrení, ľudia okamžite začali cestovať a ako vidíme, dokonca viac ako predtým. V pravidelných linkách máme stále deficit okolo 30 percent a preto sa aj v tomto smere snažíme podnikať určité kroky.

Pre letisko sú dôležité nízkonákladové spoločnosti, ktoré obsluhujú pravidelné linky. Aká je momentálne situácia s týmito dopravcami?

Ryanair je asi na 60 až 70 percentách z predcovidového obdobia. Wizzair linky úplne limitoval a aktuálne má z Bratislavy len dve destinácie. Flydubai neobnovil spojenia, takže je tam Smartwings, ktorý ho supluje aj s inými destináciami. Postupne sa však snažíme tento segment nahrádzať pre letisko o čosi výnosnejším segmentom.

Air Montenegro, Aegean Airlines a iné aerolínie, ktoré teraz prichádzajú, by mali zabezpečiť minimálne výpadok výnosov. Sme radi, že Ryanair stále bázuje dve lietadlá. Rastové plány však majú všetci. Špecifikum našej situácie je, že majú veľkú bázu vo Viedni, čo považujeme za trochu nešťastné. Súvisí to však s tým, že Ryanair prebral firmu Lauda Air, ktorá mala vo Viedni svoje zázemie. Aktuálne intenzívne rokujeme s Wizzair o tom, aby zvýšil počty destinácií aj frekvencií a dúfame, že sa to prejaví na výsledkoch.

Prečo má z Bratislavy Wizzair a Ryanair nízke počty destinácií a frekvencií? Ide o ekonomický dôvod alebo je za tým aj niečo iné?

Je to kombinácia faktorov. Napríklad na iných letiskách majú objednané sloty, ktoré nemôžu nevyužívať, lebo im z toho plynú pokuty. My sme v úplne inej slotovej koordinácii. Po pandemickom rozbehu si trh vyberal linky, ktoré patrili k najatraktívnejším destináciám a postupne sa lietadlá zapájajú čoraz viac. Tým pádom prídu menšie letiská ako my na rad neskôr. Môžem však povedať, že už na budúci rok sú naplánované nové destinácie, ktoré by mohli byť zaujímavé.

Civilné letectvo v Bratislave v podstate trpí na blízkosť letiska Schwechat. Je v tomto smere možná nejaká spolupráca?

Je to otázka kapacít. Prebieha medzi nami nielen komunikácia, ale aj spolupráca, no skôr v oblasti back officeu. Zdieľame niektoré služby, technológie či školenia. Väčšia kooperácia v zmysle zdieľania civilnej časti dopravy môže podľa mňa nastať až keď sa dostaneme všetci na čísla z roku 2019 a keď narazíme na kapacity či už dráh, alebo terminálov.

Viedeň je však v tomto smere niekde úplne inde. Predcovidová situácia v počte pasažierov bola okolo 30 miliónov, kým u nás len 2,3 milióna. Viedeň vôbec nevnímame ako konkurenciu. Ide o veľké uzlové letisko s veľkým počtom tranzitných klientov. My sme letisko, ktoré spája konkrétne body a má veľmi silný charterový segment. Sme radi, že dokážeme mať také podmienky, ktoré dokážu udržať v Bratislave ešte veľa Slovákov a dokonca vieme prilákať aj pasažierov z Maďarska, Rakúska, Čiech či dokonca z Poľska.

Skupina DER Touristik nedávno oznámila, že z bratislavského letiska chce lietať Airbusom A350 do Vietnamu, Dominikánskej republiky či na Kubu. Aké bolo v tomto postavenie letiska?

Všade hovorím, že sme hardvér, ktorý umožní, aby sa rozvíjal minimálne letecký cestovný ruch. Dáme podmienky na to, aby lietadlá vedeli pristáť. Čo sa týka kontinentálnych letov, letisko sa z hľadiska príjmu lietadiel nachádza v kategórii C. Spolu s výnimkami na väčšie lietadlá z kategórie D sme úplne komfortní. Čo sa týka interkontinentálnych letov, nebolo to doteraz procesne pripravené. Keď nás oslovil DER Touristik, hneď sme vycítili, že to môže byť veľká príležitosť.