Koniec skorumpovaným podvodníkom? Kolíková im chce zaistiť podozrivý majetok

Lepšia správa zaisteného majetku, efektívnejšie nástroje v trestnom konaní a zriadenie nového úradu. Tieto tri hlavné okruhy rieši návrh zákona o zaisťovaní majetku, ktorý koncom augusta predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) na rokovanie vlády a tá ho aj odobrila. Do praxe by sa mal zaviesť od januára budúceho roku. Prináša však viacero otázok.

Kauzy z minulosti stále strašia

Spôsob, akým chce štát urobiť poriadok, si vynútila prax. Nedávne kauzy kontroverzných odsúdených podnikateľov Mariana Kočnera a Ladislava Bašternáka ukázali, aké je zaisťovanie majetku nefunkčné. Pripravili štát o milióny eur a svoje chápadlá roztiahli aj vo chvíli, keď prepisovali majetok na svojich príbuzných.

Okresný súd v Bratislave ešte v júni zablokoval Bašternákov sporne prevedený majetok, zakázal s ním nakladať a pred pár dňami podal na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie v súvislosti s priebehom konkurzu. Kočner zase pred dvomi rokmi napríklad inštruoval z väzby dcéru, čo má robiť s bytmi v centre Bratislavy, a dnes je už ich vlastníčkou.

Keďže osoby stíhané za ekonomické trestné činy často prepisujú majetok na iných, podľa názoru advokáta Petra Ziliziho z advokátskej kancelárie Ružička and Partners je potrebný dobrý zákon o zaisťovaní majetku. „V minulosti sa nedarilo efektívne zaistiť majetok osobám, ktoré boli stíhané pre ekonomické trestné činy,“ konštatuje pre TREND.

Aj dnes existujú prostriedky, ktoré dovoľujú zaistiť majetok obvineným, takúto právomoc má podľa advokáta napríklad prokurátor. V niektorých prípadoch sa využívajú, v iných menej alebo vôbec. Faktom však zostáva, že tieto inštitúty v našom trestnom poriadku nie sú úplne legislatívne dotiahnuté.

Návrh zákona o zaisťovaní majetku z dielne rezortu spravodlivosti má zamedziť situáciám, keď si úrady medzi sebou prehadzujú zodpovednosť, zatiaľ čo páchateľ sa špekulatívnymi prepismi zbavuje majetku.