Krajniak ide opäť meniť Zákonník práce. Neočkovaní budú musieť priznať farbu, očkovaní tiež

Zamestnávatelia budú zrejme môcť kontrolovať, kto na ich pracovisku je či nie je očkovaný. Prípadne tiež testovaný či po prekonaní covidu-19. Minister práce Milan Krajniak o tom uvažuje, keďže zistil, že takýto krok je v súlade s ústavou. Je vraj účelné, aby sa v prevádzkach vytvárali priestory pre očkovaných a neočkovaných. 

Teoreticky je podľa ministra práce  možné, že firmy budú môcť vytvárať pracoviská, na ktorých sa budú vzájomne stretávať napríklad buď samostatne očkovaní, alebo samostatne neočkovaní. Na nedávnej tripartite sa na tom dohodol so všetkými sociálnymi partnermi.

Hľadá sa spôsob na úpravu legislatívy

„Komunikujeme s ministerstvom spravodlivosti na čele s Máriou Kolíkovou, ako by sa to dalo právne urobiť. Podľa informácie od nej to nevieme urobiť vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), pravdepodobne to budeme musieť upraviť v Zákonníku práce,“ uviedol pre TREND minister práce Milan Krajniak. Ako ďalej spresnil, ide o citlivú otázku.

„Očkovanie nemôže byť dôvodom na diskrimináciu v práci. Preto to znova prekonzultujeme so sociálnymi partnermi a ak dôjde k zhode, pripravíme legislatívny návrh na zmenu Zákonníka práce. Keď bude všeobecná vôľa,“ dodáva M. Krajniak.

Tým minister priamo naznačil, že zmenou Zákonníka práce sa v tomto smere bude ďalej zaoberať.

Minister však podotkol, že síce po novom by zamestnávatelia mohli získať takúto informáciu od zamestnancov, očkovanie však je a bude dobrovoľné.

„Teda nikto nemôže z toho vyvodiť žiadne pracovno-právne postihy, bez ohľadu na to, či niekto je alebo nie zaočkovaný. Chápeme však, že v niektorých prevádzkach je účelné, aby zamestnávatelia dávali do kancelárií či prevádzok spolu ľudí, ktorí sú zaočkovaní alebo nezaočkovaní,“ podotkol M. Krajniak na tlačovej konferencii z konca minulého týždňa.

Ako by to reálne vyzeralo v praxi si zatiaľ ťažko v súčasnosti predstaviť, napríklad vo výrobných prevádzkách veľkých fabrík či v malých kanceláriách. Za súčasne platných podmienok to nie je legislatívne možné realizovať. 

Zamestnávatelia zrejme budú mať prehľad

Na to, aby na kontrolu zamestnancov mali firmy dosah dlhodobejšie poukazujú viaceré zamestnávateľské zväzy v podstate zhodne.

„Firmy nemôžu ani získať údaje o tom, či sú ich zamestnanci očkovaní, prípadne prekonali ochorenie covid-19. Na tento údaj sa ich síce môžu opýtať, no nemusia mu ich poskytnúť. Dotýka sa to nielen sektora gastra, hotelierstva a cestovného ruchu, ale naprieč rôznymi službami,“ hovorí pre TREND Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).

Problém to podľa neho predstavuje aj pre veľkých zamestnávateľov s veľkým počtom zamestnancov mimo sektoru služieb. Podobne sa vyjadrila aj Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).

„Mnohé podniky majú, prirodzene, záujem, aby bolo čo najviac zamestnancov zaočkovaných. Čím je zaočkovanosť u zamestnancov vyššia, tým je riziko šírenia nákazy a následný výpadok zamestnancov vo firme nižší,“ spresnila.

Nutný test do práce? Iba na náklady firmy

Súčasná legislatíva stanovuje jasné pravidlá. Podľa všeobecných zásad prevencie, nevyplýva podľa aktuálneho Zákonníka práce zamestnávateľovi možnosť zaviesť do praxe ani povinné testovanie zamestnancov na covid-19, uvádza NIP.

Ako ďalej objasňuje, firma nemá právo žiadať a sankcionovať zamestnanca za nepredloženie výsledkov akéhokoľvek lekárskeho vyšetrenia. Tieto sú určené len do rúk lekára. Ak by však firma vyžadovala podrobiť sa takémuto testu, náklady na takéto plnenie musí znášať zamestnávateľ, vymenúva NIP pre TREND, aj na webe ip.gov.sk.

Pokiaľ by zamestnávateľ obmedzil alebo zakázal vstup do jeho priestorov pre niektorých zamestnancov – nezaočkovaných alebo zaočkovaných a niektorej skupine by neprideľoval prácu podľa pracovných zmlúv, išlo by o prekážku v práci na strane firmy v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

Za čas trvania takejto prekážky zamestnávateľ poskytne dotknutým zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerných zárobkov, uvádza hovorca NIP.

Plnenie povinností len vo vzťahu k práci

Aby zamestnávateľ pristúpil k rozdeľovaniu zamestnancov na dve alebo viac skupín, napríklad kvôli inému postaveniu – zaočkovanosti, nezaočkovanosti, či disponovania negatívnym výsledkom testu na koronavírus, musel by mať k dispozícii covid passy zamestnancov, na zber a spracúvanie ktorých nemá zatiaľ legitímne oprávnenie,“ hovorí pre TREND Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce (NIP).

Posudzuje pritom aktuálny legislatívny stav a s ním súvisiace práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov.

Hovorca NIP podotýka, že povinnosťou firiem je prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Rovnako musí firma vpustiť všetkých do priestorov, či už očkovaných alebo neočkovaných zamestnancov. Podľa § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce je neprípustné, aby zamestnávateľ segregoval zamestnancov, teda nerovnako s nimi zaobchádzal, z dôvodu napríklad zaočkovania či nezaočkovania proti covidu-19, uvádza NIP.

Navyše, covid-19 nie je faktorom práce, ktorým možno odôvodniť konanie zamestnávateľa. „Povinnosť a zároveň aj možnosť posúdiť zdravotné riziko u zamestnanca má zamestnávateľ výslovne upravené iba vo vzťahu k expozícii faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku,“ uvádza L. Kerekeš.

Benefity bez avizovaných noviniek

Snahy dostať do Zákonníka práce viac benefitov pre očkovaných prejavil ešte pri septembrovej schôdzi Národnej rady aj nezaradený  poslanec Tomáš Valášek, ktorého prichýlila mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko.

Ten prišiel s nápadom, aby firmy dávali päť dní dovolenky navyše a k tomu ročný finančný príspevok 275 eur, ak je niekto zaočkovaný a pracuje. Firmy však tento nápad zotreli zo stola s tým, že benefity si chcú určovať sami a štát sa im nemá do tejto kompetencie čo miešať. Nieto im ešte určovať, čo a ktorým zamestnancom majú poskytovať, navyše z firemných zdrojov.

„Prenášať bremeno financovania na podnikateľov a zamestnávateľov je to najľahšie,“ spresnil na margo tohto návrhu Martin Lidaj, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). „Ak štát prijíma nejaké opatrenia, mali by ísť ruka v ruke s finančným krytím. Súčasný stav vývoja verejných financií je však hrozivý. Opatrenia by preto mali vždy prejsť dôkladnou analýzou, aký prínos budú mať,“ objasňuje pre TREND.

Prenášať bremeno financovania na podnikateľov a zamestnávateľov je to najľahšie.

V súčasnosti môžu firmy poskytovať v zmysle § 141 Zákonníka práce pracovné voľno s náhradou mzdy, a to najviac 7 dní do roka, avšak v rovnakej miere očkovaným i neočkovaným, bez rozdielu. Je pritom úplne jedno, či niekto pracuje v štátnej, verejnej alebo súkromnej sfére. K tomuto bodu sa minister M. Krajniak nevyjadroval, teda zrejme nemá v úmysle v tomto smere čokoľvek meniť.

Ako pre TREND dodáva hovorca NIP, v súčasných podmienkach podľa legislatívy, ak má zamestnávateľ napríklad záujem poskytnúť zamestnancom viac voľna s náhradou či bez náhrady mzdy, musí toto pravidlo uplatňovať na všetkých bez rozdielu.

„Poskytnutie nenárokového pracovného voľna len očkovaným zamestnancom môže byť porušením zásady rovnakého zaobchádzania, keďže môže vytvoriť diskriminačné prostredie,“ objasňuje L. Kerekeš. Rovnaké je to aj s poskytovaním benefitov, či už finančného alebo nefinančného charakteru, ktoré teba uplatniť na všetkých bez rozdielu.