Domáce zdroje nebudú stačiť

V roku 1951 na území dnešného Slovenska vybudovali prvý plynovod. Prepravoval zemný plyn z Plaveckého štvrtku do Bratislavy a mal dĺžku 38 kilometrov.

Od tohto momentu sa rozbehla postupná plynofikácia krajiny a slovenské plynárenstvo sa rozvinulo na moderné priemyselné odvetvie. Čoskoro však bolo zrejmé, že domáce zdroje zemného plynu nebudú postačovať. 

Ako dopraviť viac zemného plynu do Československa?

Zvažovali sa dve alternatívy:

  • dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) tankermi z Alžírska,
  • preprava v plynnom skupenstve plynovodom z Ruska.

Vzhľadom na to, že v tom čase sa v bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) objavili rozsiahle náleziská zemného plynu a budovali sa veľkokapacitné diaľkové plynovody, preferovala sa druhá možnosť. Bola totiž reálnejšia aj efektívnejšia.

Plynovod Bratstvo, ktorý viedol z Dolyny na západnej Ukrajine (tá vtedy zásobovala aj Moskvu) až na štátnu hranicu Československa a ZSSR, viedol až k Dusikárni (dnešné Dusľo) Šaľa, ktorá bola, a dodnes je, najväčším odberateľom plynu.

Slávnostné otvorenie bolo 20. júla 1967. Na Záhorí sa Bratstvo delilo na vetvu, ktorá pokračovala na Moravu a druhú, ktorá sa stáčala na juh. Obsluhovala Bratislavu, ale tam nekončila...

Pokračovanie za Železnú oponu

Rozvoj technológií, budovanie diaľkových plynovodov a nové náleziská zemného plynu v oblasti Orenburgu v ďalekej Sibíri otvorili možnosti predtým nepredstaviteľných rozmerov.

Na jednej strane tu bol silný dopyt v Európe, ktorá prechádzala povojnovou obnovou. Ťažobné kapacity v britskom Severnom mori, Nórsku a Holandsku nestačili.

Ruské dodávky plynu nestačia na rýchle doplnenie prázdnych európskych zásobníkov. Dôvodom je rastúci dopyt priamo v Rusku a obmedzenie dodávok cez Ukrajinu.
Neprehliadnite

Gazprom a Európa: Komplikované, ale nevyhnutné partnerstvo

Na druhej strane tu bolo obrovské ložisko zemného plynu v oblasti Orenburgu v Sibíri, ktoré objavili v roku 1966. Plynovod Bratstvo ešte nebol ani hotový a už prebiehali rokovania súdruhov s firmami Eni (Taliansko), Buhrgas (Nemecko), Gaz de France (Francúzsko) a ÖMV (Rakúsko).

Rokovania boli úspešné. V roku 1968 už prúdil plyn do Rakúska, od roku 1972 aj do NSR (Západné Nemecko). Objemy boli spočiatku skromné, ale keď sa začalo ťažiť v Orenburgu, kapacita Bratstva (pôvodne 4 miliardy m3 plynu ročne) sa musela zdvojnásobiť. Ale ani to nestačilo.

Prichádza historická expanzia

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa