Vyzerá to tak, že cestovný ruch počas tejto letnej sezóny, ktorá je zhruba v polovici, čakajú konečne dobré časy. Rakúsko uvádza, že tento sektor je na vzostupe a v odvetví už pracuje viac ľudí ako pred pandémiou nového koronavírusu. Rovnako vnímajú situáciu aj Taliani či Francúzi.
Otázkou zostáva, či majú na podobný optimizmus dôvod aj Slováci. Počasie je stále ako na hojdačke, čo môže mať istý vplyv napríklad na návštevnosť dovolenkových stredísk, akvaparkov či kúpalísk.
Návrat k číslam pred pandémiou
Uvedené krajiny, ako napríklad Rakúsko či Taliansko, sa z pohľadu počtu turistov, ale aj návštevníkov, dostali na úroveň pred pandémiou rýchlejšie ako náš trh.
Navyše, v porovnaní s ním majú výrazne otvorenejší pracovný trh pre obyvateľov z tretích krajín, hovorí pre TREND Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS). Svoju úlohu tam zohrávajú aj vyššie mzdy v porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy, odkiaľ prichádza po pandémii znova pracovať, okrem iných, aj mnoho Slovákov.
Všetko sa dá vyhodnotiť až s odstupom času. Ubytovacím zariadeniam na Slovensku chýbalo napríklad v máji tohto roka 14 percent návštevníkov do vysokých hodnôt turisticky rekordného roka 2019, uvádza Štatistický úrad (ŠÚ SR). Celková návštevnosť ubytovacích zariadení tak dosiahla necelých 500-tisíc osôb.
Podobnými dátami disponuje aj AHRS. M. Harbuľák predpokladá, že z pohľadu počtu návštevníkov a prenocovaní prevažná časť regiónov na Slovensku dosiahne čísla z roku 2019 a niektoré ich možno aj mierne prekročia. Napriek rastúcim číslam dosiahla priemerná vyťaženosť ubytovacích kapacít na Slovensku v júni tohto roka len niečo viac ako jednu tretinu. To poukazuje na výrazný deficit a potenciál, ktorý cestovný ruch na Slovensku má.
„No dôležité nie sú len počty návštevníkov a turistov. Z hľadiska ekonomiky je dôležitejšie, aké budú ich výdavky a dĺžka pobytov, teda počet prenocovaní. Tie ukážu, či hotelieri, ale aj iní poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu, vyhodnotia túto letnú sezónu ako úspešnú,“ dodáva pre TREND prezident AHRS.
Zmena v preferenciách klientov
Štandardne pritiahli v uplynulých mesiacoch najviac domácich aj zahraničných hostí Bratislavský, Žilinský a Prešovský kraj. V medziročnom porovnaní mali hotely, penzióny a iné ubytovacie zariadenia podľa ŠÚ SR o 20,5 percenta viac hostí. Bolo to stále ešte o 77-tisíc návštevníkov menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou. V súhrne za prvých päť mesiacov roku 2023 sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu vyše 1,6-milióna hostí. Ide o 13-percentný medziročný nárast.
V tomto roku však v hotelierstve vidieť výrazné rozdiely v porovnaní s minulými rokmi. Dovolenkové plány a rezervácie pobytov Slováci robia neskôr než zvyčajne a výber samotnej destinácie alebo ubytovacieho zariadenia prebieha často týždeň až 10 dní pred nástupom na pobyt, hovorí M. Harbuľák.
Kým v roku 2019 boli v polovici júna kapacity ubytovacích zariadení vo vyhľadávaných turistických regiónoch na mesiace júl a august rezervované na 90 percent, úroveň rezervácií v rovnakom období možno odhadnúť na 50 – 60 percent. Inflačné vplyvy a rast cien sa prejavujú aj v obmedzovaní výdavkov a narastajúcom počte jednodňových turistov a návštevníkov.
Aj v Slovenskej asociácii akvaparkov, kúpalísk a plavární (SAAKP) očakávajú počas tejto letnej sezóny záujem klientov porovnateľný s rokom 2019. Prezident SAAKP Gabriel Somogyi tvrdí, že všetci ich členovia pripravili viacero noviniek, napríklad v rámci atrakcií.
„Už v súčasnosti vnímame, že Slováci si doprajú menej, najmä priamo v areáli akvaparku či kúpaliska. Trpia tým najmä gastro prevádzky. Na druhej strane, tohtoročný jún bol z nášho pohľadu špecifický, pretože bolo chladné a daždivé počasie, oproti minulému roku to bolo vidieť aj na tržbách,“ spresnil pre TREND.
Šetrenie je v popredí
Ďalším faktorom na zhodnotenie tejto letnej sezóny bude aj to, ako hlboko majú v tomto čase Slováci do vrecka. Čo-to naznačujú aj prieskumy.
Letnú dovolenku si tento rok podľa prieskumu spoločnosti Home Credit neužije vyše 30 percent ľudí, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa vyjadrilo, že sa v lete dovolenkovať určite chystajú. V tuzemsku strávi dovolenku asi 40 percent opýtaných, no pobudnú na nej len 4 až 6 dní.
Šetrenie Slovákov sa prejavuje aj na skracovaní pobytov a nižších výdavkoch na iné služby spojené s dovolenkou, čo je v súlade s trendami uvádzanými AHRS. Ukazuje sa to aj v takzvanom medzisezónnom období, teda medzi zimnou a letnou turistickou sezónou.
Aj za ďalšie tovary a služby, ktoré Slováci preferujú viac v lete ako počas iných mesiacov roka, si priplácajú viac peňazí. To je fakt, s ktorým musia jednoducho rátať. Reštaurácie či kaviarne ich vychádzajú viac ako vlani o 14,7 percenta a ubytovanie v hoteli či penzióne je medziročne drahšie o 8,6 percenta. Rekreačné a športové služby zdraželi o 17,2 percenta, avšak za pomôcky na šport, kempovanie a rekreáciu v prírode si priplatia „iba“ 2,9 percenta, poznamenáva Eva Sadovská, analytička Wood & Company.
Čo láka turistov na Slovensku?
Aj tento rok pri domácej dovolenke dominuje turistika a vyhľadávané sú najmä horské destinácie a dovolenka spojená s ňou. Medzi preferované destinácie dovolenkárov počas leta patria regióny s akvaparkami, kúpaliskami alebo vodnými plochami. Ich návštevnosť však môže ovplyvniť počasie. Návrat turistov podľa AHRS nastane aj v niektorých mestských destináciách, akými sú Bratislava či Košice.
Dôležitým faktorom pre menej navštevované regióny je dopravná dostupnosť. Preto sa mnohé aktivity v týchto regiónoch zameriavajú na podporu letných vlakov či atrakcií spojených s dopravou, aby umožnili prílev turistov.
Klienti však vítajú aj ďalšie zmeny v cestovnom ruchu. Stále viac sa stretávajú s rôznymi aplikáciami a online nástrojmi, od rezervácie služby, a to nielen pri ubytovaní, cez komunikáciu s personálom až po zaplatenie účtu. „Objednávkové kiosky, delivery služby, online objednávka priamo za stolom sa stávajú už súčasťou mnohých prevádzok. Tieto vychytávky majú jednak za cieľ zvýšiť komfort návštevníkov, ale aj urýchlenie samotnej objednávky,“ dodáva M. Harbuľák.
Pripomína však, že v tomto sektore je osobný kontakt s personálom dôležitý, pretože na ňom budú aj naďalej založené služby v hotelierstve či gastronómii.
- Na dovolenke sa dá ušetriť až 275 eur za rok
Už od roku 2019 môžu zamestnanci využívať vo firmách takzvaný rekreačný poukaz. Týka sa to zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 49 zamestnancov, pričom títo u nich pracujú nepretržite viac ako 24 mesiacov.
Výnimkou je práca na dohodu o vykonaní práce. Príspevok na rekreáciu poskytuje zamestnávateľ ako náhradu 55 percent oprávnených nákladov, najviac však 275 eur za kalendárny rok.
Ako uvádza aktuálny prieskum agentúry Maxin´s Group, pre 58 percent opýtaných sú rekreačné poukazy dobrou príležitosťou, ako ušetriť na nákladoch na dovolenku. Zhruba 43 percent respondentov sa vyjadrilo, že je to dobrý nástroj na podporu cestovného ruchu na Slovensku.
Poukazy nevyužije 35 percent oslovených, pretože ich zamestnávateľ takúto možnosť neponúka. Záujem o takúto formu podpory nemá 10 percent respondentov.
„Domnievame sa, že títo zamestnanci zrejme uprednostňujú dovolenku v zahraničí,“ uviedol výkonný riaditeľ Maxin´s Group Roman Kučera. Na tábor pre deti chcú rekreačný poukaz použiť 3 percentá zamestnancov, na dovolenku 31 percent.
Ďalšie dôležité správy
