Rodinné rady vo fondových štruktúrach umožňujú lepšiu spoluprácu medzi správcom a beneficientmi. Pravidelné stretnutia zvyšujú transparentnosť a pomáhajú nastavovať dlhodobé ciele pre správu majetku. Ako sa pripraviť na založenie fondu a čo v tejto fáze nepodceniť, hovorí advokátka z advokátskej kancelárie PORTOS a senior konzultantka spoločnosti CCS PREMIUM TRUST Lucie Krotilová.
Ako vyzerajú úvodné stretnutia so záujemcami o založenie fondovej štruktúry?
Za nami prichádza klient, ktorý dospel do bodu, keď chce riešiť svoje majetkové otázky, či už z dôvodu svojho veku alebo keď dosiahol nejakú úroveň v rámci svojho biznisu. Keď plánuje odovzdať rodinný majetok ďalším generáciám. Vtedy sa informuje, aké sú možnosti.
Analyzujeme jeho situáciu po právnej a daňovej stránke, aby sme prišli na to, aká fondová štruktúra je pre neho najvhodnejšia. Na začiatku si vyjasňujeme, aké sú očakávania klienta, jeho majetkové portfólio a plány a či sa niektorí členovia rodiny chcú do fondovej štruktúry či biznisu zapojiť. Na základe toho stanovujeme ďalší postup a navrhneme konkrétnu štruktúru. Nemusíme sa pohybovať len v českých zvereneckých a nadačných fondoch, ale aj v zahraničných alternatívach.
Nad ktorými otázkami klienti často vopred neuvažujú, no mali by?
Napríklad pôvodne chcú ochrániť nejaký konkrétny majetok, ale zistia, že štruktúra je vhodná pre celé ich majetkové portfólio. Niekedy prichádzajú s tým, že chcú odovzdať biznis, ale potom zistia, že je dobré v rámci fondovej štruktúry ochrániť aj ďalší súkromný majetok – rodinné domy, chalupy, apartmány v zahraničí. To všetko je možné ochrániť práve takouto štruktúrou. Keď poznáme celé majetkové portfólio, s ktorým môžeme do budúcnosti pracovať, ľahšie sa nám stanovuje konkrétna fondová štruktúra, ktorá je vhodná pre daného klienta.
Kedy fondom predchádza založenie rodinnej ústavy?
Stretávame sa s klientmi, ktorí pristúpia k tomu, že idú primárne cestou rodinnej ústavy a následne zakladajú fondovú štruktúru. Alebo môžu tieto dva inštitúty fungovať aj vedľa seba. Pre majetkové usporiadanie môžete mať založenú fondovú štruktúru a vedľa toho pre usporiadanie rodinných vzťahov a nastavenie pravidiel máte rodinnú ústavu.
Ako vyzerá proces vzniku rodinnej ústavy?
Napríklad za nami príde otec rodiny, majiteľ firmy s myšlienkou, že by chcel v rodinnej firme stanoviť pravidlá – rozhodovacie procesy vedenia firmy, prípadné budúce zapojenie členov rodiny do rodinného biznisu. Pri rodinnej ústave sa nezakladá žiadny subjekt ani entita, ale spisujú sa pravidlá, podobne ako pri zmluve. Postupne sa k pravidlám v nej môžu pripojiť aj ďalší členovia rodiny a dopĺňať myšlienky otca rodiny o ďalšie pohľady na riadenie rodinného podniku. To do budúcnosti zaistí, že sa im bude lepšie spoločne pracovať a budú aj neskôr schopní nasledovať myšlienky zakladateľa.
Ak sa spoločnosť rozhodne pre založenie zvereneckého fondu, aké základné kroky sa s tým spájajú? Navyše, on nemá právnu subjektivitu.
Áno, je to tak, ale možno si ho predstaviť ako právnickú osobu. Vo zvereneckom fonde nevystupuje štatutárny orgán, ale stále je tam osoba správcu, ktorý spravuje majetok vložený do fondu. A za fond ako taký správca rozhoduje. No pri fondoch je rozdiel, že v ňom sú aj beneficienti, ktorí majú právo na plnenie z fondovej štruktúry.
Prvý krok založenia fondu je teda pri notárskom zápise?
Na začiatku za nami príde typický otec rodiny, ktorá má majetkové portfólio. Keď si vyjasníme základné otázky a predstavy, tak stanovíme najvhodnejšiu fondovú štruktúru, zvereneckú alebo nadačnú. Potom začíname pracovať na konkrétnej dokumentácii, zakladacej listine a štatúte fondu.
Ako dlho trvá zvyčajne tento proces?
Je to veľmi rozdielne. Niektorí klienti sú schopní to dať dohromady za dva mesiace, u iných to trvá dlhšie. A to napríklad aj preto, že si potrebujú ešte sami zodpovedať viacero otázok, ako chcú ďalej nakladať s majetkom a firmou. A tak sa môžeme stretávať aj pol roka, počas ktorého dávame dokumenty do finálnej podoby. Keď sú hotové, potom sa u notára zapíše notársky zápis a zapíše entitu do evidencie – či už do nadačného registra alebo do evidencie zvereneckých fondov.
Fond môže vzniknúť za života zakladateľa alebo aj po jeho smrti?
Áno, môžu nastať obe situácie. Väčšina zakladateľov sa však rozhodne pre variant vzniku fondu za života. A to aj preto, že si počas života „odskúšajú“, ako tá štruktúra funguje a doladia jednotlivé procesy. Vylúčená nie je ani druhá možnosť. Aj také fondy existujú. Tie potom vznikajú ku dňu smrti zakladateľa a následne sa fond zapíše do evidencie.
Aké sú možnosti pri tvorbe štruktúry fondu – kto bude správca, beneficienti a aké budú práva a povinnosti jednotlivých strán?
Dôležité je vybrať si správcu, ktorému dôverujete. To je základ, pretože správca má v rukách celý majetok, ktorý bude spravovať v rámci fondovej štruktúry. Zakladatelia zároveň často bývajú jedným zo správcov najmä na začiatku. Alebo druhý variant je, že zakladateľ rovno menuje profesionálneho správcu, ktorý má skúsenosti so správou takýchto štruktúr.
Mohol by byť zakladateľ firmy druhým správcom počas celého obdobia? Stáva sa to?
Pri zvereneckých fondoch je stanovená povinnosť, že keď zakladateľ vykonáva funkciu zvereneckého správcu, tak súbežne s ním musí vykonávať funkciu dohľadu aj tretia nezávislá osoba. To ale u nadačných fondov neplatí. Pri nich môže zakladateľ spravovať štruktúru fondu aj sám. Z hľadiska zaistenia kontinuity pre prípad úmrtia zakladateľa, je vhodné, keď do štruktúry vstúpi tretia osoba, ktorá sleduje, akým spôsobom fond funguje, ako sa v ňom spravuje majetok, aby to potom mohlo plynule pokračovať.
A čo beneficienti?
Tí majú primárne nárok na plnenie z fondovej štruktúry. Ale takisto majú právo dohľadu a možnosť dohliadať na činnosť správcu. V prípade, ak by nastal problém, môžu sa obrátiť na súd, aby isté konanie správcu zvrátili. Zároveň beneficienti zvyčajne môžu po smrti zakladateľa menovať či odvolávať správcu.
Sú klienti, ktorí majú zverenecký aj nadačný fond?
Stretli sme sa aj s takýmito prípadmi. Napríklad klient rozdeľoval svoj rodinný majetok a ten vkladal do zvereneckého fondu a vedľa neho založil nadačný fond, v rámci ktorého spravoval svoju zbierku umenia. No nie je to úplne bežné. Práve po tom, čo urobíme analýzu majetkového portfólia a daňových otázok s tým súvisiacich, tak dôjdeme k tomu, že je pre klientov vhodná jedna konkrétna štruktúra.
Nadačné fondy, na rozdiel od zvereneckých, majú právnu subjektivitu. Čo predchádza ich zriadeniu? Je ten proces veľmi podobný?
Je to podobné, no áno, nadačný fond je právnickou osobou. A táto právna subjektivita môže byť pre niektorých klientov veľkou výhodou, a to najmä ak majú zahraničný majetok spravovaný v iných jurisdikciách. Napríklad sme mali klientov, ktorí do fondovej štruktúry nakupovali apartmán v Španielsku, ktoré otvorene nepristupuje k entitám bez právnej subjektivity, a preto treba voliť práve takéto alternatívy.
Ak to zhrnieme, v čom vidíte najväčšiu výhodu založenia fondu a správy majetku firmy takouto formou?
Je to ochrana majetku a jeho medzigeneračné odovzdanie. Ak by zakladateľ nechal majetok mimo takejto štruktúry, po jeho smrti by došlo k dedičskému konaniu, čo je pre majetok riziko. Môžu vznikať spory, môže byť potom zablokovaná alebo obmedzená činnosť danej firmy alebo celého holdingu, čo je škoda. Niekedy to skončí aj tak, že biznis nepokračuje. No ak sa zriadi fondová štruktúra, nastavia sa pravidlá, ktoré potom budú platiť, bez ohľadu na to, či zakladateľ žije alebo už nie, majetkové portfólio môže ďalej prosperovať.
Je to riešenie nielen pre rodinné firmy?
Máme aj klientov, ktorí napríklad spravujú niekoľko nehnuteľností. A keď si to usporiadajú v rámci fondu, tak potom sa zbytočne nestráca sila, ktorá spočíva v jednotnosti a celistvosti majetku.
- Lucie Krotilová
- Advokátka v advokátskej kancelárii PORTOS a senior konzultantka spoločnosti CCS PREMIUM TRUST. Venuje sa obchodnému právu a správe majetku so zameraním na zverenecké fondy a nadačné fondy
Tento článok označovaný ako We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.
