Firmy nebudú musieť platiť za poplatky tisíce. Stanoviská daniarov sú drahé, Matovič to skresá

Kto chce poznať názor daniarov, musí za to už viac ako sedem rokov platiť tisíce eur. Po novom to možno budú stovky. Reč je o záväzných stanoviskách od daniarov, ktoré majú byť zrejme od marca budúceho roka dostupnejšie a lacnejšie. Riešiť to má daňový poriadok, ktorý by mal platiť od januára budúceho roka, i príslušná vyhláška.

Otázkou zostáva, prečo rezort financií najnovšie pod vedením Igora Matoviča hovorí o veľkých krokoch, keď to reálne pomôže pár podnikateľom, ktorí sa dajú sčítať na prstoch dvoch rúk. A vôbec, koľko daňovníkov bude chcieť takú pomoc využiť, keď majú v čase pandémie všetci riadne hlboko do vrecka a rátajú každé euro?

Služba, ktorá zostala na okraji

Štát nedávno hlásil veľkú pomoc pre všetkých daňovníkov. Aspoň tak to prezentovala vláda pod vedením premiéra Eduarda Hegera, nedávno ešte ministra financií, ktorého v  kresle nahradil Igor Matovič.   

Realita je zatiaľ dosť biedna. Spoplatnené služby, ktoré majú byť na Finančnej správe SR dostupnejšie, nelámu rekordy v žiadanosti. Za posledné dva roky ich využili len štyria (!) podnikatelia. Poplatky k záväzným stanoviskám upravovala už predchádzajúca vláda Roberta Fica, avšak záujem klientov v tomto smere sa nezvýšil. Rovnako to možno predpokladať aj do budúcnosti.

Stanovisko len za poplatok

Firmy môžu žiadať o záväzné stanovisko od daniarov, ak potrebujú mať právnu istotu, alebo ak majú pochybnosti o istom daňovom prípade, ktorý riešia. Môžu sa teda spýtať len na to, čo súvisí s daňami. Môže ísť napríklad o výšku príjmov zahraničnej osoby na Slovensku, sumu (ne)daňového nákladu, výšku daňovej straty, sumu dodávaného tovaru bez DPH a podobne.

Konkrétne sa možno pýtať na pár ustanovení v oblasti dane z pridanej hodnoty a na 5 ustanovení zákona o dani z príjmov, pričom ten ich obsahuje viac ako päťdesiat.

Stanovisko od daniarov nedostanú zadarmo, ale musia vopred zaplatiť poplatok. Aktuálne je výška úhrad pre Finančnú správu buď jedno percento zo sumy predpokladaného obchodného prípadu (minimálne 2-tisíc eur k jednému predpisu), 2 percentá (min. 2 500 eur k dvom predpisom) alebo 3 percentá (min. 3-tisíc eur k opakovaným prípadom). To nie je malá suma, ktorú musia firmy vytiahnuť z vrecka. 

Služby daniarov zlacnejú

V zahraničí sú takéto poplatky oveľa nižšie. Napríklad v susednom Česku sú na úrovni zhruba 400 eur (okolo 10-tisíc českých korún), v Slovinsku od 500 eur (50 eur na hodinu práce daňového pracovníka). Výška úhrad za tieto služby sa má preto upraviť aj u nás.

„Bude predmetom návrhu novely daňového poriadku, ktorej účinnosť sa predpokladá 1. januára 2022. Návrh obsahuje markantné zníženie sumy úhrady,“ hovorí pre TREND Martina Rybanská, hovorkyňa Finančného riaditeľstva.

Čísla štatistík to prezrádzajú jasne. Od 1. septembra 2014 do 31. augusta 2017 Finančné riaditeľstvo prijalo tri žiadosti o vydanie záväzného stanoviska. Za ten čas bolo vydané len jedno. Celkovo za to firmy zaplatili 20 641,10 eur, pričom daniari vrátili úhradu 16 141,10 eur, nakoľko stanoviská nevydali.

Aká je však situácia dnes? „Za roky 2018 až 2020 bolo prijatých šesť žiadostí o záväzné stanovisko. Vydané boli štyri a k nim bol zaplatený poplatok 64-tisíc eur,“ dodáva M. Rybanská. Najčastejšie o ne žiadajú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré si potrebujú ozrejmiť uznateľnosť výdavkov podľa paragrafu 19 zákona o dani z príjmov. 

Čo by mala takáto žiadosť vlastne obsahovať? Všetky určené náležitosti, upravené v paragrafe 53 zákona o správe daní. „Ide o podrobný popis skutočností, ktoré nastanú alebo sú očakávané, prípadne ktoré budú podkladom na vydanie záväzného stanoviska. Treba tiež uviesť návrh na uplatnenie postupu podľa daňových predpisov, právne posúdenie prípadu a sumu predpokladaného obchodného prípadu,“ konštatuje M. Rybanská. 

Treba predvídateľnú legislatívu

Nedávno ohlásené pozitívne zmeny v daňovej oblasti majú zvýšiť právnu istotu a znížiť nepotrebnú byrokraciu. Zníženie poplatkov pri vydávaní záväzných stanovísk podnikatelia vnímajú s istými rezervami. Ak chce štát, aby podnikatelia dodržiavali stanovené pravidlá, musí byť v prvom rade každému jasné, čo tieto pravidlá hovoria, konštatuje pre TREND Ján Solík. prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS). Netýka sa to len daňových zákonov.

„Záväzné stanoviská v prípade nejasností v zákonoch by mali byť samozrejmosťou. Štát by nemal požadovať za túto ,službuʻ tisíce či desiatky tisíc eur formou poplatkov za to, že podnikateľom povie, ako si majú nejasné pravidlá vykladať,“ objasňuje J. Solík.  

Názor, že štát by mal zabezpečiť dostatočné a záväzné poradenstvo, podporuje aj Marek Polic, garant ekonomických programov spoločnosti Kros. „Malo by to byť automatické. Štát by mal zabezpečiť dostatočné a záväzné poradenstvo. Čo biznis potrebuje najviac? Takú legislatívu, že nie sú potrebné záväzné stanoviská. Poďme cestou jednoduchosti a jednoznačnosti,“ poznamenáva pre TREND.

Z dlhodobého pohľadu vníma ako správnu cestu zrušenie papiera a automatizáciu procesov, čím sa zníži byrokracia i prípadná chybovosť, minimalizuje sa čierna ekonomika.

Avizované novinky u daniarov víta Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov (APZ). „Určite je to pozitívna zmena vo vydávaní stanovísk Finančnej správy ako i zníženie poplatkov. Veľmi pomôže v predvídateľnosti práva a právnej istote,“ konštatuje pre TREND.    

Ruka v ruke s nižšími daňami

Pri záväzných stanoviskách nejde pritom o žiadnu novinku. Na Slovensku je možné žiadať o ne daniarov od septembra 2014, teda už viac ako sedem rokov. Už na začiatku pri ich zavádzaní pritom vtedajší minister financií Peter Kažimír (súčasný guvernér Národnej banky Slovenska) avizoval, že zváži prípadné rozšírenie rozsahu zákonov, ku ktorým je možné stanoviská vydávať.

Poplatky boli ešte vyššie ako dnes. Podnikateľ musel vtedy zložiť peňažnú úhradu najmenej 4-tisíc eur. Ak potreboval posúdiť dva či viac daňových predpisov, musel vytiahnuť z vrecka 5-tisíc eur. Neskôr štát chcel túto službu pre daňovníkov zatraktívniť, čo sa aj stalo k 1. januáru 2018. Suma úhrad sa znížila na polovicu. Ani to však väčšiemu záujmu zo strany klientov nepomohlo.

Aj keď sa poplatky opätovne znížia, možno predpokladať, že podnikatelia zmietaní pandémiou už na malé výnimky takéto služby masovejšie využívať nebudú. Z dát podľa prezidenta ZPS vidno, že pre podnikateľov nie sú avizované zmeny dôležitejšie ako sadzby daní. Naopak, zmeny v oboch týchto oblastiach by mali ísť ruka v ruke.

Vzhľadom na vysoké daňové zaťaženie na Slovensku takmer polovica podnikateľov (47,3 percenta) vo februárovom prieskume Slovak Business Agency, Združenia podnikateľov Slovenska a Slovenského živnostenského zväzu navrhuje zníženie dane z príjmu a 45,4 percenta by uvítalo zásadné zníženie sadzby DPH na podporu podnikania počas koronakrízy. Viac ako polovica (52,0 percenta) oslovených malých a stredných podnikateľov by uvítala zníženie administratívnej záťaže a byrokratických úkonov.