Klamstvá v životopise zákon nereguluje, firma však môže zamestnanca dobehnúť iným spôsobom

Ak sa uchádzač o zamestnanie rozhodne klamať, najľahšie to urobí v životopise, ktorý posiela potenciálnemu zamestnávateľovi. Je prirodzené očakávať, že pracovné životopisy budú obsahovať väčšie či menšie prifarbenia či pokrivenia reality. Hlavne uchádzači, ktorým na konkrétnom pracovnom mieste špeciálne záleží, majú tendenciu prikrášliť fakty, aby tak zvýšili svoje šance.

Prikrášľujú fakty

Je veľmi ťažké odhadnúť, koľko ľudí v životopise neuvádza pravdivé informácie. Prieskumy, ktoré sa na to zameriavajú, môžu vychádzať z priznaní respondentov, ktorí sa o prácu uchádzajú alebo tiež z údajov, ktoré im sprostredkujú firmy. Prieskumy zbierajúce informácie od zamestnávateľov v rôznych krajinách odhaľujú, že väčšina z nich sa s klamstvami v životopisoch stretáva. Podľa údajov personálnej agentúry Trigon Consulting fakty v životopise ohýba až 85 percent ľudí.

Uchádzači najčastejšie klamú o vzdelaní, dĺžke praxe a veľmi často si prikrášľujú aj vlastné schopnosti a pracovné skúsenosti. Mnohí majú tendenciu prezentovať svoju predchádzajúcu pozíciu a náplň práce v oveľa vznešenejšom svetle.

Motivácia neuvádzať v životopisoch pravdivé informácie môže byť rôzna, pričom k najčastejším patrí snaha zamestnať sa po dlhom čase bez práce, zvýšiť svoj plat alebo zastrieť nedostatočnú kvalifikáciu. Motívom klamať je neraz aj predchádzajúca výpoveď, ktorú chce uchádzač utajiť a radšej napíše, že z firmy odišiel sám. Odtiaľ je len krok k fabulovaniu pozitívnych referencií.

Klamstvá môžu ohroziť nielen reputáciu uchádzača, ale môžu viesť aj k príliš veľkému stresu a napokon môžu ohroziť aj záujmy samotnej firmy. S tým súvisí aj otázka, nakoľko má zamestnávateľ právo vyvodzovať konzekvencie zo situácie, keď po prijatí uchádzača vyjde najavo, že ten počas náboru klamal o svojich schopnostiach, jazykových znalostiach alebo iných náležitostiach. „Následky klamstiev v životopise môžu byť rôzne, podľa toho, kedy sa k nim zamestnávateľ dopátral. V závislosti od tohto časového momentu má zamestnávateľ rôzne páky,“ vysvetľuje odborník na pracovné právo Milan Černaj zo spoločnosti Havel & Partners.