Ak chceme na Slovensku mať v budúcnosti ďalšie miliardové spoločnosti, budeme musieť okamžite stabilizovať situáciu v ekonomike, naznačuje podnikateľ a investor Ján Šubák.
Dlhoročný obchodník na finančných trhoch aj preto rozumie zakladateľovi Esetu Miroslavovi Trnkovi, ktorý hovorí o možnosti odchodu zo Slovenska. Aj napriek tomu však vidí na Slovensku množstvo budúcich príležitostí, a to za predpokladu, že krajina napraví chyby z minulosti.
„Slovensko zažilo aj obdobie takzvanej plnej špajze. Je nesmiernou škodou, že práve toto obdobie sme nedokázali efektívne využiť,“ konštatuje.
- V rozhovore sa dočítate
- Ako investor Ján Šubák začínal s podnikaním
- Ktoré investície a aktíva považuje za úspešné
- Aká je jeho obchodná stratégia
- Čo si myslí o startupoch
- S akými zmenami treba počítať v ďalšom období
Ako investor dnes zažívate zaujímavé časy. Alebo je to len ďalší cyklus?
Situácia, v ktorej sa svetové hospodárstvo nachádza, je kombináciou niekoľkých premenných. Roky totiž bolo vystavené mnohým bezprecedentným javom. Inflácia sa dlhodobo pohybovala pod cieľovou úrovňou centrálnych bánk. V mnohých krajinách boli dokonca zaznamenané prejavy deflácie – negatívneho javu, ktorého dôsledkom je pokles spotreby a odklad investícií. Zároveň si svet veľmi rýchlo zvykol na politiku lacných peňazí, ktorá dospela až do abnormálneho stavu záporných úrokových sadzieb. Z tohto pohľadu nie je dnes zažívaný stav cválajúcej inflácie a „nezvyklo vysokých úrokových sadzieb“ ničím iným ako návratom svetového hospodárstva do normálu. Na druhej strane pandémia od základu zmenila paradigmu globálneho hospodárstva. Mnohé odvetvia ňou boli ťažko zasiahnuté. Logistika a toky tovarov boli v jednom momente natoľko paralyzované, že systém just-in-time sa ukázal ako nefunkčný. Pandémia zároveň priniesla dovtedy nepoznané možnosti podnikania a organizovania práce. Aby toho nebolo málo, vo februári minulého roku bol svet vystavený ozbrojenému konfliktu takých rozmerov, aké si už ľudstvo v tejto dobe ani len nedokázalo predstaviť.
Čo pozitívne sa dialo v ostatných troch náročných rokoch a ovplyvnilo vaše podnikanie a investície?
Ostatné tri roky boli obdobím veľkých príležitostí. Pandémia spôsobila produkčnú medzeru. Hlad po tovaroch a službách vytvoril priestor pre rast biznisu a najmä obchodných marží. Na druhej strane vládne výdavky či schémy podpory a revitalizácie poškodeného hospodárstva priniesli ďalší silný impulz pre rast globálneho biznisu. Ak by sme sa na svet pozerali iba cez túto optiku, tak môžeme povedať, že aj vynútené investície do obrany a tiež investície do obnovy Ukrajiny budú silným globálnym impulzom. Silným, ale veľmi smutným impulzom.
Vzišli ste primárne z finančného sveta a nevyhli sa predaju svojej spoločnosti. Aké boli vaše podnikateľské začiatky?
Podnikať som začal počas štúdia na vysokej škole. Spolu s mojimi dvoma sestrami sme vybudovali rodinnú firmu na zelenej lúke. Tú sme asi po desiatich rokoch posunuli jednej medzinárodnej skupine. Keďže som dodnes v kontakte s niektorými bývalými zamestnancami, ale i manažérmi skupiny, ktorá naše podnikanie prevzala, myslím si, že to bol úspešný podnikateľský príbeh, ako aj korektný a dobre načasovaný exit.
Naďalej ste však prítomný na burzách.
Spravidla mám vždy otvorených niekoľko pozícií. V čase poklesu trhov sa snažím tieto pozície riediť a portfólio ešte viac nafukovať. V prípade rastu trhu naopak postupne redukujem pozície a uvoľňujem likviditu.
Viaceré klasické tituly dostali v ostatných mesiacoch tvrdý úder. Mnohé sa však dalo očakávať, keďže sa investori presúvali do iných oblastí a vracali sa naspäť ku komoditám než k akciám technologických firiem. Ako sa darilo v ostatnom období vám?
Napriek tomu, že vplyvom poklesu trhov som aj ja utŕžil nejaké prechodné straty, nie je to nič, čoho by som sa obával. Najvýznamnejšiu časť môjho portfólia tvoria bankové tituly, ktoré na súčasnú situáciu reagujú často prehnane. Som však dlhodobý, fundamentálne zameraný investor. Efekt rastu úrokových sadzieb a z nich plynúcich úrokových marží bude podľa môjho názoru z pohľadu sektora výrazne silnejší než efekt potreby dodatočnej tvorby opravných položiek. Banky teda na súčasnej situácii v dlhodobom horizonte rozhodne získajú. Na strane druhej v investíciách do energetických a petrolejárskych spoločností by som bol opatrný. Príslovie, že „profit dosiahnutý v minulosti nie je zárukou budúceho profitu“, v týchto odvetviach platí viac ako kedykoľvek predtým.
Je už správny čas na vstup do nových pozícií či nákup spoločností alebo sú za dverami ďalšie výpredaje?
Dôvodom výpredajov, na ktoré sa pýtate, boli predovšetkým reštriktívne opatrenia centrálnych bánk vyvolané infláciou. Tá rádovo prevyšovala takzvaný inflačný cieľ. Osobne som však už nadobudol pocit, že FED postupne získava kontrolu nad infláciou. Európa má vždy za Spojenými štátmi meškanie dvoch kvartálov. Ale myslím si, že prvé lastovičky stabilizácie stavu sú už zreteľné aj v Európe. Tu však existujú aj krajiny, ktoré možno ešte svoje inflačné dno nenašli. Z tohto pohľadu sa javí načasovanie na otváranie pozícií priaznivo. Veľkým rizikom pre trhy však stále ostávajú vis major udalosti.
Do startupov vstupujete ako anjelský investor v úvodných fázach. Prečo?
To je dané predovšetkým tým, že práve v tejto fáze potrebujú projekty pomoc, ktorú im iné inštitúcie, napríklad bankové domy, ešte nedokážu poskytnúť. Zároveň práve v tejto fáze dokážeme s pomerne malým objemom investície partnera výrazne akcelerovať.
- Ján Šubák
- Je podnikateľ a investor. Začínal s vlastnou pobočkou a regionálnym obchodným zastúpením značky Škoda Auto v Michalovciach, ktorej spoločnosť následne predal. V roku 2009 založil rodinnú investičnú spoločnosti Helens, s ktorou dodnes pôsobí na finančný trhoch a ako anjelsky investor pri niektorých slovenských firmách.
Zmenila doba vaše investorské návyky a postupy?
Ak sa pýtate na investovanie na kapitálových trhoch, tak tie dnes reagujú často nepredvídateľne a prehnane. Na investora to kladie v zásade tri požiadavky. Prvou je vysoká odolnosť voči stresu a panike, ktorá by mala byť podložená racionálnym uvažovaním. Druhou požiadavkou je pokora. Hnať sa za každú cenu za dopredu stanovenou návratnosťou investícií býva často cestou do záhuby. Treťou požiadavkou je veľmi opatrné narábanie s pákovými inštrumentmi. V oblasti startupovej scény sme boli nútení zvoliť o niečo konzervatívnejší prístup. Projekty si vyberáme o čosi pedantnejšie, rovnako objem expozície do jedného projektu sme mierne zredukovali.
Myslíte si, že je na Slovensku vytvorené dobré prostredie na podporu podnikania?
V tejto oblasti má krajina obrovské rezervy. Či je to v oblasti byrokracie, vymožiteľnosti práva, v oblasti daní a odvodov, podpory vzdelania, vedy výskumu a inovácií.
Na jednej strane žijeme v prostredí, ktoré za posledných pätnásť rokov nedostalo relevantný impulz, na druhej strane treba uznať, že v posledných troch rokoch vlády bojovali s rizikom kolapsu prakticky vo všetkých oblastiach správy krajiny. Toto obdobie jednoducho neposkytlo priestor na zlepšovanie kvality podnikateľského prostredia. Slovensko však zažilo aj obdobie takzvanej „plnej špajze“. Je nesmiernou škodou, že práve toto obdobie sme nedokázali efektívne využiť.
Čo sa v tejto oblasti za ostatné obdobie zmenilo a ktoré príležitosti môžu dobre vypáliť?
Tým, že som pôvodne z východu, sa veľmi teším príchodu automobilky Volvo práve na východ krajiny. Rozsah priamych investícií, ale i vyvolané investície dávajú veľkú nádej, že postupne bude dochádzať k znižovaniu regionálnych rozdielov. Nezanedbateľným pozitívom tejto investície je jej smerovanie do elektromobility. To poskytuje regiónu dodatočnú pridanú hodnotu a perspektívu. Rovnako ma potešila informácia o signifikantnom zvýšení investície automobilky Porsche na Považí, ktoré bude takisto smerované do oblasti elektromobility.
Z oblasti startupovej scény držím veľmi palce chalanom z InoBatu. Ich investícia môže výrazne prispieť k zníženiu závislosti Slovenska od dodávok dôležitých komponentov z tretích krajín. Môj obdiv majú aj plány úspešnej slovenskej firmy, ktorá sa podujala na výstavbu moderného kampusu. Táto investícia môže mať pre krajinu neoceniteľný význam. Presne takýto projekt by mal byť benchmarkom úspešnosti aj pre iné firmy.
Slovensko sa obzvlášť mladým firmám a startupom obrátilo v ostatných troch rokoch chrbtom. Skončili sme pri niekoľkých väčších investíciách, ktoré však strácajú ďalší potenciál a pridanú hodnotu a mnohé sú opäť iba o výrobe.
Ak chceme vybudovať úspešné podhubie startupovej scény, musíme v prvom rade pochopiť potreby a filozofiu tohto špecifického prostredia. Kľúčové sú tri oblasti. Prvá oblasť je podpora vzdelania, vedy a výskumu. Naozaj moderného, inovatívneho vzdelávania prispôsobeného potrebám trhu práce a opierajúceho sa o najnovšie poznatky vedy a techniky. Druhá oblasť je kvalita a dostupnosť verejnej služby, v ktorej sú implementované prvky bežne využívané v komerčnom priestore. Treťou je oblasť podnikateľského prostredia a daní. Ono nie je treba vymýšľať koleso. Stačí sa pozrieť na príklad Estónska či Izraela a rýchlo dokážeme identifikovať rezervy.
Čo robíme zle a ako na to môžeme doplatiť?
Dôležitým impulzom pre naštartovanie slovenského hospodárstva bola lacná, dostupná a kvalifikovaná pracovná sila. Etapa Slovenska ako „montážnej dielne“ mala bezpochyby svoj význam. V súčasnosti však už Slovensko medzi krajiny s lacnou a dostupnou pracovnou silou rozhodne nepatrí. Preto, ak chceme dosahovať udržateľný rast hospodárstva, musíme zásadne zmeniť dve veci. Prvou je diverzifikácia jeho skladby. Je veľkou chybou, ak hospodárstvo krajiny stojí na jednom odvetví. Dôsledky takéhoto nastavenia sme naposledy pocítili v čase nedávnej pandémie, keď sa HDP Slovenska prepadalo podstatne výrazne než HDP ostatných krajín EÚ. Druhým dôležitým signálom, ktorý môžeme zaznamenávať, je postupný odchod niektorých zahraničných investorov zo Slovenska. To je jasný signál, že hospodárstvo musíme začať smerovať do odvetví s takou úrovňou pridanej hodnoty, v ktorej dokážeme byť vysoko konkurencieschopní. To na jednej strane prispeje k stabilizácii už vytvorených pracovných miest a okrem toho to vytvorí priestor pre vznik nových pracovných miest, možno celých odvetví a do tretice takéto zameranie predstavuje jedinú cestu, ktorá dokáže udržateľne zaručiť rast hospodárstva a životnej úrovne obyvateľstva.
V inom rozhovore ste spomenuli, že nám chýbajú jednorožce a firmy typu Eset. Niektoré podobné biznisové plány zatiaľ nedosahujú na svoj cieľ. Stagnujeme v oblastí batérií či čipov. Čo je potrebné zmeniť?
Stoja pred nami dve náročné úlohy. Prvou je nutnosť okamžitého stabilizovania situácie. Ak sa ľudia ako Miroslav Trnka z Esetu vyjadrujú, že za istých podmienok budú nútení zvážiť odchod zo Slovenska, tak toto je veľmi vážny signál. Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto mu úplne rozumiem. Druhá otázka je, ako docieliť viac projektov, ktoré budú mať ambície atakovať miliardovú valuáciu. Toto je beh na dlhé trate. Ale je najvyšší čas, aby sme sa aspoň postavili na štart. Úspešní startupisti sú spravidla mladí ambiciózni vizionári. Mnohí svoje projekty rozbiehali počas štúdia na vysokej škole alebo krátko po nej. Niekde tam by som hľadal prvú časť odpovede. Školy musia byť schopné poskytovať ambicióznym talentom reálnu biznisovú podporu. Tu vidím obrovský priestor pre prepojenie akademickej pôdy a zástupcov biznisu. Nemám na mysli nejaké duálne vzdelávanie, ale reálnu biznisovú podporu. Od tých najlepších. Druhá dôležitá oblasť je otázka podpory zo strany štátu. Tu je prioritou číslo jedna centralizácia celej agendy inovácií pod jednu strechu. Ak má túto oblasť čiastočne v gescii rezort hospodárstva, čiastočne školstva alebo MIRRI a ešte niekoľko podriadených agentúr, tak potom sa pomoc inovátorovi mení na nepríjemnú prekážku. A to je problém.
Na ktoré projekty sa ako anjelsky investor najnovšie zameriavate? Ste aj v období alokovania nových investícií?
Momentálne máme na stole dva rozpracované projekty, do ktorých vstup ohlásime v najbližších mesiacoch. Jeden je zameraný na oblasť produkcie športových a voľnočasových zariadení, druhý smeruje do oblasti energetických úspor domácností. V tejto chvíli však nedokážem byť viac konkrétny.
Aké ciele v ďalšom období máte a kam sa podľa vás finančné trhy posunú?
Cieľ je vždy rovnaký. Rásť rýchlejšie ako trh. Myslím, že trh bude rásť do nových maxím. Akonáhle FED mierne skoriguje svoj jastrabí postoj, v tom momente začne na trhu prevládať eufória. Jej výsledkom budú nové a nové maximá.
Pesimista s očakávaním globálnej recesie teda nie ste.
Som vo všeobecnosti optimista, takže môj pohľad asi nebude úplne objektívny. Osobne som však presvedčený, že v nasledujúcich rokoch nás čaká obdobie hospodárskeho rastu a možno až nepredstaviteľných príležitostí.
Ďalšie dôležité správy
