Gastromapa Bratislavy je menšia. Druhá vlna bude absolútny lockdown a krach, odkazujú majitelia

Od štvrtka 15. októbra výrazne obmedzilo činnosť viac ako 20-tisíc slovenských reštaurácií. Od začiatku novembra budú môcť ich majitelia žiadať štát o finančnú pomoc. Premiér Igor Matovič v stredu predstavil konkrétne sumy pre jednotlivé sektory. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) prisľúbil, že kompenzovať by sa tentoraz malo aj v prípade tých, ktorí síce o pomoc žiadali aj vo februári, no nedostali ju.

Oproti prvej vlne sú opatrenia menej prísne. Reštaurácie, bary a cukrárne fyzicky otvorené byť môžu. Vylepšenie prišlo aj v oblasti nároku na finančnú podporu. „Aj keď bude obrat konkrétnej prevádzky nenulový, ale výrazne nižší, bude takýto prevádzkovateľ radený do Kategórie 1, kde dostáva najvyššiu možnú podporu, ktorá je možná,“ vysvetlil M. Krajniak. Príspevky budú môcť prevádzkovatelia žiadať aj na zamestnancov a to vo výške 80 percent z celkovej ceny práce.

Ministerstvo hospodárstva SR ponúka prevádzkam kompenzáciu do 50 percent z nájmu. Financie na podporu postihnutým segmentom sú vyčlenené do konca roka, na budúci rok by sa malo čerpať z iného pripraveného programu.

Už teraz je to lockdown

Prevádzkovatelia však vidia situáciu oveľa pesimistickejšie. Ján Laš z Iniciatívy Zachráňme gastro! povedal, že nové opatrenia sú pre reštauračné zariadenia absolútny lockdown a hrozí im krach. Ani príspevky či kompenzácia nájmov podľa neho nebudú postačovať. Prihovára sa za kompenzáciu fixných nákladov zatvorených prevádzok, teda miezd a energií, a tiež kompenzáciu nákladov na boj proti pandémii.

„Možnosť konzumácie na terasách a výdaj baleného jedla sa týka miniatúrneho zlomku aktivít členov našej iniciatívy a je v tejto súvislosti a v tomto ročnom období úplne nepodstatná. Nič si nenahovárajme, to, čo sme o nových opatreniach zatiaľ počuli, znamená de facto povinné zatvorenie väčšiny reštauračných podnikov na Slovensku,“ konštatoval J. Laš.

Podľa kompetentných ministerstiev sú síce kompenzácie „veľmi veľkorysé“, ale J. Laš to vidí inak. Podľa neho je predčasné hovoriť o dostatočnej pomoci alebo záchrane. „Nerozumieme, prečo bude pomoc vyplácaná až od novembra, keď už október je devastačný,“ pokračuje.

Aj ďalší predstavitelia gastro segmentu potvrdzujú, že im ide o prežitie. Pritom nevedia, ako dlho budú protipandemické opatrenia na tejto úrovni trvať. Majiteľ reštauračnej siete Medusa Peter Štecko pre TREND uviedol, že v prípade jeho spoločnosti „sa bavíme takmer o nulových tržbách“. Hoci sa považujú za silnú skupinu, vydržia podľa P. Štecka maximálne pár mesiacov. Prevádzkovať terasy sa v jesennom počasí nikomu nevyplatí a s príchodom zimy bude len horšie, zdôraznil.

Prevádzkovatelia preto plánujú viaceré podniky dočasne zatvoriť. Urobili tak aj tie, ktoré podpísali Iniciatívu Zachráňme gastro! Iné sa v najbližšom čase chystajú.

Proti zatváraniu prevádzok sú aj samotní zákazníci. Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu spoločnosti Edenred sa až 64 percent opýtaných hodnotilo zatvorenie svojho obľúbeného podniku nepriaznivo.

Marcové patálie

Po nariadenom zatvorení počas prvej vlny pandémie mnohí prevádzkovatelia očakávali jasnú podporu vlády, záchranné balíky a finančné stimuly. Pomoc však v mnohých prípadoch prišla extrémne neskoro. Preto sa gastromapa Bratislavy zmenila; k revitalizácii niektorých skrachovaných podnikov už nedôjde.

Iné využili koronakrízu na akúsi obrodu. Sektorové analýzy ukazujú, že najviac utrpeli malé a stredné podniky, ale aj niekoľko luxusných reštaurácií, ktoré odrazu stratili podporu zákazníka a na expresné riešenie v podobe rozvozu jedál nemali čas, priestor ani podmienky.

Podľa P. Štecka mali už v júli s pomocou od štátu negatívne skúsenosti, hoci vtedy tvrdil, že situáciu budú vedieť zastabilizovať. Straty však boli rádovo vyššie ako inkasovaná pomoc. Medusa mala pôvodne plány na ďalšiu expanziu a otváranie nových reštaurácií. Ešte ich neodpisujú, šéf skupiny TRENDu prezradil, že všetky avizované projekty sú zatiaľ živé, o ich stave však bližšie informovať odmietol.

Naproti tomu v prvej polovici októbra zatvorila Medusa v hlavnom meste nočné kluby Trafo a Barrock, údajne dočasne, rovnako ako reštaurácie Klubovňa a La Pala v centre mesta. Zo štyridsiatich podnikov v jej portfóliu tak postupne ubúda.

Niektorí skončili, iní prispôsobili koncept

Na Ventúrskej ulici v centre Bratislavy sídlila aj známa reštaurácia SaSaZu, ktorá sa prezentovala ako najlepšia panázijská reštaurácia v hlavnom meste. V máji po prvej vlne pandémie ju však už neotvorili, na webe je informácia, že je zatvorená dočasne. Reštauráciu s rovnakým názvom pritom v Prahe nájdete stále.

Už viac ako pol roka nepočuť ani o oceňovanom petržalskom gastropodniku Fou Zoo. Po koronakríze neotvorili a dodnes nehlásia žiadne novinky. Slávka Cheresko, manažérka Fou Zoo a Iasai nám ešte v lete prezradila, že revitalizujú. „Už počas Covidu-19 sme spojili oba podniky, Iasai aj Fou Zoo, prepojili sme tímy,“ vysvetľovala. Zdá sa, že Fou Zoo čaká rebranding a bude cenovo dostupnejšia. Hoci otvoriť plánovali v septembri alebo októbri, nestalo sa tak. S. Cheresko nedávno potvrdila, že otvorenie posúvajú pravdepodobne až na začiatok budúceho roka, no nebola za tým druhá vlna pandémie, ale technické problémy a rozpory s majiteľom budovy.

Na jar bol práve ich koncept Iasai príkladom toho, ako sa dá gastrokríza zvládnuť s gráciou. Ružová minimalistická kocka na Hviezdoslavovom námestí bola mnohými vnímaná ako „foodporn“ (gastronómia s dôrazom na vizuálnu prezentáciu) a v odporúčacom reštauračnom bedekri patrí medzi špičku. „Naše jedlo nikdy nebolo určené na rozvoz, nechceli sme prepravou znižovať jeho kvalitu. Napokon sme z menu vybrali také položky, pri ktorých to bolo možné a vznikol pekný koncept,“ vysvetlila S. Cheresko. Zákazníci ostali Iasai verní, takže reštaurácia neutrpela finančnú ujmu a dnes jej situáciu hodnotia ako stabilnú. Od 15.októbra znovu prešla na obmedzený režim.

Mnohé reštaurácie v centre Bratislavy sa držali najmä vďaka náporu zahraničných turistov. TRENDu to potvrdil aj Martin Jánošík, zodpovedný vedúci nového konceptu Matyšák Shop/Wine Bar Globo z Františkánskeho námestia. Až 80 percent zákazníkov luxusného podniku tvorili turisti, ktorí majú s podobným typom zážitkovej gastronómie skúsenosti. Koronakríza zatvorila hranice a zároveň aj dvere tejto reštaurácie, natrvalo.

V septembri však vznikol v tíme z podniku Globo nový nápad, ktorý predvídavo reaguje na druhú vlnu pandémie. „Plánom B je práve obchod s vínom. S takýmto právnym ošetrením vieme plnohodnotne fungovať aj v čase korony,“ vysvetľuje M. Jánošík. Otvorené majú od 1. októbra a veria v lepšie časy.

Dobré časy fastfoodu a rozvozu

Koronakríza postihla aj siete rýchleho občerstvenia. Pravda, v oveľa nižšej miere než ostatné reštaurácie. McDonald´s bol počas pandémie ako jeden z mála pre zákazníkov otvorený v režime predaja cez okienko a využíval aj službu McDelivery, o ktorú bol veľký záujem.

Konkurenčný Subway musel v Bratislave zatvoriť dve z trinástich prevádzok, v centre a jednom z nákupných stredísk. „Pomoc od štátu prišla extrémne neskoro, ekonomicky nám nevychádzalo pokrývať tieto dve prevádzky a prenajímatelia o posune termínov či prípadnom odklade splátok za nájom neboli ochotní rokovať,“ uviedol pre TREND Matej Varga, Business Developer Agent spoločnosti Subway Slovensko. Vysvetlil, že jednotlivé prevádzky sú od seba finančne nezávislé a preto zatvorenie jednej neznamená zlepšenie podmienok pre ďalšiu. Ostalo ich však 11 a pred druhou vlnou majú rešpekt.

Ujmu utrpeli aj niektoré takzvané „táckarne“. Ľudia vymenili pracoviská za domovy, preto o stravovanie tohto typu prestal byť záujem aj v čase, keď už bolo možné otvoriť. Príkladom je známy vegetariánsky bar Grín Grin blízko jedného z kancelárskych komplexov v širšom centre mesta. Aj ten uvádza, že zatvorený je dočasne, telefón prevádzky však nefunguje a na oslovenie mailom nereagovala.

Veľké sľuby a očakávania

Podľa spoločnosti Bisnode zaniklo na Slovensku od začiatku tohto roku v gastrosektore 78 spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností a až 796 subjektov podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia. Bolo to predovšetkým pre nízke tržby.

Maloobchodníci a celý stravovací a potravinový sektor dnes žiadajú v súvislosti so sprísnenými opatreniami predstavenie adekvátnych kompenzácií, a to čím skôr. Mnohí hovoria, že proticovidovými opatreniami dala vláda za ich biznisom bodku.

Boja sa aj Vianoc, hoci práve tie boli v minulosti pre gastro sektor najziskovejším obdobím. „Nemôžeme sa pozerať na to, ako podnikatelia zatvárajú svoje dlhoročné prevádzky preto, lebo pomoc štátu v týchto ťažkých časoch prichádza neskoro a byrokratické prekážky na jej čerpanie obmedzujú veľké množstvo podnikateľov od čerpania takejto podpory,“ povedal nedávno pre TASR predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM) Daniel Krakovský.

Iniciatíva žiada o jednoduchú dotačnú schému, ktorá bude do veľkej miery kompenzovať náklady maloobchodníkov a podnikateľov v službách a gastre, ideálne formou priamej finančnej podpory zohľadňujúcej fixné náklady. Ako príklad uvádza štáty ako Rakúsko a Nemecko, ktoré podnikateľom posielajú priame finančné prostriedky na základe jednoduchej žiadosti.

Štát má totiž dosť možností a kontrolných mechanizmov, ktoré môže uplatniť aj dodatočne. „Pomoc, ktorá dorazí neskoro, je úplne zbytočná. V tomto momente všetci hráme o čas a rozhodujú hodiny, maximálne dni. Nie týždne alebo mesiace,“ uzavrel D. Krakovský.